Chcela byť učiteľkou, osud ju ale zavial ku kultúre, ktorá jej veľmi rýchlo učarovala. Dostala sa k moderovaniu podujatí, mala na starosti umelecký prednes a desaťročia je už riaditeľkou Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote. Darina Kišáková (64) pracuje v Dome osvety 44. rok. Ku kultúrno-výchovnej práci zavoňala práve na pedagogickej škole v Prešove. „Tam som získala veľmi veľa skúseností. Veľa som moderovala. Bola to vynikajúca škola. Odmala som ale chcela učiť, osud ma však zavial niekam inam. Možno mi to bolo súdené pracovať v kultúre,“ priblížila pre vobraze.sk Darina Kišáková.
Pochádza z Rimavských Janoviec, ale vydala sa do obce Babinec, čarovnej dedinky v lone prírody. S manželom majú dve deti a šesť vnúčat. Ako Kišáková uviedla, svoju rodinu považuje za najväčšie šťastie. „Nie je dôležité, čo máme, ale koho máme,“ povedala a dodala, že deti a vnúčatá sú pomerne talentované a hudobne nadané. „Sú ako malá kapela, keď sa stretneme. Hrajú na viaceré hudobné nástroje, ako saxofón, klavír, akordeón, husle i spievajú. Pôsobia v ZUŠ-ke i v Hájiku,“ priblížila s tým, že v rodine u nich na heligónke hrával starý otec, ktorý bol samouk.
Kišáková má podľa jej slov veľmi rada osobný kontakt a stretnutia s ľuďmi. kladie ich na najdôležitejšie miesto napríklad v komunikácii. Večerné správy v televíziách nepozerá a už pre niekoľkými mesiacmi sa jej podarilo odstrihnúť aj zo sociálnych sietí. „Bola som skromne vychovávaná, o to viac si vážim, že sme sa viac stretávali. Nelipnem na materiálnych veciach,“ dodala.
Jej zámerom je venovať sa maľovaniu, ku ktorému ju to už roky ťahá. Popri časovo náročnej práci jej ale veľa príležitostí na iné koníčky neostáva. Veľmi rada má kvety. Doma má zhruba sto črepníkov a pripomínajú malé arborétum, v práci ich má trochu menej. „Zaberie to trochu času, ale teším sa z nich. Keď rastú a darí sa im,“ hovorí. Veľmi rada číta populárno-náučnú literatúru. „Dá sa k nej hocikedy vrátiť, študovať a prehlbovať si vedomosti. Je úžasná vec dostať sa do tajov, na ktoré bežne nezostáva čas, vedieť si pritom nájsť priestor na skúmanie vlastného tela i mozgu, či samoliečeniu,“ hovorí s tým, že medicíne či meditáciám sa venuje roky a pomáhalo jej to aj pri vážnych zdravotných problémoch. Za čarovné miesto s dobrou energiou na potrebný oddych považuje práve časť svoje záhrady.
„Popri tejto práci v kultúre ide inak všetko bokom. Vždy ma však napĺňala, aj keď práca v kultúre nikdy nebola zaplatená. Sem sa nechodí kvôli peniazom, ale kvôli tomu, že človeka táto práca baví. Všetci zamestnanci ju musíme mať v srdci a musí nás baviť,“ zdôraznila riaditeľka Domu osvety. Podotkla, že táto práca je rokmi čoraz náročnejšia. „Niekedy sme mali rozpočet a robili sme. Teraz, keď chceme robiť viaceré aktivity, tak musíme robiť projekty. To nám zaberie veľa času a pritom už nezostáva toľko priestoru na odbornú časť. Sme vyťažení a je nás málo,“ podotkla Kišáková, ktorá pracuje ako riaditeľka 19 rokov.
„Naša práca je veľmi rôznorodá, dynamická a vyvíja sa. Podobne ako aj samotná osveta za tie roky,“ uviedla Kišáková a dodáva, že GMOS stál pri zrode a sprevádzal vývoj viacerých podujatí, ktoré majú v regióne tradíciu.
Spomenula napríklad Daxnerov Tisovec, Festival Janka Plichtu, Klenovskú Rontouku. „V úvode som na osvete mala na starosti umelecký prednes, bola to moja špecializácia. Mali sme vtedy vynikajúci literárny klub pod názvom KRAZA, kde sme sa stretávali všetci recitátori,“ spomenula. Osobitne si cení, že sa venovali ochotníckemu divadlu a chodili po obciach. „Volali sme to Deň divadla. Vtedy sa na dedinách obnovilo veľmi veľa divadiel, napríklad v Hrachove, Rimavskej Bani, Ratkovej či Lukovištiach,“ podotkla riaditeľka Kišáková, ktorá si cení aj rekonštrukciu Domu osvety, ktorá zvýšila dôstojnosť a umožnila mnoho podujatí vo vynovených spoločenských priestoroch. S obnovou prístavby budovy by rada pokračovala, aby došlo k jej vizuálnemu sceleniu.
Zdroj: vobraze.sk
