Eva Sojková z Utekáča pracuje ako opatrovateľka, no je tiež zručnou remeselníčkou. Vo svojom voľnom čase sa venuje tkaniu. Pracuje na tradičných drevených krosnách, ktoré majú vyše sto rokov. Pracovala aj v školstve.
Tkaniu sa venuje približne osem rokov. V tom čase zanechala Eva Sojková podnikanie, lebo sa začala starať o ťažko chorého svokra. A keďže potrebovala vyplniť svoj čas, vrátila sa k tomu, čo vždy obdivovala na svojej mame, ktorá bola veľmi zručná. „Keď mala dcéra Barborka tri roky, tak som bola pri mamke, keď so svojou sestrou snovali nite a chystali proces tkania. Vtedy ma to zaujalo, chcela som to robiť, no keďže bola dcéra malá, nemala som čas sa tomu venovať. No po tom, ako som zostala doma, akoby sa mi otvoril priestor, aby som si to skúsila,“ uviedla pre vobraze.sk Eva Sojková, ktorá pochádza z Rimavských Zalužian. Dodala, že akonáhle si tkanie vyskúšala, hneď mu prepadla.
Spočiatku jej s tkaním pomáhala kamarátka Ľubomíra Žilková z Kokavy nad Rimavicou, ktorá sa mu začala venovať skôr. Ako Eva povedala, keď začali tkať, snažili sa niektoré veci zjednodušiť „A vtedy som prišla na to, ako naši predkovia vymysleli celý ten postup tkania. Fascinovalo ma to, a preto som sa začala zaujímať nielen o to, ako dať nitky na krosná, ale aj to, ako tie nitky vznikajú. Vtedy sme aj s kamarátkou Ľubkou prišli na to, že tu v okolí sa pestoval a spracúval ľan,“ priblížila Sojková.
Začalo ju teda zaujímať, aký bol postup pestovania i spracovania ľanu. „Očarilo ma, ako tento proces naši predkovia vymysleli. Od zasiatia semiačka až po vznik nitiek. Lebo to sa nedá naučiť len tak, že si to vyskúšam a už to viem. Sú to roky skúseností,“ doplnila. Tiež sa chodila vypytovať tetušiek, ktoré si ešte na pestovanie ľanu spomínali. Vtedy podľa jej slov zistila, že akoby vymrela jedna generácia pestovateľov, lebo sa začala používať bavlna, ktorú si stačilo len kúpiť. „Ani moja mamka už nevedela spracovávať ten ľan tak dokonale, lebo to len videla,“ hovorí šikovná remeselníčka. Ľan si pestuje sama, i keď len v malom a sama si ho aj premieňa na látku. Semiačko získala od pestovateľa z Česka. Majú aj skupinu ľudí, ktorí sa venujú pestovaniu tejto plodiny a na spoločných stretnutiach si vymieňajú svoje skúsenosti. Vyskúšala si aj iný materiál, pradie vlnu a v minulosti tiež vyrábala prútené košíky.
Pod rukami Evy Sojkovej vznikajú rôzne výrobky, a to od pokrovcov, dečiek až po plátno na tašky. Vyrába ich na krosnách, ktoré majú vyše sto rokov. „Myslím si, že sú asi z roku 1920. Darovali mi ich kamarátky, ktoré predali starorodičovský dom a vedeli, že sa zaoberám tkaním. Od kamaráta som sa neskôr dozvedela, že sú vyrobené z jelšového dreva. Musela som si ich však zreparovať, ale tkám na nich, “ hovorí Eva, ktorá spolu s Ľubomírou Žilkovou a ďalšími nadšencami tkania založili občianske združenie Čarovná nitka. V rámci neho chodia predvádzať toto remeslo na festival Koliesko a v Kokave nad Rimavicou budujú centrum tradičného ľudového tkáčstva.
Eva Sojková vyštudovala odevnú priemyslovku vo Svidníku, kde si spravila pedagogické minimum. V minulosti bola majsterkou odborného výcviku na niekdajšom Strednom odbornom učilišti v R. Sobote. Na toto obdobie si spomína s radosťou. „Keďže mám rada kreatívnu robotu, myslím si, že som si vybrala toto povolanie najlepšie, ako som mohla. Bola to veľmi pekná robota, lebo som pracovala s mladými ľuďmi. Videla som, ako profesne rástli. A doteraz viem o dievčatách, ktoré pri šití ostali, aj keď už nie profesne, ale majú ho len ako záľubu,“ hovorí Eva. Tá v v súčasnosti pracuje ako opatrovateľka, stará so o svoju svokru. Vo voľnom čase rada siahne aj po dobrej knižke alebo zájde do prírody.
Zdroj: obraze.sk, foto: album E. Sojkovej
