Fotografka Zuzana Cerovská z Rimavskej Soboty najčastejšie zvečňuje rodiny či deti, ktoré jej vedia vyčariť úsmev na tvári. „Jedna fotka napovie oveľa viac ako slová,“ tvrdí. Rokmi praxe si vybudovala pohľad fotografky, ktorý s vášňou a láskou aplikuje pri každom fotení. Niekoľko rokov žila v Nórsku. Oko fotografa dokáže zachytiť momenty, ktoré často niekomu prídu ako vystrihnuté z reality. Krajinka, úsmev či zvieratko v prírode môže byť vždy jedinečným zázrakom, ktoré fotograf zachytí.
Zuzaninými prvými objektami fotografovania boli členovia jej rodiny. „Na rodinných fotkách chýbam, pretože som bola vždy dievčaťom, ktoré pobehovalo s fotoaparátom v ruke,“ uviedla pre vobraze.sk Zuzana Cerovská (za slobodna Bozóová). Ako pätnásťročná si zaobstarala program na úpravu fotografií, kde sa sama naučila upravovať fotky. „Prišla som na to, že ma to baví. Za počítačom som dokázala stráviť celé dni,“ spomína. „Fotenie bolo vždy súčasťou môjho života. Odmalička fotím a vždy som snívala, že raz budem mať svoje vlastné štúdio. V detstve len snívame, no naše sny sa môžu stať skutočnosťou,“ pokračovala rodáčka z R. Soboty (31), ktorá má v tomto meste fotografické štúdio.
Vystavuje ho neustále novým výzvam. „Štúdio mi vyhovuje, ale časom budem hľadať väčšie priestory. Mám plány, no ešte ich nebudem prezrádzať. Teším sa však na to, čo ma v mojej kariére čaká.“ Fotografka sa vo svojom štúdiu vždy snaží vytvoriť príjemnú atmosféru a je pre ňu dôležité, aby sa každý klient cítil uvoľnene. „Veľmi dôležitá je komunikácia,“ podotkla Zuzana.
Kurzy fotografovania absolvovala v Maďarsku, Anglicku i na Slovensku. Rada cestuje a vníma pohľad na fotografiu z rôznych uhlov kultúr. Na nápady a motiváciu neraz natrafí na internete alebo pri pohľade na svet iného fotografa. „Vždy sa mi páčili fotky od Anne Geddes, ktorá fotí bábätká a novorodeniatka hneď po narodení. Idem si však svojou vlastnou cestou. Neporovnávam sa. Nie je recept na dokonalého fotografa,“ skonštatovala.
Veľkú radosť jej prináša fotenie detí a ich úprimných úsmevov. „Najčastejšie fotím rodiny s deťmi, novorodeniatka alebo tehotné. V tomto sa viem najviac realizovať a byť sama sebou. S deťmi je to trošku ťažké, ale vždy zvyknem fotiť hravou formou, aby si to užili aj detičky a nielen rodičia. Deti totiž darujú svoje úprimné pocity úplne prirodzene a spontánne, sú čisté duše. Preto je pre mňa najobľúbenejšou činnosťou fotenie detí,“ objasnila Zuzana Cerovská.
Svojimi fotografiami chce vyjadriť hlavne emócie, ktoré v danú sekundu stlačenia spúšte sršia z mimiky človeka. „Na láske je najkrajšie to, že ju nikto nedokáže vysvetliť, ale predsa ju každý tak nádherne chápe. Preto mám rada aj fotenie s partnermi, ktorých tváre žiaria tou najúprimnejšou radosťou. Verím v to, že jedna fotka napovie oveľa viac ako slová. Zachytený moment vyjadruje mnoho emócií. Milujem úprimné emócie a lásku vo vzduchu,“ hovorí s úsmevom fotografka.
Za jedno z najkrajších fotení považuje fotenie starej mamy a jej vnučky. „Bolo to z mojej strany darčekové fotenie, pretože som nedávno stratila starú mamu a veľmi ľutujem, že nemáme pekné profesionálne spoločné fotky. Toto fotenie bolo pre mňa veľmi dojímavé,“ uviedla Zuzana Cerovská.
Ak by sa nestala fotografkou, zakotvila by možno v školstve, vo svete módy, alebo by sa stala policajtkou či kriminálnou psychologičkou. „Psychológia ma baví dodnes, preto sa mi dobre spolupracuje s detičkami pri fotení. Čítam knihy a články na internete súvisiace s detskou psychológiou. Pomáha to v mojej práci,“ priblížila Cerovská. Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre vyštudovala odbor maďarsko-slovenský bilingválny mediátor.
Zuzana žila so svojím manželom pár rokov v Nórsku. „Pracovali sme v rybárskej fabrike. Bolo to náročné obdobie.“ Počas svojho pobytu na severe Európy nezabudla ani na fotoaparát. „Veľa sme chodili na túry. Často som počas nich fotila. V Nórsku je veľmi krásna príroda, vodopády, hory, určite túto krajinu ešte raz navštívime. Vrátili sme sa kvôli rodine po tom, ako sa narodila dcérka Tia. Chcela som, aby poznala svojich starých rodičov, ale aj sesternice. A povedzme si pravdu, keď niekto žije v zahraničí, nie je to ľahké. Boli sme bez pomoci, manžel stále v robote, tak sme si vybrali tú „ľahšiu cestu“ a vrátili sme sa domov,“ priblížila Zuzana. So svojím manželom, ktorý pracuje ako plánovač výroby pre dánsku firmu, tvoria pár už pätnásť rokov.
Za nové výzvy považuje absolvovanie kurzu, týkajúceho sa videí. V podobe krátkych videí často uverejňuje na instagrame, ako prebiehalo fotenie. Na svojej facebookovej stránke Suzanne_photo zas prezentuje ochutnávku skoro každého fotenia.
Vo svojom povolaní chce byť lepšia a lepšia. „Mám v pláne zúčastniť sa na ďalších workshopoch a keď sa podarí, tak fotiť aj v zahraničí, respektíve vyhrať nejakú súťaž. Zatiaľ sa venujem rodine. Mám jednu dcérku a ďalší zázrak je už na ceste, takže ma čakajú povinnosti, no fotiť budem navždy,“ načrtla Zuzana.
Veľký relax pre ňu predstavuje šport, a to predovšetkým beh. „Okrem neho rada chodím dvakrát do týždňa do fitka. Je to pre mňa psychohygiena. V minulosti som hrala sedem rokov hádzanú. Naša celá rodina sa vždy venovala športu. Otec bol veľký športovec, behával aj maratóny. Mama a sestra sú fyzioterapeutky,“ ozrejmila Zuzana.
Vo fotení má aj malý sen, ktorý dúfa, že sa jej raz naplní. „Chcela by som odfotiť párik, kde muž požiada o ruku ženu počas fotenia. Druhý malý sen je taký, že by som chcela ísť fotiť svadbu do Chorvátska. Tento rok sa mi to splní, pretože som takéto pozvanie na svadobné fotenie dostala. I keď budem v 30. týždni môjho tehotenstva, predsa som to prijala,“ povedala Cerovská.
Zdroj: Sophia Mária Sojková, foto: album Z. Cerovskej
