Margaréta Hlbocká zasvätila život krásnemu remeslu. Venuje sa výrobe krojov a krojových odevných súčastí. Z jej dielne vychádzajú krásne kúsky, ktoré potešia nejedného milovníka ľudového umenia. K folklóru má veľmi blízky vzťah aj vďaka tomu, že niekoľko rokov bola súčasťou štyroch folklórnych súborov.
Zručná remeselníčka od detstva vyrastala v prostredí, kde sa pestovala láska k folklóru a ľudovému spôsobu života. Pochádza z obce Málinec (okres Poltár). Všakovakým ručným prácam sa venovala už jej stará mama, ktorá žila na Látkach v osade Nový svet. Bola vyšívačkou krojov a kroje aj šila. „Cez zimu sa vyšívalo a počas leta sme snovali, naťahovali osnovy na tkanie pokrovcov. V kroji som chodievala so starkou do kostola na rôzne liturgické sviatky, čiže s krojom som naozaj spätá od detstva,“ uviedla pre vobraze.sk Margaréta Hlbocká (36).
Na strednej škole vyštudovala odbor modelár a návrhár odevov. Znalosť materiálov a strihov jej teda pomáhajú aj pri súčasnej práci. Jej lásku ku tradičnému spôsobu života ovplyvnilo aj to, že bola súčasťou štyroch folklórnych súborov, kde pôsobila ako tanečníčka osemnásť rokov. Práve vo folklórnom prostredí spoznala svojho manžela, ktorého rodičia mali tiež blízko k folklóru, dlhé roky totiž spievali v SĽUK-u. „Moja mamka aj sestra zase tiež vedia vyšívať. Mamina pracuje u nás a väčšina ručnej výšivky, tej odbornej, vzniká pod jej rukami, za čo som jej veľmi vďačná,“ priblížila Margaréta Hlbocká. Žije v Dolnej Bzovej.
Vyšívanie a výrobu krojov realizujú v dielňach v Detve a opätovne aj v predajni v Lučenci. Pre súbory, organizácie, ktoré súvisia s folklórom, ale aj jednotlivcov zhotovujú kroje aj krojové súčasti najmä z Novohradu a Podpoľania. „Mali sme však zákazky, kde sme robili kroje z východu, z Horehronia, ale máme za sebou aj kroje z Terchovej či Trnavy,“ dodala. Výšivky na novohradských krojoch sú podľa Hlbockej charakteristické ornamentikou. Použité sú na nich prevažne rastlinné motívy, čiže rôzne lístky, kvietky, no nájdeme tam aj srdiečka. Na mužských košeliach sa používajú aj zvieracie motívy – jeleň, páv, psík alebo drak. „Pre mňa sú zaujímavé tým, že sa na týchto krojoch striedajú rôzne ručné techniky. Na niektorých vidíme výšivku krivou ihlou, výšivku hladkovanú a krížikovú výšivku, čiže sú veľmi zaujímavé svojou variabilitou. Kroje sú zas charakteristické farebnosťou. Na ženských veselých krojoch sú použité ružové a červené farby a je na nich príznačná kvietkovaná technika zdobenia,“ ozrejmila Hlbocká.
Čo sa týka výroby a zdobenia krojov, pokračuje v tom, čo začala jej mama a starká. „Je to aj o udržaní tradície a o vzdelávaní sa v tom, aká hodnotná je ručná práca. Chcela by som ju zachovať do budúcna,“ povedala Hlbocká. Zhotovenie kroja môže podľa jej vyjadrenia trvať od jedného týždňa až po niekoľko mesiacov.
Jedným z jej snov je zriadiť si dielňu vo vlastných priestoroch, lebo tie, kde teraz sídlia, majú prenajaté od mesta. „Ďalej by som si chcela rozšíriť vzdelanie. Mať väčší rozhľad v prehľade krojov a väčšiu zručnosť v technikách výšiviek, ktoré ešte neovládam. Nepotrebujem vedieť všetky, ale mám niekoľko vysnívaných, ktoré by som chcela vedieť ovládať. A rada by som tieto vedomosti ďalej posúvala formou vzdelávanie,“ doplnila.
Priblížila, že svoje zručnosti chodí prezentovať na rôzne festivaly, jarmoky či folklórne slávnosti. Jej srdcu je veľmi blízke podujatie Európske ľudové remeslo, ktoré sa koná v čase folklórnych slávností v Detve. Okrem toho bola dva razy učiť techniku vyšívania krivou ihlou aj v srbských rodáckych dedinách Kysáč a Báčsky Petrovec. Podľa jej slov kroje vyrábajú prevažne pre záujemcov zo Slovenska, no niektoré si našli cestu aj do zahraničia. Napríklad do Bruselu, kde funguje súbor zložený z rodákov, ale aj do Turecka, Číny, Brazílie či Kanady. Margaréta Hlbocká sa však nevenuje len zhotovovaniu krojov a krojových súčastí, v dielni sa venujú aj výrobe etno-módy, bytových doplnkov a úžitkového bytového textilu, ktoré z nej vychádzajú pod značkou Margaret.
Margaréta Hlbocká žije v Dolnej Bzovej, dedinka patrí pod obec Podkriváň (okres Detva). Aj vďaka zamestnaniu manžela bývajú v štátnej horárni, v krásnom prírodnom prostredí. Poznamenala, že svoj voľný čas najradšej trávi na turistike alebo v prírode, kde chodí zbierať hríby alebo bylinky. Do prírody chodieva aj s manželom, ktorý je poľovníkom. Okrem toho rada trávi čas v záhrade, kde sa stará o kvety i rastlinky a tiež vyrába sirupy a lekváre.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album
