Študovala právo na UK v Bratislave, Kanade a Budapešti a pôsobila vyše 14 rokov v medzinárodných advokátskych kanceláriách. Simona Rapavá z Rimavskej Soboty však našla svoju vášeň v tanci, cestovaní a objavovaní rôznych kútov sveta. Spoznáva ich na vlastnú päsť. K putovaniu ju z veľkej miery priviedli rodičia, no neskôr ju začalo lákať samotné spoznávanie nových tradičných kultúr a voľnosť, ktorú pri tom objavila.
Prvú cestu mimo Slovenska absolvovala s otcom do Mongolska. Bola to meteorická expedícia Leonidy. ,,Ležali sme spolu na snehu, bolo asi mínus 35 stupňov Celzia, a to som sa neskôr dozvedela, že ten teplomer bol iba do toho stupňa, takže tá zima mohla byť pokojne aj väčšia,“ zaspomínala si pre vobraze.sk Simona. Jej rodičia sú vyštudovaní jadroví fyzici a dlhé roky pracovali ako astronómovia v rimavskosobotskej hvezdárni. Pavol Rapavý bol riaditeľom vyše 40 rokov. Je popredný slovenský popularizátor a fotograf a jedným zo štatutárov Slovenského zväzu astronómov. Astronomička Daniela Rapavá je známa predovšetkým fyzikálnymi fotografiami, ktoré obleteli svet a vyslúžili si viacero prestížnych ocenení doma i vo svete.
Simona ako malé dievča spoločne so svojou mamou navštevovala lesy a prírodu, bol to taký ich víkendový rituál a na strednej chodila s ocom na astronomické expedície. Túlanie sa v prírode išlo do úzadia. Po vysokej škole na Islande počas Európskej dobrovoľníckej služby objavila argentínske tango, do ktorého sa okamžite zamilovala a o tok na to sa rozhodla odísť na tri mesiace do Buenos Aires, aby sa mu mohla intenzívne venovať. Argentínske tango ju sprevádzalo intenzívne takmer 10 rokov a vďaka nemu precestovala množstvo krajín. „Súčasťou každej mojej batožiny boli tango topánky a neustále som sa pozerala na podlahy všade, kam som šla, s tým, či by sa dalo na nich tancovať. Bola to taká klasická tango deformácia“ spomína s úsmevom Simona. Neskôr k tangu pribudol aj swing a ďalšie tanečné cesty.
V roku 2018 sa rozhodla ísť na svoju prvú sedemmesačnú sólo cestu do Argentíny, Čile, Bolívie a Peru. Tu som absolvovala niekoľko nádherných trekov v Patagónii, Atacame, Peruánskych horách i v Bolívii. Zaľúbila som sa do tyrkysových lagún a ticha prírody. Táto moja cesta bola akousi medicínou a návratom späť k prírode. Keď som sa vrátila na Slovensko, chýbali mi tie moje potulky prírodou, a tak som opäť začala chodiť do lesa a tráviť v ňom veľa času. Začala som stromy aj celé lesné spoločenstvo vnímať oveľa hlbšie. Les je vždy miesto, kde sa viem očistiť a načerpať novú energiu“ priblížila Simona.
Uvedomila som si, akú unikátnu a krásnu prírodu a divočinu máme aj tú doma, a to na tak malom území. Nádherné jaskyne, hory, kaňony, doliny, hory, plesá, obrovské množstvo hradov a zámkov. Vždy, keď sa ma niekto teraz opýta, aké je Slovensko, tak odpovedám, že je to taká malá Patagónia,“ hovorí Simona. Aj náš región Gemer a Malohont má neskutočný potenciál a bohatú históriu. Žilo a tvorilo tu mnoho slovenských dejateľov, je tu gotická cesta. Príroda je absolútne unikátna a na lesných chodníčkoch človek mnohokrát nestretne vôbec nikoho. „Cestovaním po cudzine a návratom domov som získavala inú perspektívu na mnoho vecí aj vďačnosť za to, čo tu máme,“ hovorí Simona.
Na konci októbra 2022 odletela Simona s jednosmernou letenkou do Kolumbie. V Kolumbii a Ekvádore strávila spolu sedem mesiacov. „Táto cesta bola zas úplne iná a veľmi osobitá. Bola to cesta do hĺbky duše, predovšetkým za sprievodu domorodých šamanov, ale aj rozhovorov s tamojšími obyvateľmi a putovaním krajinou. Divoká a farebná introspektíva“ hovorí Simona. Okrem objavovania krás prírody a ancestrálnych medicín, absolvovala Simona v Bogote aj niekoľkotýždňový šperkársky kurz, kde sa učila zlatnícke techniky, robila strieborné šperky a splnila si tak dlhoročný sen.
Simona cestuje prevažne sama. Využíva miestnu dopravu alebo stop. Mnohým ľuďom radí, že ak cítia potrebu niekam ísť, nech idú. ,,Ľudia majú prevažne strach z toho, čo budú v cudzej krajine robiť sami alebo sa boja o svoju bezpečnosť. „Človek na svojej ceste ale stretne mnoho ľudí, takže netreba sa báť samoty,“ hovorí šyridsiatnička Simona. Tiež odporúča vybrať si na začiatok destináciu, ktorá je bezpečná (napríklad výlet po Európe) a postupne sa oťukať a pridať aj niečo odvážnejšie.
Sama sa inšpirovala blogmi sólo cestovateliek, ktoré jej pomohli odhodlať sa na svoju prvú dobrodružnú sólo cestu. Už počas tejto cesty stretla množstvo sólo cestovateľov a asi polovica boli práve ženy. Sólo cestovanie podľa nej pomáha budovať dôveru v sám seba, posilňuje intuíciu a pomáha usporiadať si priority. „Ja sa veľmi rada rozprávam s domácimi a obľubujem spontánne stretnutia s ľuďmi, ako napríklad s pouličnými umelcami. Preto je veľkou výhodou, keď človek ovláda cudzí jazyk alebo aspoň niekoľko slov. To búra ľady a pomáha dostať sa k domácim bližšie,“ povedala Simona, ktorá ovláda angličtinu a španielčinu, hovorí aj trochu po nemecky a francúzsky.
Simona odporúča naštudovať si aspoň základné reálie o krajine a spraviť si bezpečnostný prehľad o situácii nielen v danej krajine, ale aj konkrétnej oblasti alebo štvrti a následne si to ešte overiť s domácimi, ktorí majú vždy najaktuálnejšie informácie. Sama sa nevyhla niekoľkým krádežiam a tiež ozbrojenej lúpeži. „Nuž človek po nejakom čase predsa len zapadne do latinskoamerickej štatistiky. Treba byť pripravený na všetko. Sú to také životné skúšky, ktoré ma tiež naučili veľa o sebe a poskytli iný pohľad na veci, ale určite ma to neodradilo od cestovania,“ dodáva Simona.
„Občas ma kontaktujú ľudia kvôli radám pri cestovaní,“ hovorí Simona. Aj preto si v budúcnosti chce založiť blog o cestovaní. Zatiaľ publikuje svoje zážitky a postrehy z ciest na svojom facebooku a instagrame a v týchto dňoch sa vydala na Azorské ostrovy.
Simona momentálne pracuje ako advokátka na voľnej nohe a okrem svojich ciest, trávi aj veľa času vo svojej šperkárskej dielni, ktorú postupne buduje.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Simona Rapavá
