Tomáš Kóšik z Rimavskej Soboty je novou tvárou vo Výkonnom výbore Slovenského zväzu džuda. Do tejto funkcie ho zvolilo v januári generálne zhromaždenie. „Stať sa členom Výkonného výboru Slovenského zväzu džuda je veľkou vecou a zároveň významným záväzkom, ktorý však so sebou prináša aj zodpovednosť za riadenie a rozvoj džudistickej komunity na Slovensku. Predstavuje výzvu aktívne prispieť k formovaniu politiky a príležitosť ovplyvniť i posilniť džudo v krajine,“ povedal pre vobraze.sk Tomáš Kóšik (46). Zdôraznil, že má dlhodobo vášeň pre džudo.
Pôsobí zároveň vo výbore džudistického oddielu TJ Mladosť Relax R. Sobota. „V ňom som získal kontakty na predstaviteľov klubov zo zahraničia. Mám priateľské vzťahy s maďarskými funkcionármi. Dúfam, že to zúročím v prospech nášho zväzu,“ doplnil.
Kondičný tréner
V detstve sa istý čas venoval džudu, ale nebolo to dlho. „Pritiahol som k nemu aj syna Bruna. Potom to už išlo ruka v ruke. Začal som sa angažovať v oddieli Mladosť Relax,“ hovorí Tomáš Kóšik, ktorý zastáva v Mladosti i post kondičného trénera. „Mojou úlohou je podporovať zdravý vzťah k športu a viesť deti k dôležitým hodnotám, ako sú rešpekt, sebadisciplína a spolupráca. Je pre mňa dôležité vytvoriť pre nich bezpečné a pozitívne prostredie, kde sa deti môžu rozvíjať nielen fyzicky, ale aj emocionálne a sociálne. Kondičné tréningy navštevujú aj rodičia a môžu vyskúšať, či zvládnu toľko, ako ich deti, je to jedna veľká rodina,“ priblížil.
Bývalý futbalista
Tomáš Kóšik tvrdí, že džudo je viac ako šport. „Je to životný štýl. Neposilňuje len fyzickú kondíciu a koordináciu, ale tiež rozvíja disciplínu a sebadôveru. Okrem toho učí aj techniky sebaobrany a zlepšuje mentálnu odolnosť,“ skonštatoval. Jeho syn Bruno sa už džudu aktívne nevenuje. „Už len v lete počas prázdnin vypomáha ako tréner. Zlomovým momentom pre mňa bolo, keď syn stál na pódiu ako mládežnícky majster Slovenska a poďakoval sa mi za to, že som ho viedol, podporoval, stál pri ňom, aj keď to nebolo vždy ľahké. Bol aj plač, išlo to na úkor voľného času, avšak práve vďaka tomu sa naučil pokore, vytrvalosti a ďalším hodnotám. Spomínané slová vďaka od syna sú pre otca to najviac.“
V minulosti si obúval Tomáš Kóšik kopačky. „Futbal som hrával v Rimavskej Sobote do dorasteneckého veku. Neskôr už len sporadicky v nižších súťažiach, pol roka som hral futbal aj nižšej súťaži v Nemecku.“
V bežeckom nasadení
Pravidelne beháva a takto si udržiava kondíciu. „V rámci mojej práce veľa šoférujem a práve beh mi pomáha vyčistiť si hlavu po dni strávenom v aute. Zároveň spájam príjemné s užitočným, som takto aj v prírode,“ ozrejmil Kóšik. Raz odbehol Medzinárodný maratón mieru v Košiciach. „Nebol som spokojný s časom, ktorý som dosiahol, takže možno si to niekedy zopakujem.“ Jeho koníčkom je tiež cyklistika. Pracuje v súkromnej sfére. „Zamestnávateľ ma podporuje a vytvára podmienky, aby som sa mohol pokojne venovať trénerskej činnosti,“ podotkol.
Etika a fair play
Na mimoriadnom Generálnom zhromaždení Slovenského zväzu džuda (SZJ) sa stal v januári jeho predsedom Jozef Tománek z Pezinka. Za podpredsedu zväzu bol zvolený Pavel Zvara z Rimavskej Soboty. Ten bol už aj dovtedy členom Výkonného výboru SZJ. Aktuálne má tak Mladosť Relax R. Sobota dvoch zástupcov vo vedení zväzu. „Vidím svoje angažovanie sa na novej pozícii ako cestu, môžem takto efektívnejšie prispieť k rastu tohto športu, podporovať hodnoty džuda a formovať smerovanie jeho budúcnosti,“ uviedol Kóšik.
„Ako člen Výkonného výboru Slovenského zväzu džuda sa zameriam na riadenie a rozvoj džudistickej rodiny, respektíve organizácie. To zahŕňa sledovanie kvality tréningov, organizovanie súťaží a športových podujatí, finančné riadenie, komunikáciu s ostatnými členmi, spoluprácu s inými športovými organizáciami. Pre mňa je prioritou podpora rozvoja mladých talentov a v neposlednom rade udržiavanie vysokých štandardov etiky a fair play v džude,“ vyjadril sa nový člen výkonného výboru. Tomáš Kóšik v ňom patrí medzi zástupcov regiónov.
Zvaru z R. Soboty zvolili za nového podpredsedu Slovenského zväzu džuda
Zdroj: vobraze.sk, foto: album T. Kóšika
