Ferdinand Balogh z Rimavskej Soboty sa našiel vo svojej profesií ako čašník a majster, ktorý posúva svoje skúsenosti mladšej generácií a snaží sa v nich prebúdzať poctivosť k tomuto remeslu. Mnoho ľudí však o ňom nevie, že medzi jeho hoby patrí hudba, ktorej sa spolu so svojimi bratmi venuje už od detstva. Ako pre vobraze.sk Ferdinand Balogh prezývaný „Nándi“ uviedol, vlastné CD nemajú a veľmi sa ani týmto smerom neprezentujú, hrajú pre radosť a ľudia si ich nájdu sami. Jeho hlavným nástrojom sú bicie, na ktorých hráva už od 17 rokov, no zároveň s nimi sa venuje aj spevu. Čo ho baví viac, uviesť nevedel. Ako tvrdí, u neho je to také spontánne a automatické, niekedy si spieva aj keď hrá na bicie.
Hrá už približne 30 rokov, viac ako desať rokov majú založenú svoju vlastnú kapelu pod názvom Family band. ,,Máme taký slogan muzikantský, že muzikanti sú všetci cigáni a tým pádom sme všetci rodina, je to také výstižné,“ vysvetlil. Stáli členovia kapely sú on, brat Tomáš Balogh a Robert Ligárt, no niekedy ich na akcie volajú aj viacerých, teda ich dopĺňajú ďalší muzikanti, kamaráti. Spoločne hrávajú na svadbách, plesoch a rôznych serióznejších akciách. Ich repertoár tvorí najmä maďarská, Slovenská hudba, zahraničné hity najmä z 80.-90. rokov až po súčasnú dobu.
Svoje hudobné začiatky započal spoločne so svojím o dva roky mladším bratom. Nikdy nechodil do hudobnej školy, bol samoukom za nástrojom sedel aj 4-5 hodín denne. Prvýkrát sa dostal do kapely vďaka svojmu bratrancovi. ,,Keď sme s bratom začínali, bratranec videl, že máme iskru. Tak nás oslovil, či by sme skúsili spraviť kapelu. Tak sa to začalo,“ spomenul Ferdinand Balogh. Na začiatku hrávali najmä v Rimavskej Sobote a to na nástrojoch, ktoré si zaobstarali po starších muzikantoch. Hrávali hlavne maďarské piesne, ktoré počuli z televízora, či kazety. Teraz už majú vlastnú aparatúru s vlastným celkovým vybavením. Veľmi dobe známi sú v okrese Rimavská Sobota či Revúca, obzvlášť v okolí Tornale.
Svoju najväčšiu akciu Ferdinand Balogh odohral v Graze pre viac ako 1200 ľudí. Bol to vianočný večierok, na ktorý sa dostal úplne náhodne vďaka muzikantovi, ktorý tam pracoval. Počas svojho hudobného života, spoločne s bratom, strávili nejaký čas aj v zahraničí, hlavne v Nemecku a Švajčiarsku. Tu sa hre venovali profesionálne. Spievali po hoteloch, kde svoj repertoár obohatili o anglické a nemecké piesne. Boli to necelé dva roky, no napokon sa rozhodol pre kariéru čašníka než pre kariéru hudobníka. ,,Keď má človek doma rodinu chce byť s ňou, aj preto som sa tak rozhodol,“ povedal. Jeden z jeho bratov už nehráva aktívne, Ferdinand Balogh je však veľmi rád, keď si zahrajú všetci v rodine.
Ich najdlhšia akcia bola rómska svadba, kde začali hrať v sobotu na obed a skončili na druhý deň poobede o štvrtej. Bolo to na dedine a keď ľudia počuli muziku hneď sa pripojili. ,,Na dedinách do desiatej rána to bolo bežné kedysi, my sme boli mladí chlapci a tešili sme sa, že hráme,“ dodal. Teraz si už takú dlhú svadbu nevie predstaviť aj kvôli tomu, že má prácu kedy je celé dni na nohách.
Momentálne má dovolenku. Podľa jeho slov sa venuje hlavne oddychu a rodine. Relax preňho znamená aj to, keď si zapne televízor a pozrie si nejaký dobrý film. Ako priznal, veľmi rád má chvíle, keď je ticho a nemusí zapnúť ani rádio.
Je hlavný čašník a žiakov zaúča tomuto poctivému remeslu. Vo voľnom čase hrá v kapele
Zdroj: vobraze.sk, Dominika Husárová, foto: archív Ferdinanda Balogha
„Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín“
