Chcel byť vojakom. Páčila sa mu uniforma. Život však napokon zasvätil práci čašníka, podobne ako jeho otec. Stále na úrovni. V obleku, bielej košeli i kravate či motýliku. Ferdinand Balogh z Rimavskej Soboty sa vyučenému remeslu venuje telom i dušou viac ako tridsať rokov. Práca ho baví. Ako ho naučili, tak svoje remeslo prezentuje aj naďalej. Prezývajú ho Nandy a jeho výukou ročne prejde približne tridsať žiakov. Je inštruktorom, majstrom odbornej výchovy a robí zároveň hlavného čašníka na Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Rimavskej Sobote.
„Snažím sa žiakom prihovárať nie ako nadriadený, ale mám s nimi skôr kamarátsky vzťah. Avšak všetko s mierou, teda odtiaľ potiaľ. Verím si a myslím si, že to dobre funguje, prvoradá je komunikácia,“ hovorí pre vobraze.sk 51-ročný Ferdinand Balogh. Ako tvrdí, mal u svojich majstrov veľkú oporu a tú sa snaží ďalej odovzdávať žiakom. „Prvá majsterka mi povedala, že tvoj otec je dobrý čašník, aj ty ním musíš byť, máš to v krvi. Mne to dodalo toľko sily a energie, že nemôžem spraviť hanbu. V škole som sa snažil naučiť všetko, čo mi hovorili. Mal som problém ako maďarský žiak zo základnej školy, doslova som sa biflil, mal som ale veľmi dobrých učiteľov a doteraz som s niektorými v kontakte,“ hovorí.
Keď bol mladý, lákalo ho povolanie vojaka. Rodičia s tým však nesúhlasili, lebo vedeli, čo to obnáša. „Práve vtedy otvárali v R. Sobote školu a keďže môj otec bol veľmi dobrým čašníkom, tak ma takto nasmeroval. Bol mojím vzorom,“ hovorí a ďalej spomína na časy praxe z prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia. Praxoval v Družbe, v Luxe. „Začalo sa mi to páčiť. Veľmi ma vtedy ťahala uniforma, pekné oblečenie, samotná komunikácia s ľuďmi, práca v čistom prostredí s možnosťou zoznámiť sa s ľuďmi,“ hovorí Balogh, ktorý si na škole svojím prístupom úspešne získaval dôveru majstrov.
Spomenul, že po prevrate boli ako čašníci všetci pekne oblečení. „Mali sme aj všelijakých zákazníkov, ktorí si mohli dovoliť všetko, ale nikdy ma neoslovili tak, že – hej, poď ty sem. Mal som pritom vtedy len málo cez 20 rokov. Bola tam úcta, aj keď boli zákazníkmi riaditelia. Stále som bol pán hlavný. Potom prešla doba asi 15 rokov a mladí ľudia hovorili iba, že dones už. Ani som ich nepoznal, a komunikácia bola taká, aká bola,“ skonštatoval. Ako pripomenul, mottom čašníka je: Zákazník je náš pán, čašník dovtedy, kým má peniaze a kým sa vie správať.
V práci čašníka sa dosť nabehá, ale neprekáža mu to. Keď prišli do módy krokomery, tak raz si na veľkej akcii nachodil aj 27 kilometrov. „Vtedy už pozvanie na behanie po práci neprijímam,“ hovorí s úsmevom, keď ho občas priateľ lekár zavolá behať. Dlhé roky pomáhal otcovi v krčme Tulipán. „Robili sme tam rôzne akcie, zabíjačky, pivné festivaly, bola hudba, narodeninové oslavy. Boli sme tam ako rodina, začínali sme tam aj hrávať. Otec už ale má 75 rokov a predali sme to. Podnikali sme tam 27 rokov. Bolo to niečo neuveriteľné. Boli sme medzi prvými podnikateľmi, teda môj otec a mali sme veľmi dobré vzťahy s dodávateľmi,“ hovorí.
Vo voľnom čase účinkuje Ferdinand Balogh v kapele. „Málokto to o mne vie, nerobíme si reklamu, ale je o nás záujem. Hrám na bicie, takže nohy si ani tu neoddýchnu. Začínali sme s bratom,“ spomenul. Teraz majú členov a priateľov podľa potreby, kto si čo chce dať zahrať,“ priblížil.
Nefajčí, občas ho poteší koláčik. Obsluhuje so žiakmi aj na veľkých akciách, ako sú plesy. Vo svojom voľnom čase, keď si ide niekde sadnúť do reštauráciu, mu však príde smutno, keď vidí neupravených čašníkov. „Nemôžem povedať, že mám z toho celkovo dobrý pocit. Keď vidím, že nie sú oblečení ako čašníci, nie je to ich dobrá vizitka. Na niektorých svojich žiakov ale môžem byť hrdý. Najviac mi vadí, keď si idem niekam sadnúť a nevidím čašníka, lebo je oblečený ako ja. Pritom niekedy sami podnikatelia hľadajú chybu, prečo im to nejde a pýtajú si radu. Sami sú niekedy na vine. Nemajú dobrý personál, nevedia pekne obslúžiť a v dnešnej dobe nič iné, vkuse v ruke len mobil, nevšímajú si zákazníkov. Platia potom dvoch-troch čašníkov namiesto toho, aby dali poriadne zaplatené jednému, čo bude motivovaný , ale spraví všetko a potom sa čudujú, že odchádzajú za prácou inde,“ hovorí.
Pred nóbl zariadením či kvalitnou hudbou dáva Ferdinand prednosť kvalitnej obsluhe. „K tomu dobré jedlo a dobré pitie. Netreba to preháňať extra modernými jedlami, miešanými nápojmi, treba mať zo všetkého kus, čo majú ľudia radi. Ale v prvom rade musí byť obsluha taká, že vidím čašníka,“ skonštatoval.
Zdroj: vobraze.sk
„Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín“
