Vzťah k zvieratám má odmala. Vladimír Cilik (68) z Rimavskej Soboty pracuje ako veterinárny lekár vyše 40 rokov a patrí medzi zakladajúcich členom FS Rimavan. „Starám sa o hospodárske zvieratá ako ovce, kravy, kone, či ošípané. Občas zaočkujem psa,“ povedal pre vobraze.sk Vladimír Cilik, ktorý veterinára robí od roku 1981, keď sa vrátil z vojenčiny.
Začínal na Štátnom majetku v Bátke, kde odrobil päť rokov, väčšinou to bola práca v teréne. „Veterinárnych ambulancií tu vtedy nebolo veľa, iba čo náš otec mal jednu. Od neho sme s bratom zdedili vzťah k veterine. Otec pochádzal z Lukovíšť a pôsobil aj na veterinárnej fakulte v Košiciach,“ priblížil Cilik, ktorý neskôr pracoval pre družstvo v obciach Potok, Kraskovo, Rimavská Baňa či v Klenovci. Vzťah k prírode sa u neho nezaprie. Na Horných Zahoranoch chová kone a je aj poľovníkom. „Príroda nás baví. Aj vďaka tomu, že robím veterinára v Klenovci, tak chodím všade po vrchoch. Stále som v prírode. Je to zaujímavá práca, niekedy exotická a treba si na to zvyknúť. Aj na prostredie, aj na ľudí,“ dodal.
Najčastejšie sa Vladimír Cilik v praxi stretáva s rôznymi infekčnými ochoreniami, býva aj pri pôrodoch a zabezpečuje aj popôrodnú starostlivosť o teliatka. Ako poznamenal, v minulosti sa kravy viac dojili, postupom času prechádzajú na chovné a mlieko dávajú hlavne teliatkam. Vlastnú ambulanciu nemá, za zvieratami dochádza autom. „Teraz robím skôr len bežné zákroky. Dobytok je využívaný na potravinárske účely, niekedy sme v prípade komplikácií robievali cisársky rez, ale teraz to už nie je efektívne.
Medzi bežné zákroky zaradil aj pravidelné odčervovanie u oviec. „Pôrody zvládajú aj vyškolení bačovia, ak je niečo komplikovanejšie, tak ma zavolajú,“ priblížil s tým, že táto práca nie je veľmi náročná na pestrosť, ale na množstvo zákrokov. Za vyše 40 rokov praxe si ich netrúfa spočítať. Zdôraznil však, že tento rok pribudlo ochorenie klostrídia, ktoré tu nebolo roky. „Treba ho vedieť diagnostikovať. Môže sa na prvý pohľad zdať, že je to niečo fádne, ale stále je to niečo iné, alebo ochorenie býva častokrát niečím prekryté a prejavuje sa to rôzne,“ dodal Cilik, ktorý je evidovaný v Komore veterinárnych lekárov SR a pravidelne sa zúčastňuje na doškoľovaniach.
Podľa jeho slov o veterinárnu starostlivosť o hospodárske zvieratá v okrese už nerobí veľa veterinárov, aj tí, čo sú, tak sú v dôchodkovom veku. Kto bude v tomto odbore pokračovať, nevie. „Chovy však na druhej strane postupne zanikajú. Uvidíme, čo bude,“ priblížil veterinárny lekár s tým, že v okolí Klenovca je ešte sústredených niekoľko hospodárov, kde majú zopár kráv, ale celkovo je to už oveľa menej, ako bolo niekedy.
Vladimír Cilik okrem prírody má silný vzťah k folklóru. Patrí medzi zakladajúcich členov FS Rimavan. „Mal som 15 rokov, keď som začínal, potom som popri vysokej škole tancoval ešte v súbore Východniar a do Rimavanu som sa ako tanečník vrátil, keď mal 35. výročie. Teraz už máme len také občasné návraty. Nedávno sme vystupovali na výročí v Dome osvety,“ hovorí Cilik, ktorý má rád lyžovanie a hráva tenis.
Veterinu študoval aj jeho mladší brat Daniel. „Už keď maturoval môj syn, tak mu hovorili, že čo Cilik, to veterinár,“ priblížil s úsmevom Vladimír Cilik a dodal, že veterinárom je aj jeho syn. Ako ďalej spomenul, s bratom si veterinu podelili. „On sa stará sa o malé zvieratá, psíky, mačky či exotické zvieratá a ja som išiel do veľkej praxe,“ uzavrel.
Zdroj: vobraze.sk
