Veterinárny lekár z Poltára pomáha zvieratám v ambulancii i v teréne

Julius Balog

Zvieratá mu učarovali už v detstve, v dospelosti zasvätil svoj život ich liečeniu. Július Balog (59) z Poltára sa dlhodobo venuje veterinárnemu lekárstvu. Dopoludnia vyráža za zvieracími klientmi na miestne lazy, popoludní ordinuje vo svojej poltárskej ambulancii.

Július Balog vedel už ako desaťročný, že raz chce byť zverolekárom, napriek tomu, že v rodine nikto nepracoval ako veterinár. Vysníval si to na základnej škole. Dokonca v triednej kronike je stále obrázok, kde sa nakreslil v bielom plášti ako veterinár. „Vždy ma to ťahalo k prírode a živým tvorom. Čo sa dalo chovať v činžiaku, všetko som choval. Mal som kurčatá, ježkov, psy, mačky, zajace, rybičky, hocičo,” povedal pre vobraze.sk Balog, ktorý prežil detstvo v Rožňave. K prírode ho počas celej mladosti viedli aj obaja rodičia. I napriek tomu, že boli učitelia, deti neustále brávali do prírody, často chodili do lesa na prechádzky alebo zbierali hríby. Vysokú školu vyštudoval v Košiciach a po ukončení štúdia pracoval ako praktický veterinárny lekár na regionálnej veterinárnej správe v Lučenci. „Odtiaľ ma asi po troch týždňoch preložili do Poltára a odvtedy som zostal tu,” dodal.

Tarantulu sa neodvážil liečiť
Sám seba radí medzi typických obvodných veterinárov. Predpoludním väčšinou pracuje v teréne, kde rieši rôzne choroby alebo drobné chirurgické zákroky. Lieči aj hospodárske zvieratá. Prácu si snaží organizovať tak, aby bol na obed späť na svojej ambulancii v Poltári a mohol sa venovať liečeniu domácich maznáčikov. Tam väčšinou ošetruje malé zvieratká, ako mačky, psíky alebo drobné hlodavce. Občas za nim prídu ľudia aj s exotickejším domácim miláčikom. „Raz mi doniesli pavúka, takú velikánsku tarantulu, ale to som sa neodvážil riešiť,” spomína. Na stole mal už aj hada alebo gekóna. „No tam to bolo riešené tak, že som klienta poslal k špecialistovi. On urobil ošetrenie a ja som už len dokončil nastavenú liečbu. Čiže som taký lekár prvého kontaktu. Klient má nejaký problém so zvieraťom, ja sa naň pozriem, a keď viem, vyriešim ho a ak nie, tak kontaktujem kolegov-špecialistov,” vysvetlil.

Najčastejšie vykonáva preventívne akcie ako vakcinácie, pravidelné odčervenie na vnútorné parazity a tiež liečenie vonkajších parazitov. „Chodia ku mne aj ľudia, keď majú zvieratká základné problémy, napríklad keď nepapajú, alebo majú hnačku či zápchu. Snažím sa tiež poskytovať poradenstvo ohľadom výživy,” priblížil zvelolekár s tým, že vykonáva aj drobné chirurgické zákroky. V týchto prípadoch zvyknú za ním prísť napríklad s poľovníckym psíkom, keď ho napadol diviak. Vykonáva však aj kastrácie. Ako prezradil, vedľa ambulancie majú zriadený malý obchodník so zvieracími potrebami. Vedie ho jeho manželka Ivana.

Voliči mu dali mandát
Máloktorý človek pozná Poltársky okres tak ako on. S úsmevom hovorí, že práca zverolekára ho zavedie veľakrát na také miesta, kde sa bežný človek nedostane. „Zrejme aj odtiaľ pramenila moja kandidatúra na krajského poslanca. Mám dobre zmapovaný celý náš krásny malý okres. Ľudia ma poznali a ja som zase poznal ich, tak z toho vznikla tá myšlienka, že skúsim kandidovať za okres Poltár,” ozrejmil Balog. Ten mu prirástol k srdcu. Dvanásť rokov bol mestským poslancom v Poltári. Na jeseň minulého rok sa sa stal poslancom Banskobystrického samosprávneho kraja. V krajskom zastupiteľstve pôsobí v klube Hlas kraja a chce sa predovšetkým zasadzovať o to, aby sa v Poltárskom okrese opravili cesty. „V tomto máme obrovský, niekoľkoročný investičný dlh. No páči sa mi, že nový župan má toto dané medzi prioritami a v tom ho podporujeme,“ uviedol veterinárny lekár. Podľa jeho slov bude zubami-nechtami bojovať za to, aby sa v Poltári zachovala jediná stredná škola v okrese.

Vo svojej domácnosti paradoxne nemá žiadne domáce zvieratko. Príčinou je dcérina alergia na zvieratá, s ktorou bojuje odmalička. „Bohužiaľ, zvieratká som musel z domu vylúčiť, ale na druhej strane, vynahradzujem si to v práci a o to viac sa na ne teším,” poznamenal. Jeho ďalšou vášňou je rybárstvo a poľovníctvo. Poľovačku podľa vlastných slov nepovažuje za akt zabíjania. „Poľovník, ktorý poľuje preto, aby zabíjal, nie je poľovníkom. To je to úplne posledné. Ja som tri roky ani raz nevystrelil a aj tak som bol spokojný,” hovorí Július Balog, ktorý si ešte občas rád zahrá na husličkách.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album J. Baloga