Búranie značnej časti bývalej tabakovej továrne v Rimavskej Sobote je takmer ukončené. Neušlo to pozornosti ani bývalej riaditeľke Anne Šimonovej či Jozefovi Ružičkovi, ktorý bol dokonca generálnym riaditeľom tabakového priemyslu pre celé Slovensko. Obidvaja žijú v Rimavskej Sobote. Popri búraní jednej časti bývalej fabriky v nich zalomcovali spomienky.
„Dodnes chodím pravidelne okolo budovy do obchodu. Srdce ma bolí, keď to vidím. Keď som videla našu kanceláriu, jedáleň, pivnicu, ako ju vykopali. Toľko sme aj ňou chodili do prednej budovy, kde bola samotná výroba,“ zaspomínala pre vobraze.sk Anna Šimonová (84), ktorá v tabakovej továrni odrobila približne 35 rokov. „Prišla som sem do kancelárie robiť v roku 1959, predtým som tu bola ešte ako brigádnička z obchodnej akadémie,“ hovorí Šimonová, ktorá neskôr vystriedala aj pozície na osobnom, mzdovom i ekonomickom oddelení až sa stala riaditeľkou. „Nahradila som bývalého riaditeľa pána Vitáriusa, ktorý odišiel do dôchodku. Pôsobila som tu tri a pol roka. Robila som tam nonstop, okrem materskej, až do roku 1993,“ priblížila bývalá riaditeľka. Ako dodala, potom fabriku zatvorili a bola ešte nejakú dobu v prenájme.
„Pestovali tam hlivy, boli to dvaja podnikatelia, ale stroskotalo to asi po roku,“ smutne skonštatovala. Podľa jej informácií práve pri pestovaní hríbov došlo k znehodnoteniu parkiet či elektriky. Boli tam vrecia naplnené slamou, boli zavesené a polievali ich. Zmenila sa tam klíma.
V tabakovej továrni, kým ju nezatvorili, pracovala aj jej dcéra. „Robilo tam okolo 150 ľudí a počas sezóny ešte asi o stovku viac,“ povedala Šimonová s tým, že mali výkup a tabak brali asi od stovky pestovateľov zo širokého okolia. Keď sa začali rušiť niektoré prevádzky, tak napríklad sedela v kancelárii aj s bývalým riaditeľom z Košíc. Okrem čistého tabaku v R. Sobote podľa Šimonovej vyrábali tabak – sekali, krájali a balili aj cigarety. Tie potom predávali aj z malého okienka samotnej budovy na terajšej Hostinského ulici. Tabak kombinovali podľa niekoľkých druhov. „Keď sa robila nafajčovačka ako degustácia a nebola voľná veľká miestnosť, tak fajčili aj u nás v kancelárii. Hodnotilo sa viacero kritérií, kvalita či vôňa. Keď som tam sedela aj ja, tak som si zapálila, ale nemala som problém s tým potom aj skončiť. Ako prestal fajčiť manžel, tak som prestala aj ja,“ dodala.
V priestoroch, ktoré boli v uplynulých týždňoch rozobraté, bola aj práčovňa, žehliareň či miesto pre dve krajčírky. Okrem klasického prania pre tabakovú tam prali aj napríklad posteľnú bielizeň do podnikovej chaty na Kurinci. Veľmi veľká tam bola aj závodná kuchyňa, do ktorej sa chodilo najesť denne aj 400 ľudí z rôznych firiem alebo inštitúcií. „Fungovalo sa mi tam dobre. Mám na toto obdobie dobré spomienky, škoda, že to skončilo,“ skonštatovala Šimonová. S bývalými kolegami už veľmi nie je v kontakte. „Väčšina čo boli, bývali na okolí a po dedinách,“ dodáva.
Medzi blízkych „kolegov“ však zaradila Jozefa Ružičku, ktorý bol pár rokov generálnym riaditeľom tabakového priemyslu pre celé Slovensko so sídlom v Bratislave. Býva rovnako v neďalekom bytovom dome v okolí bývalej tabakovej továrne. Šimonová sa stala riaditeľkou práve za jeho pôsobenia vo vysokej funkcii v Bratislave. „Spolupracovali sme a celkom dobre sme vychádzali,“ priblížil Jozef Ružička (74).
Ako sa však zhodli, keď im niečo bude chýbať a budú si to chcieť ísť kúpiť, tak pôjdu aj do Lidlu. „Nič sa nedá robiť, život ide ďalej,“ konštatujú.
„Tabakovú továreň kúpila zahraničná firma, práve s tým cieľom, aby zrušili konkurenciu. Už nepotrebovali, aby sa tu pestoval tabak,“ smutne skonštatoval bývalý generálny riaditeľ, ktorý vo funkcii pôsobil v rokoch 1989 až 91. Pod palcom mal všetky tabakové firmy aj výskumný ústav či riaditeľstvo v Bratislave. „Bolo to okolo 2400 zamestnancov. V R. Sobote sa vyrábali fajkové tabaky. Fermentačnou metódou sa spracovával fajkový tabak, ktorý sa nakupoval v okolí u pestovateľov. Ročne sa nakúpilo okolo 3-4 tisíc ton tabaku,“ priblížil Ružička.
Samotná tabaková továreň niekedy slúžila ako kasárne. Ide o vnútorné priestory terajšieho areálu s nádvorím. Najväčšia budova pri parkovisku pred Billou bola postavená až neskôr. Odovzdaná bola do užívania v roku 1957. Bývalá továreň sa rozprestiera na viac než jednom hektári na Hostinského ulici. Patrí k najväčším budovám v Rimavskej Sobote. Súčasťou priestorov, ktoré zostali je aj bývalý sklad CO, ktorý má neveľkú rozlohu asi troch miestností.
V nevyužívanej tabakovej noví majitelia plánovali zrealizovať zábavné centrum. Tento zámer však vplyvom koronakrízy stroskotal. Časť budovy bola predaná spoločnosti Lidl, ktorá na voľnej ploche teraz plánuje postaviť obchodný reťazec.
Zdroj: vobraze.sk
