Umelecká kováčka Andrea Kosecová z obce Hajnáčka je autorkou vernej kópie prvého slovenského automobilu. Nazývajú ho Drndička, lebo keď išlo po kamenných dlažbách ešte s drevenými kolesami, tak hlasno drnčalo. „Pri výrobe auta som vychádzala len zo základu historických fotografií, lebo nič sa o ňom nezachovalo, auto skončilo v šrote. Jazdilo pritom ešte začiatkom päťdesiatych rokoch minulého storočia. Táto kópia je ako „fotopoint“ a slúži na fotenie návštevníkov a turistov obce Hronský Beňadikt, kde bolo napevno osadené a vystavené v centre,“ priblížila pre vobraze.sk Andrea Kosecová.
S myšlienkou prišli zástupcovia Regiónu Gron. „Vznikla tak jeho verná kópia. Bolo to náročné, pracovali sme na tom s bratom a otcom, ktorý je vyučený automechanik a bola to pre neho veľká radosť, pretože by sa rád venoval renováciám starých áut. Len čas nám nevydáva tak, ako by sme chceli,“ povedala Kosecová. Príprava výroby trvala asi dva mesiace, samotná realizácia asi päť mesiacov. „Bol to jediný vyrobený kus, pokiaľ by ale mal niekto záujem o ďalšie, tak nie je problém,“ hovorí Kosecová, ktorá je našim čitateľom známa aj pod priezviskom Ďurčová.
Andrea je šikovná remeselníčka a jej pracovnými nástrojmi sú nákova a kladivo. Pri výrobe auta použila však aj skúsenosti z klampiarstva či striekania. Drndička je pevne uchytená o zem, je pre dvoch ľudí a nemá motor. „Kým nemalo podlahu, tak som sa na ňom skúšala voziť a nohami posúvať po dieľni ako Flinstonovci,“ povedala s úsmevom.
Replika vozidla je vyrobená z trojmilimetrového plechu a ako prvé podľa Kosecovej vyrobili podvozok a funkčné riadenie. Má listové perá, kované časti sú na podvozku i na volante. „Inak to skôr bola klampiarka práca. Napríklad ohnúť plech a urobiť kapotu bolo veľmi náročné a celkovo ho takto zladiť. Aj som ho striekala, nemám s tým problém,“ podotkla Kosecová, ktorá v minulosti pracovala aj v bývalom Kovosmalte vo Fiľakove.
Výroba kópie tohto typu auta má zaujímavú spojitosť s Gemerom. Takéto auto vlastnil bulharský cár Ferdinand Coburg, ktorý mal vtedy veľké panstvo a patrili mu napríklad aj pozemky v okolí Teplého Vrchu, kde dodnes je ním založená zvernica a patrí medzi najstaršie na Slovenku. „Vzniklo na základe predlohy auta, ktoré mal Cobur. Ja som tiež z Gemera a robilo sa tiež na Gemeri v dielni,“ podotkla mladá kováčka.
Do lokality Hronského Beňadiku sa v minulosti auto cára Coburga dostalo po cestách-necestách. Keď sa pokazilo, tak mal ísť okolo tamojší šikovný zámočník Michal Majer, ktorý sa ponúkol auto opraviť. Napokon sa mu to podarilo a ako odmenu si zažiadal iba volant, štyri kolesá a dokumentáciu od automobilu. Šľachtic mu to neskôr splnil. Majer potom zvyšok auta vyrobil. „Jeho vnučka mi hovorila, že s autíčkom chodili do Bratislavy i do Nitry ešte ako deti. Bola to vtedy veľká rarita,“ doplnila autorka automobilu. Ako Kosecová z Hajnáčky spomenula, auto nemalo veľmi dlho svetlo, a keď sa vedelo, že sa Majer bude vracať domov po tme, tak si zobral jedného učňa a ten sedel na kapote a svietil.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Andrea Kosecová
Práca so železom fascinuje šikovnú kováčku z Hajnáčky
