Ondrej Bútor sa celý svoj život venuje práci s drevom. Jeho začiatky sú spojené so stolárskou dielňou, neskôr pracoval na píle, kde vyrábali drevené obklady a podlahy. Svoje miesto si nakoniec našiel pri výrobe drevených dekorácií, ku ktorým sa dostal pred piatimi rokmi ako samouk. ,,Vždy som bol taký domáci kutil, množstvo strojov som mal doma, ktoré som si postupne kúpil. Najprv som robil takéto malé dekorácie pre známych, kamarátov, rodinu a podobne,“ uviedol pre vobraze.sk Ondrej Bútor (53).
Remeselník Ondrej Bútor žije od svojho detstva v Klenovci. Vo svojej dielničke vytvára jedinečné dekorácie, ktoré sú unikátom pri každom jednom produkte. Inšpiráciou je pre neho samotné drevo, ktoré svojím tvarom vytvára istý obraz o výrobku. ,,Niekedy, až keď sa pozriem na drevo, viem, čo z neho urobím. Keď je tam niečo zaujímavé, časom sa ukáže, čo z toho bude. Každý kus je originál, nikdy nebudú výrobky úplne rovnaké. V tomto spočíva ich jedinečnosť,“ priblížil Bútor. Zo samorastu najčastejšie vyrába svietniky na čajové sviečky, stojany na vázu či lampy, ale aj stojany na perá. K stojanom na vázu sa dostal ešte skôr ako k samotným dekoráciám, a to vďaka ženám, ktoré sa sťažovali, že im padajú vázy, pretože nemajú dobrú stabilitu.
Materiál získava zo sadu, ktorý mu ostal po otcovi, ale zároveň už aj ľudia z dediny sa mu zvyknú ozvať, keď majú nejaké odrezky. Začiatočným krokom pri výrobe je očistenie dreva od kôry a jeho následné usušenie. ,,Aj schnutie dreva má svoje postupy, nemôže sa napríklad postaviť hneď niekde pred pec, pretože by sa mohlo roztrhať a už by sa z neho nič nevytvorilo,“ ozrejmil Bútor. Doba sušenia dreva je rôzna. Pri svojej práci sa snaží obmedziť rôzne chemikálie, radšej pracuje s prírodnými produktmi. K tým najťažším veciam zaraďuje samotné opracovanie a prípravu dreva. Navŕtanie dier či dotvorenie tvaru do finálnej verzie už nie je také zložité. „Najradšej asi vytváram vázy, aj keď je to zdĺhavejšia robota. Niekedy len samotné čistenie trvá tri dni, no rád sa s tým pohrám,“ uviedol.
Pri svojej tvorbe si neurčuje žiadne hranice. ,,Pokiaľ mám drevo, aké potrebujem, vyrobím čokoľvek. Už som robil pre známu aj svietnik, ktorý mal výšku 1,50 m,“ podotkol Ondrej Bútor. Nedávno začal experimentovať aj s epoxidovou živicou, ktorú pridáva do kombinácií s drevom, ale využíva ju aj na tvorbu príveskov so sušenými kvetmi. Stále sa snaží niekam posúvať a skúšať niečo nové. ,,Moje začiatky boli s brezovými klátikmi. Keď som po úraze dva mesiace ležal, začal som na internete hľadať rôzne nápady a potom som hľadal k tomu potrebné veci,“ doplnil zručný remeselník. So svojimi produktmi sa prezentuje prevažne na remeselných trhoch.
Jeho najväčšou vášňou pred tým, ako mal úraz s trvalými následkami, bola príroda a turistika. Nič sa na tom nezmenilo, lenže teraz sa už musí pozerať na prírodu z úplne iného pohľadu. ,,K tomuto ma priviedol môj otec. Odmalička sme spolu chodili po kopcoch. Pred úrazom som stihol prejsť celé Vysoké a Nízke Tatry i Slovenský raj krížom – krážom. Najviac som si užíval ten pokoj a ticho,“ spomína Bútor. Momentálne vo svojom zdravotnom stave dokáže absolvovať len krátke prechádzky, ktoré si však tiež váži a užíva.
Zdroj: Dominika Husárová, foto: album O. Bútora
