Volám sa Ivan Hazucha, mám 52 rokov, som rodený Soboťan, tu žijem a pracujem celý produktívny život. Považujem za veľké šťastie, že od skončenia školy pracujem v tej istej spoločnosti, ktorá však vplyvom spoločenských a ekonomických podmienok štyrikrát zmenila názov. Predmet činnosti je však stále ten istý – výroba a distribúcia pitnej vody a odvádzanie a čistenie odpadových vôd – čiže vodárne a kanalizácie. Začal som na projekcii, potom na ČOV a v súčasnosti na stredisku kanalizácií. Niekoľko rokov som mal aj ďalšie zamestnanie – po založení si rodiny bolo potrebné sa trošku postaviť „na vlastné nohy“. Stabilita v zamestnaní mi následne umožnila venovať sa aj záujmom. Keďže detstvo a mladosť som prežil na dedine, takmer každý víkend sme s rodinou trávili pri rodičoch. Práca v záhrade a okolo domu je nekončiaca, ale napĺňala ma a je tomu tak doteraz.
Odmlada ma však bavila história i politika. Preto som stal členom Matice slovenskej, v ktorej sa aktívne zapájam do všetkých jej aktivít. Spolu s manželkou sa snažíme byť čo najviac nápomocní. Z Gemera-Malohontu vzišlo veľa významných osobností, ktorí pracovali, tvorili a obetovali sa pre národ slovenský a položili základy našej štátnosti. Zaslúžia si pozornosť, úctu a vďaku. Členstvo v Matici slovenskej mi dáva priestor stretávať vynikajúcich a vzdelaných ľudí, ale tiež priestor na štúdium histórie.
Som tzv. Husákova generácia, socialistické školstvo, ale aj jeho hodnoty ma ovplyvnili a nehanbím sa za to. Som ľavicovo mysliaci i cítiaci a pri mojej záľube v histórii – medziiným aj I.a II. svetovej vojne, odboju, SNP som nemohol odmietnuť ponuku stať sa členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Členstvo v tejto organizácii nie je len o kladení vencov pri výročiach. Je to o angažovaní sa, výchove, pripomínaní si udalostí a konkrétnych ľudí a ich činov, pre mladých už ťažko v pochopiteľných pre poučenie sa a výstrahu, aby sme podobné veci – fašizmus, nacizmus, rasovú nadradenosť už nikdy nemuseli prežiť. Udalosti na východ od nás sú dostatočne výrazný varovný prst, že k tomu nemusí byť tak ďaleko.
Rodičmi som bol vedený k viere v Boha. Som katolík a aj praktizujúci kresťan. Som presvedčený, že viera v Boha výrazne posilňuje morálku, úctu k ľuďom, ochotu pomáhať, vieru v spravodlivosť a iné pozitívne ľudské hodnoty. Dúfam, že formujú aj mňa.
Nikdy som nevynikal v športe, ale ako mnohí dedinský chlapci mojej generácie sme od detstva brázdili okolie na motorkách. Láska k jazde na dvoch kolesách u mňa pretrvala. Tiež sa pár rokov venujem športovej streľbe, no len na „rekreačnej“ úrovni.
Záujem o politiku a snaha pokúsiť sa aktívne ovplyvňovať veci verejné ma priviedli k strane Smer a následne pred šestnástimi rokmi do komunálnej politiky. Najskôr ako člena komisie pri mestskom zastupiteľstve, potom dvanásť rokov poslanca za Sídlisko Západ. Nikdy som nemal vyššie ambície, mandát poslanca ma napĺňal, dával priestor na sebarealizáciu a službu občanom. V tohtoročných voľbách do orgánov samosprávy som sa chcel opäť uchádzať o mandát poslanca za spomínané sídlisko, kde bývam, teda Západ. Z okresnej rady a následne aj z členskej základne strany Smer – sociálna demokracia vzišiel názor, že by som mal ako okresný predseda skúsiť zabojovať aj o primátorskú funkciu.
Prijať túto výzvu ma primälo nasledovné :
- Už ma poznáte, za 12 rokov v komunálnej politike som pre všetkých, ktorých veci verejné zaujímajú a venujú im pozornosť, dostatočne známy a čitateľný. U mňa už niet priestoru na nejaké vzletné heslá alebo romantické či nerealizovateľné sľuby a ťahanie medových motúzov popod nos. Za 12 rokov ste ma mohli spoznať, že nestaviam vzdušné zámky. Som realista, pragmatik s triezvym a ľuďom zrozumiteľným pohľadom na vec. Pri mojich stanoviskách a názoroch sa riadim zodpovednosťou, ale i osobnou cťou. Priamosť, čestnosť, poctivosť, zodpovednosť! To si vážim u každého. Nechcem sa nechať politikou zašpiniť ani z nej prospechárčiť. Tak ako vyššie spomenuté moje aktivity, či už v Matici, SZPB ,či v strane nie sú motivované osobným prospechom. Pôsobenie v orgánoch mesta vnímam ako službu občanovi, politické „hobby“ nie pre materiálny prospech. Preto každý, kto ma oslovil s nejakým problémom alebo návrhom, našiel u mňa pomocnú ruku. Aj pri mojom zamestnaní prichádzam do kontaktu s mnohými ľuďmi z mesta i okresu. Pristupujem ku každému tak, aby nemal pocit, že jeho problém mi je ľahostajný a nemám ochotu mu pomôcť. Myslím si, že to je moja silná devíza. Preto som sa rozhodol, že hlavnými heslami mojej kampane oprávnene môžu byť „…už ma poznáte!“ a „robím/robíme pre ľudí“. Verím, že pri hlasovaní si na to ľudia spomenú.
- Skúsenosť – dvadsaťročné členstvo v strane Smer, 16 -ročné pôsobenie v komisiách pri MsZ, 12 – ročné poslancovanie, 13 – ročné pôsobenie v komisiách pri VÚC…Opriem sa o to heslo – už ma poznáte. Neflákam všetky tie „funkcie“. Zodpovedne sa zúčastňujem na všetkých rokovaniach – či už zastupiteľstvách, komisiách alebo výboroch MČ. Na rokovania chodím pripravený. Mnohí kolegovia ignorujú komisie i VMČ a obálku s materiálmi na rokovania otvárajú až v rokovacej miestnosti. Teda beriem svoju prácu vážne. Som aktívny a často vystupujem v rozpravách. Nie preto, že sa rád počúvam, ale preto, že občan a volič má právo (pokiaľ sleduje zasadnutie tak teda asi má záujem o veci verejné) vedieť, čo ma motivovalo k následnému hlasovaniu, ale má právo aj na širšiu informáciu o riešenej problematike. Ako by sa k nej inak dostal? Pôsobenie v samospráve má byť pod drobnohľadom verejnosti a ja sa to verejnosti snažím umožniť. Robia to aj iní poslanci, nie všetci a považujem to za správne. Keď poslanca nepočuť ako je rok dlhý, ako ho má občan-volič poznať? Podľa čoho hlasoval? Čím a kým bol motivovaný, keď neprejavil verejne svoj názor? Možno trochu neskromne sa mám právo domnievať, že za tie roky dostatočne poznám spôsob riadenia Mesta, problémy ktoré naše mesto má, potreby občanov aj niektoré možnosti riešení. Čo je však najpodstatnejšie – a moje pôsobenie to preukazuje – že chcem a viem spolupracovať. Pri hľadaní riešení si vyžadujem polemiku a argumentáciu, nie som zástanca diktátu a jediných správnych riešení. Jeden človek nemôže obsiahnuť všetko, ani ja nemám patent na rozum. Som prekvapený, že sa nájdu kandidáti s nulovou skúsenosťou s komunálnou politikou a stavajú na manažérskych schopnostiach. Ale Mesto nie je firma. Šéf firmu a ľudí riadi. Starosta či primátor musí ľuďom slúžiť, mať pre nich starosti, resp. starať sa o nich – asi z toho je odvedené slovo starosta. Nie prioritne ich riadiť. Tým sa nechcem dotknúť nikoho konkrétneho. Len poukázať, že skúsenosť je významná prednosť. Jeden príklad – keby ste išli na dovolenku autobusom. Prídu dva autobusy. V jednom je skúsený vodič s 15 – ročnou praxou a v druhom je 21 – ročný mladík s čerstvým „D-éčkom“, prvá jazda do zahraničia, ale 10 rokov pretekal na motokárach. Kde by ste chceli sedieť?
Myslím si, že som dostatočne odlišný od ostatných kandidátov, a preto dúfam, že budem občanovi stáť za úvahu. Porovnávať však môžeme najmä to, čo už je odskúšané, prežité. Mnoho pozitívnych vecí sa v našom meste urobilo. A mnoho sa urobiť ešte mohlo. Veľmi často však nešlo ani tak o vec či myšlienku samotnú, ako o spôsob ako to presadiť a ako to uskutočniť, resp. zrealizovať. Som toho názoru, že poslanci, a to už v ktoromkoľvek volebnom období sú skúsení ľudia, rozhľadení a odborníci v mnohých oblastiach. Bolo trestuhodné ich názor veľmi často nerešpektovať či dehonestovať. Veľmi rád by som tento prístup zmenil. Je niekoľko vecí, ktoré vnímam ako prioritu.
Niektoré veci sa musia riešiť prioritne – napr. internát. Riešenie bude na základe konsenzu, ale rozhodne sa v tomto stave neprešmykne do ďalšieho volebného obdobia. Stačilo desať rokov chátrania. Zamestnanosť a s tým veľmi súvisiaci priemyselný park, riešenie pozemkov na výstavbu rodinných domov, infraštruktúra…Nie je priestor na podrobné rozpisovanie, ale sú to PRIORITY. Potrebná je tiež obnova komunikácií. Ale trošku inak. Nerobiť za veľké peniaze komplexnú obnovu vozovky pre pár výtlkov, aj keď sa to ľuďom zrejme páči. Takmer vôbec sa nerobí údržba ciest, tam je cesta k lepšej hospodárnosti. Všetci si uvedomujeme, že nás čaká ťažká doba a veľa nepopulárnych riešení. Srdcovka mnohých (aj moja) – Kurinec. Som rád a vždy som podporoval rozvoj Kurinca ako rekreačnej oblasti. Ale nemôžem povedať, že sa mi páči a že som spokojný. Je tam veľa priestoru výrazne zlepšiť služby a nemusí to stáť veľa peňazí. Snažiť sa využiť fondy – aj teraz sú výzvy vhodné pre Kurinec. Podľa mňa veľmi výhodné. Uvidíme, či o ne mesto zabojuje.
Zdravotníctvo i školstvo je segment, kde pociťujem potrebu ísť do kvantity i kvality. Aj preto som prijal argument, že pokiaľ kandidujem za primátora, mal by som aj za poslanca vyššieho územného celku (VÚC). Tieto dve samosprávy sú dosť silno prepojené a účasť primátora v zastupiteľstve VÚC môže byť pre mesto len na osoh. Napriek tomu, že pán primátor i traja poslanci MsZ sú zároveň v Zastupiteľstve Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), o činnosti VÚC, ako aj o ich zastupovaní nemáme ako občania žiadne informácie. Mestské zastupiteľstvo je pôda, na ktorej by sa mohli mnohé veci rozobrať. Ale trinásť rokov NIČ. Alebo ste niečo postrehli? Ja si spomínam len na kruháč a časť cyklotrasy. Koho a ako teda zastupovali?
Uchádzam sa teda o váš hlas vo voľbách aj ako kandidát na poslanca za Sídlisko Západ, aj ako kandidát na primátora nášho mesta a aj ako kandidát na poslanca BBSK. Nie som až taký milovník funkcií a stoličiek, ako to vypadá. Jedno vylučuje druhé, takže môžem vykonávať len dva mandáty. Alebo nemusím uspieť v ničom. Ja ponúkam svoju službu a vy rozhodnete, či o ňu stojíte.
Číslo transparentného účtu na podporu kandidáta Ivana Hazuchu SK6009000000005194733140
Zdroj: PR – článok, Ivan Hazucha, foto: archív Ivana Hazuchu
Redakcia sa nemusí stotožňovať s obsahom politickej reklamy.
