Tisovčana Matuchu zdobí vášeň pre hudbu. Diriguje dychovku Hradovanka a šéfuje základnej umeleckej škole

Tvrdí, že hudba je pre neho všetkým. Sprevádza ho celý život. Ovláda hru na viaceré hudobné nástroje. Milan Matucha je hrajúcim dirigentom tisovskej dychovky Hradovanka, ktorá oslávila významné jubileum. Vo funkcii riaditeľa Základnej umeleckej školy v Tisovci pôsobí od roku 2006. Začiatky hodnotí s odstupom času ako ťažké. „Prišli sme o značný počet žiakov. Čas však všetko vyriešil a stav žiakov sa postupne doplnil. Našli sme spoločnú reč s poslancami mestského zastupiteľstva a hlavným záujmom bolo zabezpečiť umelecké vzdelávanie mládeže nášho mesta a jeho blízkeho okolia. A v tom pokračujem ako riaditeľ až doteraz,“ uviedol pre vobraze.sk Milan Matucha z Tisovca.

Po absolvovaní Pedagogickej fakulty na UMB v Banskej Bystrici viedli jeho kroky do rodného mesta pod Hradovou. „Môj otec chcel mať zo mňa žurnalistu, lebo sám bol novinárom a šéfredaktorom okresných novín. No ja som stále inklinoval k hudbe. Kompromisom bolo štúdium učiteľstva všeobecno-vzdelávacích predmetov s aprobáciou ruský jazyk a hudobná výchova,“ spomína.

„Neviem, ako by môj príbeh pokračoval ďalej, keby neprejavil o mňa záujem niekdajší riaditeľ Základnej umeleckej školy v Tisovci Jaroslav Brzák. Sedem rokov ma vyučoval hru na klavíri. Do práce som mal nastúpiť niekde okolo Liptovského Mikuláša. Brzák však dobre poznal moje hudobné schopnosti a bez váhania ma prijal do zamestnania. Vo veku 22 rokov som nastúpil do môjho prvého zamestnania a zostal som v ňom až doteraz, teda už 32 rokov,“ priblížil Matucha.

Medzi kolegami aj bývalí žiaci
Ku žiakom je priateľský, prísny, ale spravodlivý. Veľa na hodinách muzicírujú, improvizujú, tvoria aranžmány a často sa aj nasmejú. „Mnohokrát musím žiakov aj napomínať, keď si zabudnú noty alebo prídu na hodinu nepripravení. Najviac ma to trápi vtedy, keď ide o žiakov šikovných, ktorí by mohli umelecky rásť oveľa rýchlejšie, keby sa venovali cvičeniu na nástroj aspoň o kúsok viac,“ dodal. Je veľmi hrdý na skutočnosť, že v tisovskej ZUŠ sú momentálne dvaja pedagógovia, ktorých predtým učil. Sú nimi Vojtech Oláh a Peter Kubíni. „Mám na srdci hrejivý pocit, keď si môžeme spolu zamuzicírovať a debatovať o hudbe,“ zdôraznil.

Milan Matucha hrá na viaceré nástroje. V umeleckej škole absolvoval hru na klavíri a časom aj na klarinete, aby mohol hrávať v dychovej hudbe Hradovanka. Tú v tom čase viedol samotný Brzák. V školských časoch hrával Milan na zobcovej flaute, v školskej hudobnej skupine si zahral na elektrickej gitare, v tisovskej hudobnej skupine zas na klávesové nástroje. V rámci ľudového súboru skúsil hru na kontrabas i akordeón. Keď mu bola ako čerstvému učiteľovi v ZUŠ pridelená akordeonistka i flautistka, začal sa venovať hre na klasickú gitaru. „Po odchode Jaroslava Brzáka z Hradovanky som prevzal s Jánom Plichtom funkciu dirigenta a chýbal mi hráč na tenor. Začal som teda hrať na saxofóne. Vo folkovom zoskupení som si zahral na basovej gitare. V súčasnosti vyučujem hru na keyboarde, ale keďže moja dcéra Anka hrá na husle, tuším, ktorý nástroj bude nasledovať,“ zasmial sa Matucha.

Má hudobne nadané deti
Perličkou je, že pred pár rokmi ešte študoval hru na klavíri aj na Súkromnom hudobno-dramatickom konzervatóriu v Rimavskej Sobote, čím si splnil svoj dávny sen. Milan Matucha ho úspešne ukončil v roku 2018.

S priateľkou Hajnalkou Vargovou, výbornou klaviristkou a korepetítorkou, vychovávajú dcéry Annu a Kristínu, z prvého manželstva má Milan troch synov – Mateja, Alexa a Reného. S Hajnalkou sú kolegovia v hudobnej škole, kde vyučuje hru na klavíri a hudobnú náuku. „Som veľmi šťastný, že sa môžem kedykoľvek spoľahnúť na jej korepetítorské umenie. Máloktorý riaditeľ umeleckej školy má takúto vymoženosť. Všetky moje deti sú hudobne nadané a mám z toho veľkú radosť. Matej hrá na bicie, Alex na gitaru a René chodí ku mne na keyboard. Anička hrá druhý rok na husliach a už získala zlaté aj strieborné pásmo na rôznych súťažiach. Na súťaže ju svedomito pripravuje maminka Hajnalka. Trojročná Kristína zatiaľ iba tancuje a brnká nám „na nervy“. Má však skvelý rytmus,“ uviedol Milan Matucha a pokračoval: „Každoročne sa zapájame do našej školskej akcie rodinného muzicírovania v programe Rodinná pohoda, kde účinkujú žiaci umeleckej školy so svojimi rodinnými príslušníkmi. Teším sa na deň, keď si zahráme všetci spoločne.“ Ako doplnil, jeho bratranec a textár Václav Šuplata spolupracoval s Vašom Patejdlom.

Dychová hudba Hradovanka
Dychová hudba Hradovanka minulý týždeň oslavovala 130. výročie. Vznikla v roku 1893 v železiarskom centre Hámre, v robotníckej štvrti Tisovca, kde vysoká pec produkovala najviac surového železa v Uhorsku. Patrí medzi najstaršie dychovky na Slovensku. „Nebyť neúnavnej aktivity Jaroslava Brzáka získavať nových hráčov, Hradovanka by dnes už pravdepodobne neexistovala. A preto si kladiem za povinnosť pokračovať v jeho diele a viesť Hradovanku, pokiaľ to bude možné. Veď dychovka je pasia. Koľkokrát prídem do skúšobne unavený z celodennej práce s deťmi a predsa ma to baví pracovať ďalej s ľuďmi, ktorí sú na rovnakej vlnovej dĺžke a dychovka je pre nich viac ako záľubou,“ hovorí Matucha. Stretávajú sa každý týždeň, ako jedna veľká rodina.

Milan Matucha začal v dychovke hrať na klarinet už ako žiak základnej školy a s niekoľkoročnými prestávkami v nej pôsobí dodnes, je dirigentom a hráčom na basovú gitaru. Ako „hrajúci kapitán“ zaskakuje tam, kde je to treba, hrá aj na klarinet či saxofón, zahral si však už aj na biciu súpravu, veľký a malý bubon. Ženy sú v dychovke v menšine. V súčasnosti má Hradovanka dvanásť členov, z ktorých najstarší má 92 a najmladší 21 rokov. „Keď nacvičíme skladbu a krásne to znie, je to pre mňa najväčšia odmena. Určite by dychovke prospelo omladenie kolektívu, no záujem o tento žáner je medzi mládežou veľmi malý. Uvidíme, či sa nám v budúcnosti podarí získať nových členov a pokračovať v tradícii dychovej hudby,“ povedal Matucha.

Milan Matucha bol členom viacerých hudobných skupín. Spomenul, že sa mu cnie za rimavskosobotským folkovým zoskupením M.E.L.L., počas koncertov vedel úplne vypnúť a relaxovať. „S mojou dlhoročnou kolegyňou Martou Svobodovou a jej synom Jurajom, mojím bývalým žiakom, ktorý momentálne pôsobí v známych hudobných zoskupeniach v Košiciach a okolí, sme založili skupinu eSeMeS. Tá oslávila v novembri tohto roka 30 rokov svojej existencie. Na staré evergreeny si chodím zaspomínať medzi bývalých členov tisovských hudobných skupín, ktorí si dali meno Klasik. A ak sa za skupinu považuje aj dychovka a spevokol, tak som dirigentom Hradovanky a korepetítorom miešaného zboru Nôta,“ vymenoval Matucha zoskupenia, v ktorých pôsobí.

Milan Matucha si zakladá na dosiahnutých úspechoch a teší ho, keď môže odovzdávať svoje skúsenosti žiakom. Veľkú radosť mu urobili žiaci keyboardovej hry, ktorí získali v nadregionálnej súťaži PMU 2023 zlaté pásmo. Cenou primátora mesta Tisovec bol Matucha ocenený za dlhoročnú korepetíciu detského speváckeho zboru Lykovienky a za desaťročnú organizáciu speváckej súťaže Minihviezdička Show. Okrem spomenutého sa už dlhé roky angažuje tiež v Zbore pre občianske záležitosti v Tisovci.

Voľný čas trávi s rodinou. Rád chodí do prírody, stará sa o rybičky v akváriu, zbiera huby, lesné plody a opravuje auto. Podľa jeho slov je to pre neho neskutočný relax. So smiechom podotkol, že si na dôchodku asi otvorí autoservis.
„Som hrdý na to, že som súčasťou histórie Základnej umeleckej školy v Tisovci. Za všetko, čo som prežil, vďačím najmä Jaroslavovi Brzákovi. Moja práca je však náročná na čas, a preto chcem vysloviť jedno veľké ďakujem mojim najbližším, ktorí túto moju vášeň pre hudbu tolerujú a som im zato nesmierne vďačný,“ uzavrel Matucha.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album M. Matuchu a M. Slabej