Pri profesii ako informatik a výskumný pracovník si väčšina z nás predstaví človeka sediaceho neustále za počítačom či inými prístrojmi. No vedeli ste, že aj s takýmto povolaním sa dá cestovať po svete a spoznávať exotické krajiny? Rimavskosoboťan Ivan Homoliak to šťastie má. Ako pre vobraze.sk uviedol, študoval na Fakulte informačných technológií Vysokého učení technického v Brne (VUT FIT), kde potom aj absolvoval doktorské štúdium.
„Hneď tri dni po doktorských štátniciach som v roku 2016 odletel do Singapuru a začal som tam pracovať ako postdoktorálny výskumný pracovník na jednej z miestnych univerzít Singapore University of Technology & Design (SUTD), kde som zotrval skoro štyri roky. Mojou náplňou práce bolo zhrnúť existujúci výskum v oblastidetekcie vnútorných hrozieb (insider threat) a identifikovať nové potenciálne smery výskumu. Zároveň som sa podieľal s kolegami na návrhu nových techník využívajúcich strojové učenie na detekciu insider threat. Neskôr som pracoval na niekoľkých projektoch zameraných na blockchainové systémy a ich bezpečnosť,“ uviedol Ivan Homoliak.
Túto pozíciu získal vďaka vedeckej konferencii, na ktorej sa tam zúčastnil ešte počas inžinierskeho štúdia. „Popri konferencii som mal čas navštíviť aj niektoré univerzity, kde som sa zoznámil s ľuďmi pracujúcimi na podobnom výskume ako ja. No a po krátkom čase mi ponúkli prácu na ich projekte za predpokladu, že sa mi podarí dorobiť doktorát. Takže to bola dobrá motivácia konečne ten doktorát dorobiť. Prednedávnom som sa opäť vrátil do Brna a robím na VUT, pričom v malej miere spolupracujem aj s rôznymi IT firmami.“
Ako skonštatoval, jeho profesia predstavuje štýl života, ktorý nie je úplne typický, pretože mu človek musí veľakrát prispôsobiť aj svoj osobný rozvrh a vzdať sa „zopár“ voľných večerov a víkendov. „Na druhej strane to má aj svoje výhody ako flexibilitu, možnosť cestovať a spoznať svet, ale hlavne vymyslieť niečo, čo môže byť prospešné pre spoločnosť“, dodal. Vďaka služobným cestám v rámci doktorského štúdia navštívil krajiny ako Kolumbia, USA, Čína, Južná Kórea, Singapur, ale tiež krajiny v rámci Európy. „Za svoje som začal cestovať až v Singapure. Ja tvrdím, že cestovanie je najlepšia investícia, pretože o takto zainvestované peniaze už človek nikdy nepríde.“
Podľa Ivana Homoliaka, je život v Singapure dosť rušný, keďže je to štát s jednou z najväčších hustôt zaľudnenia na svete a k tomu ekonomicky veľmi rýchlo rozvíjajúci sa. Ľudia tam bežne pracujú až do osemnástej či devätnástej hodiny a mnohí aj cez víkendy. „Ja som sa tomu ruchu čiastočne vyhol, pretože som býval na okraji ostrova, blízko pláže a parkov, kde som rád chodil behať alebo sa prechádzať. Mal som to blízko aj na susedný ostrov Palau Ubin, kde v porovnaní s hlavným ostrovom zastal čas a aktuálne to tam vyzerá ako v Singapure pred 50 rokmi. Je to fajn miesto na oddych, ale aj na turistiku a bicyklovanie,“ poznamenal Homoliak.
Strava v Singapure je pestrá, ľudia sa tam stravujú v tzv. „coffee shopoch.“ Na týchto miestach sa nachádza niekoľko nahusto naskladaných stánkov s rôznymi kuchyňami, ale aj nápojmi, bežne ich je okolo 10-20 a majú spoločné priestory na sedenie a konzumáciu. „Cenovo sú snáď lacnejšie ako u nás, no na druhej strane aj porcie sú o trošku menšie. Ja som rád chodil do južnej indickej kuchyne, thajskej kuchyne a samozrejme aj našej (skoro) západnej kuchyne.“
Keď ho raz za čas Singapur omrzel, tak si odbehol niekam na dovolenku,buď na predĺžený víkend, alebo celý týždeň napr. do Malajzie, Indonézie, Thajska, Vietnamu a podobne. „Najviac ma nadchli oblasti Siam Reap v Kambodži a Chiang Rai v severnom Thajsku. Kambodža má mnoho starovekých budhistických, hinduistických a iných svätýň v pôvodnej podobe. Thajsko má zase svoju čarovnú atmosféru, pamiatky, jaskyne, termálne kúpele, vodopády. Veľmi rád sa v takýchto krajinách len tak túlam na motorke a nechám to na osud, kam ma to privedie. Väčšinou sa mi podarí dostať sa na miesta, kde sa bežní turisti nedostanú. Miestni ľudia sú tam dobrosrdeční a niekedy na mňa hľadeli ako na zjavenie,“ zaspomínal si Ivan.
Jeden z najzaujímavejších úkazov, ktorý mu najviac mi utkvel v pamäti, bol posvätný vodopád a potok s rôznymi rytinami v Kambodži. Videl som u neho tisícky rôznych motýľov – asi tam mali svoje kráľovstvo. Aj cesta k nemu bola taká zvláštna. Cestoval som na motorke dosť ďaleko, asi 80 km. Potom som putoval asi hodinu lesom a prírodou, kým som sa tam dostal. Videl som tam sľúbené rytiny. Keď som už odchádzal, tak sa z lesa vynoril miestny človek a vravel mi, aby som sa s ním šiel pozrieť dole k vodopádu, že niečo uvidím. Síce už bolo pozde a úplne sa mi to nepozdávalo, ale dal som sa prehovoriť a neľutujem to,“ dodal na záver Homoliak.
Zdroj: vobraze.sk Foto: archív I. Homoliak
