Darca krvi Jozef Bakša slúžil v Policajnom zbore. Pochádza z Hr. Zalužian a má Kňazovického medailu

Jozef Bakša, ktorý pochádza z Hrnčiarskych Zalužian, je pravidelným darcom krvi. Vyše 30 rokov pôsobil v bezpečnostných zložkách a svoju kariéru začínal na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Rimavskej Sobote. Minulý rok si na svoje konto pripísal jubilejný stý odber, za ktorý mu bolo udelené najvyššie vyznamenanie pre darcu krvi Kňazovického medaila. Aktuálne pôsobí ako právnik na Úrade Banskobystrického samosprávneho kraja. Počas celého života sa angažuje v občianskom sektore a darovanie krvi považuje za najjednoduchší spôsob ako možno pre človeka malým skutkom dať tomu kto krv potrebuje veľký dar.

S darovaním krvi začal pravidelne v roku roku 1992. ,,Snažím sa pomôcť všade, kde vidím, že to má zmysel. Roky som občianskym aktivistom a darovanie krvi považujem za prirodzenú súčasť tohto aktivizmu,“ povedal pre vobraze.sk Jozef Bakša (51), ktorý darcovstvo krvi a dobrý pocit z neho šíri aj vo svojom okolí. Teší ho, že aj niekoľko jeho známych, ktorí mali najprv z darovania obavy jeho inšpirácii neodolali a stali sa pravidelnými darcami. Jeho odbery pozostávali z darovania krvi a nikdy nedaroval krvnú plazmu. Mrzí ho, že napriek tomu, že sa dal zapísať do registra darcov kostnej drene nenašiel sa vhodný príjemca, ktorému by mohol pomôcť aj týmto spôsobom. Propagáciu darovania kostnej drene považuje ešte za potrebnejšiu ako darovanie krvi, keďže pri jej darovaní sa vyžaduje medzi darcom a príjemcom špecifickejšia zhoda „Darovanie krvi máme v rodine a darcami sú aj obaja mladší bratia, z ktorých má jeden zlatú plaketu a druhému k nej chýba päť odberov,“ dodáva.

Podpora darcovstva z pohľadu Jozefa Bakšu je dôležité, že darovanie človeka nič nestojí a prináša mu dobrý pocit. Medzi benefity darovania považuje aj to, že pred odberom absolvuje vyšetrenie, vrátane rozboru krvi a možno to považovať za akúsi malú preventívnu prehliadku. Spomenul si na začiatky darovania, keď chodil darovať krv na HTO v Rimavskej Sobote. „Vždy som obdivoval ľudí, čo tam už ráno o šiestej stáli pred transfúznou stanicou, aby mohli darovať krv. Považoval som to za nefér, že spoločnosť si viac necení týchto ľudí,“ hovorí Bakša. V súčasnosti chodí darovať priamo na pracovisko Národnej transfúznej služby v Banskej Bystrici, keďže tam je možné darovať krv každý deň.

Zároveň dodal, že niektoré časti spoločnosti si začínajú uvedomovať dôležitosť darcov a teší ho, že BBSK v rámci nového Integrovaného dopravného systému zaviedol osobitné cestovné pre darcov krvi, držiteľov zlatej Jánskeho plakety. Považuje to za ocenenie niekoľkoročného nezištného konania darcov, keďže zlatú plaketu nie je možné získať ani za rok ani za dva.

Jozef Bakša sa z rodných Hrnčiarskych Zalužian presťahoval najprv do Zacharoviec a neskôr do Sliača, kde sa zapojil tiež do komunitných aktivít a je poslancom mestského zastupiteľstva. Do Hrnčiarskych Zalužian sa vracia rád a už sa teší aj na otestovanie novej cyklotrasy Rimavská Sobota – Poltár, ktorá bola nedávno skolaudovaná. Teší ho, že sa tento projekt podaril. ,,Kamaráti v Zalužanoch mi nechceli veriť, keď som im na Hrnčiarskych slávnostiach tvrdil, že do dvoch rokov cyklotrasa bude. Som rád, že sa to podarilo a že sa ukázalo, že keď sa chce, tak sa dá všetko,“ zhrnul. Aj tento rok sa preto teší na stretnutie s rodákmi na Hrnčiarskych slávnostiach, ktoré budú 16. augusta.

K cyklistike má blízko aj jeho bratranec Ondrej Bakša, ktorý niekoľko rokov viedol v R. Sobote cyklistický klub a organizovali aj niekoľko pretekov .

Jozef má pomáhanie má v krvi, a preto aj vo svojom voľnom čase venuje svoju energiu pomoci iným. Venuje sa aj občianskym aktivitám v spoločnosti a je aktívny v občianskych združeniach. ,, Rád priložím ruku k dielu, keď vidím, že je potrebné sa ozvať. Som tej zásady, že aj zapálením malej sviečky začíname porážať tmu,“ hovorí Bakša.

Ako tvrdí, počas dlhoročnej práce v polícii zistil, že v polícii, rovnako ako v spoločnosti, je to o ľuďoch. „Najhoršie čo môže človek urobiť, je mať predsudky, paušalizovať a škatuľkovať. Zároveň si myslím, že nikoho nemožno posudzovať podľa jeho skutkov pokiaľ nepoznáme jeho životnú situáciu a motiváciu,“ uzavrel Bakša.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Jozefa Bakšu