Hudobníčka, zberateľka gitár a strunových hudobných nástrojov. Aj tak by sme mohli opísať Máriu Páko z Rimavskej Soboty. Roky sa venuje mládeži, vystupujú na rôznych podujatiach a interpretujú hlavne zhudobnelé básne maďarských básnikov. Rukami jej prešlo mnoho talentov. Aj keď je v dôchodkovom veku, stále učí na Špeciálnej základnej škole v R. Sobote. Na jej prvý kontakt s gitarou si spomína, keď v 17-tich rokoch z nudy chytila bratovu gitaru a začala brnkať základné akordy. Prvú vlastnú gitaru jej kúpili rodičia po maturite, odvtedy sa jej život spája s gitarou.
Marika Páko (64) pochádza z Lenartoviec, študovala Gymnázium v Tornali a aj Pedagogickú školu v Leviciach. Tu mala podľa jej slov šťastie na správnu profesorku, ktorá na škole viedla gitarový krúžok a vzala ju do skupiny.
Po škole nastúpila do Domova mládeže v Rimavskej Sobote, kde viedla hudobnú dielňu a každý rok organizovala súťaže, kde mohli predviesť svoj talent začínajúce kapely. „Pripravovali sme ich každý rok v máji. Deti potom vystupovali na tunajšej súťaži Zlatého Slávika,“ uviedla pre vobraze.sk Mária Páko, ktorá dodáva, že na toto obdobie má len krásne spomienky, ako na deti, tak aj na hudbu.
Počas 30 ročnej praxe sa sústredila na talenty detí v hre na gitaru, začala ich vyučovať a tak sa začala jej cesta gitarového pedagóga. Učila aj talenty zvučných mien ako bratia Tóbiszovci, rokovú speváčku Henrietu Mišurákovú, ktorá je v USA či Roba Černého a iných.
Zberateľská vášeň pre gitary
Má bohatú súkromnú zbierku rôznorodých strunových hudobných nástrojov. Jej zberateľská vášeň sa začala naplno prejavovať pred 30 rokmi. Za tento čas sa jej podarilo nazbierať viac ako 140 gitár a iných strunových akustických nástrojov.
Hudobné nástroje podľa nej pochádzajú z rôznych končín sveta. Lutny z Nemecka, mandolíny z Talianska, bendžá z USA, balalajky z Ruska. Okrem spomenutých krajín v zbierke sú aj nástroje z Turecka či Indie. Za najcennejšiu gitaru vo svojej zbierke považuje nástroj vyrobený Arztom Antalom v Budapešti z roku 1943. V zbierke má aj populárne značky Jolana a Gibson vyrábané v Československu. Citový vzťah má hlavne ku svojej prvej gitare, ktorú jej darovali rodičia. Väčšia časť zbierky pochádza od jej priateľov.
„Zbierku som vystavovala v roku 2012 v Maďarsku a v roku 2015 tu v Rimavskej Sobote, boli to tri mesiace v Gemersko – Malohontskom múzeu,“ doplnila.
Za svoj najväčší zážitok považuje vystúpenie, na ktorom počas predstavenia na pódiu stálo až 50 umelcov a najväčší gitarový súbor na Slovensku. So svojimi žiakmi dosahovala úspechy na celoslovenských súťažiach Csemadoku. „Šesťkrát sme vyhrali zlaté pásmo, trikrát strieborné a trikrát bronzové, poézia, próza a zhudobnené básne,“ dodala Páko k úspechom.
Učí aj dospelých, napríklad pedagógov z Fiľakova. Ako uviedla, ťažšie je učiť menšie deti. „Je to dlhotrvajúci proces, na ktorý potrebujete čas. Nedá sa naučiť hrať na gitare za tri vyučovacie hodiny,“ dodala Mária s tým, že deti sa ľahšie naučia básničky, ak ich spievajú.
V súčasnosti do jej dielne chodí 27 detí 12 dospelých. Stále zbiera gitary a voľný čas trávi rada v kruhu svojich priateľov a milovaných. Na záver nám prezradila, že v roku 1998 súťažila v hudobnej relácii „Slávici na ulici“, ktorú aj vyhrala.
Nedávno vystupovala s malými gitaristami na Hlavnom námestí počas osláv Dní mesta a pred pár rokmi boli mladé talenty pod jej vedením na amfitétri, kde si zahrali na koncerte s viacerými Sobotskymi talentami, či skupinou Maduar. „Skoro každý víkend mám obsadený, čo nás volajú hrať na rôzdne akcie,“ dodala.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archiv Mária Páko
„Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín“
