Jeho krv pomohla mnohým ľuďom, keď to potrebovali. Ján Gordoš (50) z Poltára je držiteľom Kňazovického medaily. Krv už daroval vyše stokrát. Bývalý príslušník Hasičského a záchranného zboru považuje darcovstvo za ľudskú povinnosť. Je vášnivým motorkárom.
K darcovstvu sa dostal v mladosti. Priviedol ho k tomu krstný otec, ktorý bol sanitkárom na poliklinike v Poltári a chodieval darovať krv. „Myslím si, že to bolo také automatické. Keď sme s bratrancom dovŕšili osemnásť rokov, tak sme začali chodiť darovať krv,“ spomína pre vobraze.sk Ján Gordoš. Odvtedy daruje krv pravidelne a v súčasnosti má na konte 105 odberov tejto najvzácnejšej tekutiny. Prvé odbery absolvoval v Lučenci, ale posledné roky chodí darovať krv do Banskej Bystrice. Krv však bol darovať tiež v Rimavskej Sobote, no napríklad aj v Poprade, keď bol na lyžovačke v Tatrách. Ako podotkol, po odbere krvi nemáva žiadne zdravotné ťažkosti.
„Darovanie krvi beriem ako takú ľudskú povinnosť. Každý, kto nemá nejaké zdravotné problémy, by mal podľa mňa darovať krv. Je to taký dobrý pocit, keď viete niekomu pomôcť,“ uviedol Gordoš. Ako doplnil, pokiaľ sa mu bude dať, v darovaní krvi mieni ďalej pokračovať. Darovať krv chodil aj so svojimi kolegami hasičmi a darcami sú i jeho dvaja synovia, ktorí sa automaticky stali pravidelnými darcami krvi. Rovnako ako ich otec prvýkrát darovali krv, keď dovŕšili osemnásť rokov. Ako Gordoš prezradil, starší má striebornú Janského plaketu a mladší bronzovú.
Ján Gordoš pracoval takmer tridsať rokov ako hasič, vlani odišiel do výsluhového dôchodku. Tvrdí, že to bolo jeho vysnívané povolanie. Dostal sa k nemu v roku 1996, v čase, keď vznikol okres Poltár a hasiči potrebovali rozšíriť stavy. „Vtedy to ešte nebolo také atraktívne povolanie, zasahovalo sa len pri požiaroch, až neskôr pribudli aj dopravné nehody a technické zásahy. Keď prišla taká ponuka, tak som ju vzal,“ spomína Gordoš. Vraví, že sú taká hasičská rodina. „Manželka pracuje na prevencii na Okresnom riaditeľstve Hasičského a záchranného zboru v Lučenci a starší syn zas od detstva o ničom inom nehovoril, len že chce byť hasič. To sa mu aj podarilo a už šiesty rok robí vo Zvolene,“ priblížil Ján Gordoš.
Hasičstvo však nezavesil tak celkom na klinec, keďže v Poltári pôsobí ako dobrovoľný hasič. S úsmevom dodal, že v tom pokračuje, ale inou formou. Dobrovoľnými hasičmi sú aj manželka a synovia. Vraví, že odkedy opustil dráhu profesionálneho hasiča, ako dobrovoľný hasič sa ešte nezúčastnil na žiadnom zásahu. Zasahoval ale pri menších incidentoch. „Spolu so synom sme natrafili na požiar, susedovi horeli kupy, ktoré boli opreté pri našom dome, tak sme ich hasili. Nedávno som zase natrafil na dopravnú nehodu, kde som poskytoval zúčastneným pomoc. Tak som si oprášil spomienky,“ vraví Ján Gordoš.
Pochádza z Lučenca, no dlhé roky žije v Poltári. Je vášnivým motorkárom. Hovorí, že už ako malý chlapec túžil po motorke, prvú si kúpil po skončení vojenčiny. Neskôr si aj so synmi kúpil krosky. „Na tých sa zvykneme vozievať na chatu, tam máme spravenú trať. Raz za rok zvykneme chodievať aj na preteky, ale len v rámci tohto koníčka,“ poznamenal Gordoš. Na výsluhový dôchodok si zaobstaral cestovnú motorku Enduro, a tak spolu s manželkou i synmi spoznávajú Slovensko i okolité krajiny. „S manželkou väčšinou chodíme po rozhľadniach a boli sme aj na týždeň v Chorvátsku. So synom a jeho kamarátmi sme boli štyria, absolvovali sme taký trip, navštívili sme Rakúsko, Slovinsko, Taliansko a Chorvátsko. Trval päť dní a najazdili sme nejakých 2 a pol tisíc kilometrov,“ uzavrel.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album J. Gordoš
