K hudbe mal vzťah odmalička. Talentovaný klavirista Michal Katreniak študuje na Gymnáziu I. Kraska v Rimavskej Sobote. S obľubou interpretuje najmä klasickú hudbu. V rozvoji svojich schopností chce pokračovať aj naďalej.
Vzťah k hudbe u starých rodičov
Michalovu pozornosť zaujalo umenie a rôzne hudobné nástroje u starých rodičov. „Mal som u nich prístup k viacerým hudobným nástrojom, okrem klavíra aj k husliam, heligónke alebo fujare, na ktorých som skúšal hrať, no už vtedy som si sadal predovšetkým za klavír,“ uviedol pre vobraze.sk Michal Katreniak (17) z Rimavskej Soboty.
Jeho náklonnosť k tomuto hudobnému nástroju sa definitívne potvrdila, keď počul tóny klavíra na výchovnom koncerte Základnej umeleckej školy. Mal vtedy sedem rokov. „Tento nástroj sa mi tak zapáčil, že som povedal rodičom, aby tam prihlásili aj mňa,“ priblížil.
Klasická hudba a energickosť skladieb
Ak si má Michal vybrať, s obľubou interpretuje najmä klasickú hudbu. Skúsenosť má aj s rôznymi novodobými úpravami klasických skladieb. „V súčasnosti však hrám hlavne energickejšie skladby, ktoré mi sedia a hrajú sa mi veľmi dobre. Najväčšou výzvou doposiaľ pre mňa bolo Prelúdium g-mol od Sergeja Rachmaninova,“ podotkol. Obľúbeného skladateľa však nemá, práve naopak, vo všetkých veľkých dielach hudobného sveta vníma individualitu skladateľov a snaží sa z každej skladby vziať si čo najviac.
V hudobných zoskupeniach momentálne neúčinkuje, i keď skúsenosť s nimi má. „Hrám najmä sólové alebo štvorručné skladby, aj keď v minulosti som hral párkrát aj v zoskupeniach. Všetko má niečo do seba. Kým pri sólovej hre sa musím sústrediť len na seba, pri štvorručnej hre alebo pri hre v zoskupení je to viac – menej o súhre,“ uviedol talentovaný klavirista.
Úspechom je každá skladba
Keďže náročnosť skladieb, ktoré Michal Katreniak interpretuje, sa z roka na rok zvyšuje, prirodzene im musí venovať stále viac času. Vďaka tejto sebadisciplíne postupne zbiera rôzne menšie či väčšie úspechy. Tie však on vníma inak. „Za hudobný úspech považujem každú zahratú skladbu, a tiež to, keď sa moja interpretácia niekomu páči. Za úspech považujem aj to, keď sa mi podarí nacvičiť skladbu, ktorej notový zápis a nahrávka od svetových umelcov vyzerali spočiatku tak náročne, až som si nemyslel, že to zvládnem,“ ozrejmil a pokračoval: „Pred každým vystúpením mávam, samozrejme, trému, ale akonáhle si sadnem za klavír a hrám, opadne zo mňa. Čím je vystúpení postupom času viac, tým je tréma menšia.“
Za posledné dva roky mal možnosť zúčastniť sa na nadregionálnom podujatí Pódium mladých umelcov (PMU) a na celoslovenskej súťaži, ktorá prebehla v rámci Detského hudobného festivalu Jána Cikkera. „V nadregionálnej súťaži PMU sa mi podarilo zvíťaziť v mojej kategórii a získať cenu laureáta. Na celoslovenskej úrovni som sa neumiestnil, ale bola to skvelá skúsenosť, ktorá ma posunula,“ hovorí s pokorou Michal.
Technické smery, DofE či modelový parlament
I keď je v hudbe nepochybne doma, neuvažuje nad tým, že bude študovať na vysokej škole umeleckého zamerania. „Hudbu som vždy bral ako koníček a chcel by som, aby to tak ostalo aj v budúcnosti. V rámci svojho ďalšieho štúdia a zamestnania by som sa rád vybral technickým smerom,“ naznačil. Medzi jeho obľúbené predmety totiž patrí matematika či informatika. Tie zároveň vypĺňajú aj čas, ktorý nevenuje hudbe. „Môj voľný čas mimo klavíra je spojený hlavne so školou. Sú to prevažne rôzne súťaže, najmä matematické, rozvojový program DofE a iné zaujímavé akcie,“ uviedol Michal Katreniak. Tento rok má za sebou skúsenosť s účasťou v modelovom parlamente, kde mal možnosť absolvovať kompletný simulovaný legislatívny proces a stretol sa s viacerými poprednými slovenskými politikmi.
Michal chce v rozvoji svojich schopností pokračovať aj naďalej. „Medzi moje najbližšie ciele patrí úspešne dokončiť II. stupeň v hre na klavír. Ak sa podarí, rád by som sa predstavil na ďalších hudobných podujatiach, kde by som mohol nabrať nové skúsenosti. V rámci gymnázia by som sa taktiež chcel naďalej zúčastňovať na rôznych súťažiach a zaujímavých projektoch či akciách,“ odkázal.
Zdroj: Simona Kántorová, foto: album M. Katreniaka
