Pediatrička Hana Poljaková takmer tri desaťročia lieči v Rimavskej Sobote najmenších pacientov, dorast a špeciálne sa venuje aj ich detským srdiečkam. Svoju profesiu si vybrala ako poslanie. Najväčším ocenením pre ňu je spokojný pacient. Pracuje v dvoch ambulanciách a v rimavskosobotskej nemocnici zažila rozvoj detského oddelenia. Ako sama tvrdí, vo svojej práci sa našla, no veľkou oporou je jej rodina, bez ktorej by takéto zaťaženie nevydržala.
Do Rimavskej Soboty sa ako rodina presťahovali za otcom, ktorého v rámci jeho podniku vtedy preložili práve sem. ,,Ja som vtedy začala študovať na vysokej škole. Po skončení školy sme sa s manželom rozhodli zostať v Rimavskej Sobote. V nemocnici bolo miesto na pediatrii, ako som chcela,“ povedala pre vobraze.sk Poljaková, ktorá je rodáčkou z Banskej Bystrice a vyrastala na Horehroní. Maturovala na Gymnáziu vo Veľkom Krtíši a je absolventkou Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine. „Mala som to šťastie, že som zažila rozvoj detského oddelenia v poskytovaní starostlivosti o choré deti, v kolektíve dobrých a správnych ľudí – lekárov a sestričiek,“ hovorí Poljaková, ktorá si v roku 1994 urobila atestáciu z pediatrie a v roku 2004 z detskej kardiológie. Od roku 2018 pracuje vo všeobecnej ambulancii pre deti na Dobšinského ulici a naďalej v detskej kardiologickej ambulancii v rimavskosobotskej nemocnici.
Pediatriu si vybrala, pretože sa chcela venovať deťom. „Detskú kardiológiu priniesol život, ale našla som sa v tejto špecializácii.“ Príprava, ako sama hovorí, bola náročná, s mnohými pobytmi v Detskom kardiocentre v Bratislave. V pediatrii je pre ňu najťažšia prehra.
Zdravotná starostlivosť o deti napreduje tak, ako všetky medicínske odbory. Zlepšili sa možnosti ambulantnej liečby, podmienky hospitalizovaných detí, diagnostické možnosti. „Spolu s rodičmi u svojich pacientov v detskom veku riešime vývoj a rast, u tínedžerov životosprávu,“ približuje a dodáva, že v období po prekonanej pandémii sa značne sťažila práca v ambulancii. Rodičia sú úzkostlivejší a riešia návštevou v ambulancii aj stavy, ktoré predtým zvládali sami. Aj keď sú často k tomu tlačení školami. „Okrem toho školy žiadajú od nás rôzne potvrdenia, v ktorých ja nevidím opodstatnenie,“ upozorňuje Poljaková.
Pediatrička by privítala menej administratívy, dostatok lekárov a aby sa ambulancie nezatvárali, lebo zostávajúce ambulancie sú potom preťažené. Podľa jej slov sa to týka všeobecných ambulancií v tomto regióne, ako aj odborných špecialistov. Okrem toho si detská lekárka a špecialistka všimla, že enormne narastá počet vývinových porúch u detí, ktoré sa dajú zachytiť už v rannom veku. ,,Ťažko povedať, čo je toho príčinou. Myslím si, že sa veľmi mení spôsob života, náročnosť doby, v ktorej žijeme, životné prostredie,“ avizuje Poljaková.
Napriek rôznym úskaliam a porovnateľným zmenám v zdravotnej starostlivosti detí a mládeže oproti dávnejšej minulosti má rada svoju prácu a stále ju baví. „Práca s deťmi je krásna, náročná. Deti sú úžasné. Treba si získať ich dôveru. Komunikácia s rodičmi býva náročná, niekedy vyčerpávajúca, ale to patrí k sebe. Smutné chvíle sú pre mňa prípady, kedy už nevieme pomôcť, toto stále ťažko znášam. Našťastie tie príjemné a veselé chvíle sú v absolútnej prevahe. Mám radosť, keď mi rodičia povedia, že dieťa sa teší, keď idú do ambulancie,“ spomenula.
Pri extrémnej lekárskej vyťaženosti nás zaujímal aj taký ,,bežný deň“ detskej lekárky: „Môj pracovný deň je náročný, keďže robím v dvoch ambulanciách tri dni v týždni. Začínam vo všeobecnej ambulancii pre deti – vyšetrenia, telefonáty, recepty a pokračujem v kardiologickej ambulancii v nemocnici – vyšetrenia, či konzília. Večer doma, po krátkom relaxe, dokončujem administratívne veci. Dva dni som len v ambulancii – vyšetrenia, poradne. Veľmi často ani neviem, ako prejde týždeň. K mojej práci patria aj služby na pohotovosti pre deti do 22:00 h podľa rozpisu 1-3x v mesiaci a služby v nemocnici, tie trvajú do druhého dňa a potom pokračujem v ambulancii.“
Väčšina pacientov si túto obrovskú vyťaženosť lekárov neuvedomuje. Podľa Poljakovej stať sa dobrým lekárom nie je ľahká cesta. „Je za tým veľa práce pre druhých, veľa práce na sebe, veľmi často na úkor svojho voľného času, nepoľavovať na svojich nárokoch, vedieť, čo je pokora, venovať pacientom čas. Nikdy som to nevnímala ako niečo výnimočné. Brala som to, že to tak má byť. Vďačím za to aj svojmu rodinnému zázemiu,“ vysvetlila lekárka.
Jej manžel je IT-čkár a majú dve deti, ktoré sa vydali tiež na cestu lekárov. Dcéra už skončila štúdium. Tri roky pracuje ako lekárka a je v atestačnej príprave v odbore pediatria, čo ju veľmi teší. Syn je teraz v šiestom ročníku medicíny. „Ešte nevie, kam potom povedú jeho kroky,“ dodala. Relaxom Hany Poljakovej je jej rodina, ale má na ňu veľmi málo času. Rada pracuje okolo domu, jej záľubou je aj čítanie kníh, alebo bicyklovanie. „Ale asi najväčším relaxom je dovolenka, keď odídem na tých pár dní z Rimavskej Soboty.“ Gemer má podľa nej svoju bohatú históriu, peknú prírodu, je kam ísť. ,,Je mi ľúto, že posledné desaťročia upadá a stagnuje, perspektíva pre mladých je zložitá,“ dodáva pediatrička.
Budúcim uchádzačom o toto povolanie by odkázala: ,,Práca s ľuďmi je ťažká, s chorými ešte ťažšia. Treba sa pripraviť na veľa učenia a vzdelávanie počas celej lekárskej kariéry, treba mať veľa trpezlivosti, zdravé sebavedomie, ale aj pokoru. Dôležité je mať blízkych ľudí, ktorí budú pre nich oporou.“
Zdroj: vobraze.sk, foto Archív Hana Poljaková
