Práca zdravotníckeho záchranára láka nielen mužov, ale aj ženy. Už na prvý pohľad je to veľmi náročná práca, ktorá si vyžaduje dobrú fyzickú kondíciu a odolnú psychiku. Pre záchranárstvo sa rozhodla aj mladá Lučenčanka Lea Krpeľanová. Zavážil aj fakt, že jej otec je zdravotníckym záchranárom už 26 rokov. ,,Celý život som počúvala od otca o tom, aká je táto práca. V podstate som už bola na ňu pripravená,“ hovorí pre vobraze.sk záchranárka Lea, ktorá pracuje na stanici RZP vo Fiľakove.
Lea v máji minulého roka úspešne ukončila vysokoškolské štúdium v odbore zdravotnícky záchranár v Banskej Bystrici a od tej doby aktívne slúži. Podľa jej slov je práca záchranára náročná a je nevyhnutné pri nej robiť rýchle rozhodnutia v krátkom čase. Napriek jej pomerne krátkej pracovnej kariére si už stihla prejsť rôznymi prípadmi. Najviac s ňou otriasla minuloročná vražda, ktorá sa stala na cintoríne v Lučenci. Ten prípad jej najviac utkvel v pamäti aj kvôli tomu, že patril medzi jej prvé. Hodnotí ho, ako najťažší výjazd doposiaľ. Z práce má aj príjemnejšie skúsenosti, napríklad kedy sa im podarilo v službe zachrániť pána s infarktom. Ten po zotavení im ako poďakovanie poslal štyri krabice pizze.
Svoju prácu nepovažuje za poslanie. Berie ju ako každú inú. Poteší ich však, keď sa im s kolegom podarí pracovne diagnostikovať vážny problém, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá a neskôr sa to potvrdí aj v nemocnici. „Teší ma, že môžem pomáhať aj mladým ľuďom. Keď na to mám situáciu, ktorá si to vyžaduje, tak to svojimi rukami dokážem spraviť. To je veľmi pekné a povedala by som, že je najväčšie pozitívum na našej práci,“ hovorí záchranárka a dodáva, že málokto si uvedomuje, aké je to privilégium. V rámci možností sa snaží na pacientov pôsobiť milo a s úsmevom.
Mladá záchranárka vyštudovala súkromné gymnázium v Lučenci. Na škole inklinovala najmä k biológii a chémii. ,,Biológia bola môj najobľúbenejší predmet, ale bavila ma aj chémia. Boli to napokon aj moje maturitné predmety, keďže som pôvodne plánovala študovať medicínu,“ priznáva Krpeľanová, ktorá je popri svojej práci aj inštruktorkou prvej pomoci. Po ukončení štúdia na gymnáziu sa rozhodovala ďalej študovať záchranárstvo. Ako sama priznáva, jej rodine sa toto rozhodnutie príliš nepozdávalo. Očakávali, že sa stane doktorkou. ,,Celá moja rodina je zdravotnícky zameraná,“ vysvetľuje mladá záchranárka, ktorej mama a obe babky sú zdravotnými sestrami. Tie sa však napokon s Leiným rozhodnutím zmierili a sú jej oporou.
Voľný čas najradšej venuje mladá záchranárka športovým aktivitám, pri ktorých si vyčistí hlavu a zároveň sa udržuje v kondícii. Tá je pri vykonávaní práce záchranárky nevyhnutná. V obľube má najmä outdoorové športy, turistiku alebo cestnú cyklistiku.
Záchranárka Lea Krpeľanová si plne uvedomuje, že profesia, ktorú si vybrala je z dlhodobého hľadiska veľmi náročná. Preto sa rozhodla na sebe pracovať a rozšíriť svoje vzdelanie. Prihlásila sa na štúdium práva. Jej cieľom je úspešné doštudovanie tohto odboru a možno aj zamestnanie sa napríklad i ako právnik v záchrannej zdravotnej službe.
Zdroj: vobraze.sk, fofo: Archív Lea Krpeľanová
