Ivana Kyseľová z Hnúšte je učiteľkou v Materskej škole Klokočova a zároveň trénerkou taekwonda v hnúšťanskom klube. „Odmalička som milovala deti, vyhľadávala som ich spoločnosť, hrávala som sa s nimi. Chodila som pestovať deti v susedstve, kde som bývala. Možno to súviselo aj s tým, že moja mamina Jarmila Kyseľová bola učiteľkou a neskôr riaditeľkou MŠ Klokočova. Vždy ma obklopovali deti,“ uviedla pre vobraze.sk Ivana Kyseľová, ktorá hrá na akordeóne. Ako doplnila, v minulosti zvažovala pôsobenie v polícii alebo v Ozbrojených silách SR, ale prevážila láska k deťom. V spomínanej materskej škole pracuje ako učiteľka osemnásť rokov. „Deti sú ako diamant, ktorý môžeme formovať,“ podotkla.
„Z pohľadu trénerky je to neopísateľný pocit vidieť zanietené deti trénovať, radovať sa z každého ich napredovania, vidieť ako sa prekonávajú, dosahujú svoje ciele a tešia na tréning. Byť trénerkou znamená byť im zároveň kamarátom, dôverníkom, častokrát i psychológom, kde fungujeme naozaj všetci ako jedna taekwondo rodina, ktorou sa aj nazývame,“ priblížila Ivana Kyseľová (44). Dodala, že s jej partnerom a hlavným trénerom v Taekwonde klube Hnúšťa Marošom Oláhom tvoria jeden celok. „Navzájom sa dopĺňame a naša práca s deťmi sa zúročuje v získaní krásnych ocenení na súťažiach či exhibičných vystúpeniach. Taekwondo pre mňa znamená životný štýl, rodinu, energiu, relax a v neposlednom rade lásku, ktorá napĺňa moje srdce,“ povedala Ivana.
V detstve sa venovala karate. Keď však odišiel z Hnúšte jeho tréner, skončila sa táto kapitola. Rôzne bojové techniky sa však snažila odpozerať z akčných filmov. Učarovali jej Bruce Lee, Jean – Claude Van Damme, Jacie Chan či Cynthia Rothrock. Taekwondo si ju získalo v šestnástich rokoch. „Spomínam si, akoby to bolo včera. V Kultúrnom dome v Hnúšti bolo exhibičné vystúpenie taekwondistov z Rožňavy pod vedením majstra Eidiho Hakimiho,“ povedala Kyseľová. Vystúpenie ju tak uchvátilo, že si doslova želala, nech sa otvorí niekde v blízkosti klub, aby sa mohla tomuto kórejskému bojovému umeniu venovať.
Vďaka náborovému plagátu do Taekwondo Team Hakimi klubu v Hnúšti začala prenikať do tajov taekwonda. „Môj sen sa začal plniť. Bola som šťastná, motivovaná a zároveň plná očakávaní, no tiež obáv, čo ma čaká. Nikdy nezabudnem na prvý tréning, na ktorom bolo okolo 60 chlapcov a ja ako jediné dievča,“ hovorí.
Poukázala na to, že tréner Eidi Hakimi, ktorý pochádza z Afganistanu a na Slovensko prišiel študovať medicínu, bol jej veľký vzor. „Sršala z neho obrovská energia. Vedel nás vyhecovať k výkonom. Na jeho tréningy nikdy nezabudnem. Bola som šťastná, že patrím niekam a robím niečo, k čomu ma odmalička moje srdce ťahalo,“ spomína.
Ivana Kyseľová na tréningoch napredovala a trénovala aj v Rimavskej Sobote. „Taekwondo sa v tom čase na Slovensku ešte len rozvíjalo. Súťažilo sa len v športovom zápase. Boli sme v ňom spočiatku len štyri zanietené dievčatá, takže sme súperili medzi sebou. Nastúpila som napríklad na zápas so súperkou z Humenného, ktorá bola o dve hlavy vyššia a o pätnásť kilogramov ťažšia. Chlapci to mali jednoduchšie, ich bolo veľa a mohli zápasiť vo svojich váhových a vekových kategóriách,“ ozrejmila. Majsterkou Slovenska sa v kategórii žien stala raz. Titul si v roku 1999 vybojovala v zápase. Ďalšie medaily získala na republikových šampionátoch a v lige. V Chorvátsku, kde bola ako členka reprezentačného tímu, obsadila druhé miesto. Na striebornej priečke sa umiestnila napríklad tiež v Humpolci. Neskôr súťažila aj v poomsae (súborné cvičenie) a v roku 2007 obsadila na majstrovstvách Slovenska druhé miesto.
Taekwondo patrí medzi olympijské športy, ide tiež o formu sebaobrany. Ivana Kyseľová sa mu venuje už takmer tridsať rokov. „Je plné tajomstiev, ktoré túžim spoznať. Vzdelávam sa formou školení, seminárov i samovzdelávaním,“ reagovala. Za svojho učiteľa označila Maroša Oláha, ktorý je jej životným partnerom. „Vďaka nemu som víťazila na súťažiach a priviedol ma k trénerskej činnosti. Osud naše cesty spojil a teraz obaja vedieme klub. Máme spolu dcéru Ivanku a mladšieho syna Lea. Dcéra je reprezentantkou Slovenska v disciplíne poomsae,“ priblížila trénerka Ivana Kyseľová.
V civilnom živote podľa jej vyjadrenia nemusela taekwondo použiť v boji. „Spomínam si ale na jednu situáciu z diskotéky. Jeden chlapec ma nasilu ťahal za ruku tancovať, ja som nesúhlasila, on ma nepočúval. Využila som techniku páky zo sebaobrany a vyšlo mi to. Potom ma už viac neobťažoval, keďže bolestne pocítil, s kým má dočinenia,“ uviedla s úsmevom.
Súťažiť už neplánuje. Ak by sa však jej zdravotný stav zlepšil, nevylučuje, že by sa ešte predstavila v poomsae a opäť zažila adrenalínovú atmosféru. Motivuje ju jej úspešná dcéra Ivanka.
Učiteľka a trénerka podstúpila pred rokom operáciu chrbtice. „Príčinou určite nebolo taekwondo, ale iné zdravotné komplikácie. Vďaka tejto lekcii od života som sa naučila, že aj keď spadneš veľmi hlboko, musíš v seba veriť a dáš to. Situácia bola vážna, prestala som chodiť. Môj svet sa zrútil. Pýtala som sa, prečo práve ja, keď milujem pohyb, šport a zdravý životný štýl. Ale asi to tak malo byť,“ skonštatovala Ivana Kyseľová a pokračovala: „Som vďačná Bohu, môjmu partnerovi Marošovi, mojim blízkym a rodine, priateľom, ktorí pri mne v tých ťažkých chvíľach stáli a podporovali ma. Teraz chodím, trénujem a neustále cvičím kompenzačné cvičenia na chrbticu a dostávam sa do formy. Ide to pomaly, ale nevzdávam sa a nikdy neprestanem cvičiť. To je jediné, čo mi spolu s pevnou vôľou a pozitívnym myslením pomohlo postaviť sa na nohy a dodáva mi chuť v živote.“
Zdroj: vobraze.sk, foto: album I. Kyseľovej
