Svoje povolanie si vysnívala. Herečka Judit Lax pochádza z Tornale, no už niekoľko rokov žije v Košiciach. Pôsobí v košickom divadle Thália, no zahrala si aj vo filme a niekoľkých seriáloch.
Už v detstve vedela, že sa chce stať herečkou. Ako prezradila, prvý takýto pocit sa dostavil, keď sledovala televízne inscenácie. „My sme sledovali hlavne maďarskú televíziu. Tam som videla herečky Dorottyu Udvaros a Enikö Eszenyi a pomyslela som si, že chcem byť ako ony. Tam sa to tak nejak zrodilo,“ uviedla pre vobraze.sk Judit Lax (40). Aj keď v rodnej Tornali nemali žiadne divadelné krúžky, venovala sa aspoň recitovaniu a chodila na recitačné súťaže. Hovorí, že o herectve snívala potajomky. „V puberte prišlo menšie zneistenie, no tam mi osud poslal do cesty výbornú pedagogičku na gymnáziu Jutku Lásovú, s ktorou som sa potom ďalej pripravovala na recitačné súťaže. Vlastne ona ma k tomu zase nasmerovala, “ doplnila.
Prijali ju na Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Keďže sa Judit s herectvom až tak priamo nestretávala, lebo v rodnom meste nemala možnosť veľmi chodiť do divadla, na vysokej škole bolo pre ňu všetko nové. Ako však dodala, bolo to pre ňu naplnenie sna. Jej pedagógmi boli také herecké osobnosti ako Marián Geišberg, Božidara Turzonovová a František Kovár. Krátko po absolvovaní štúdia na VŠMÚ sa zamestnala ako asistentka réžie v Slovenskom národom divadle v Bratislave. Počas tohto obdobia účinkovala v divadle v menších postavách, napríklad v predstaveniach R.U.R. alebo Fetišistkách a tam sa vtedy stretla aj priamo na javisku s veľkými hereckými menami ako Zdena Studenková, Kamila Magálová, Ján Koleník alebo Martin Huba.
Po pôsobení v SND nastúpila nakrátko do Divadla Jána Palárika v Trnave a po potom zamierila do Divadla Thália v Košiciach s tým, že hosťovala aj v Jókaiho divadle v Komárne. Pred dvoma rokmi sa ako hosťujúca herečka objavila tiež v jednom predstavení v rožňavskom divadle. Ako Lax dodala, najčerstvejší zážitok z hosťovania je z tohto roku. „V Dunaújvárosi, mestečku asi sto kilometrov od Budapešti, sme v koprodukcii s Tháliou robili jedno predstavenie, volalo sa Teta Máli, kde som hrala hlavnejšiu postavu. Tam som si vyskúšala aj maďarské divadlo, čo bol pre mňa prvý takýto zážitok,“ poznamenala.
Judit Lax vníma herectvo ako poslanie, no je pre ňu aj akousi výpoveď o sebe samej. „Niektorí herci a aj ja vnímam toto povolanie ako určitú terapiu, čiže spoznávanie aj samej seba. Ak má človek možnosť zahrať si aj väčšie postavy, čo nie je pravidlom, tak tie väčšie postavy kopírujú aj to, v akom životnom štádiu sa herec nachádza. Navzájom sa to ovplyvňuje,“ skonštatovala herečka, ktorá za najťažšie na herectve považuje pocit, keď ešte nie je dostatočne pripravená na stvárnenie postavy, ale napriek tomu ju musí zahrať. Ďalej je to podľa nej to, že si herec podaktoré postavy nevyberá, čo je vyslovene status prevažne divadelného herca, ktorý je zamestnaný nastálo. „Sú postavy, za ktoré sme veľmi vďační a sú také, ktoré musíme hrať, ale to k tomu patrí,“ pripomenula Lax.
Podľa nej je na povolaní herca ťažké aj učenie sa textov. Väčšinou stvárňuje postavy romantické, ktoré bojovali s neopätovanou láskou, no ako prezradila, rada by si vyskúšala aj komickejšie postavy a v tomto smere by sa rada posunula. Má za sebou účinkovanie v jedinom filme – Pátranie z roku 2008, kde stvárnila menšiu rolu sestričky, ktorá hlavnému protagonistovi oznámi, že mu umrela mama. Na toto účinkovanie je podľa jej slov veľmi pyšná. „Veľmi príjemne sa mi robilo aj s hlavnou postavou i s režisérom. Dokonca vďaka tomuto filmu vznikla s režisérom Attilom Gigorom divadelná spolupráca. Robili sme od Ingmara Bergmana divadelné predstavenie Persona, ktoré bolo v slovenčine i maďarčine a hralo sa aj v Budapešti, Bratislave a Košiciach,“ priblížila Judit. Menšie postavy si zahrala aj v seriáloch. Zaregistrovať ste ju mohli napríklad v Kriminálke Staré Mesto či v seriáli Som mama.
V divadle zažijú herci pri hraní mnoho úsmevných príhod. Judit si spomína na jeden, ktorý sa stal jej hereckému kolegovi v predstavení, v ktorom ona nehrala. „Stalo sa mu to v jednej inscenácií, kde hral bezdomovca. Na javisko nemal prísť zo zákulisia, ale spredu cez divákov, pričom nástup mal až po niekoľkých minútach od začiatku predstavenia. Samozrejme, že keď sa hra rozbehla, a on chcel ísť cez hľadisko na scénu, tak tým, že bol oblečený ako bezdomovec, ho nechceli pustiť a skoro zmeškal výstup,“ povedala s úsmevom herečka.
Na jeseň tohto roka si prevzala ocenenie v rodnom meste. A to za vynikajúce tvorivé výsledky a šírenie dobrého mena Tornale a Gemera doma i za hranicami jej udelili Cenu primátorky Eriky Győrfiovej. „Do rodného mesta sa veľmi rada vraciam a som naň hrdá. Táto cena je pre mňa znakom tohto, že aj mňa si mesto cení, čiže je to vzájomné,“ povedala Judit Lax. Do Tornale prichádza za rodičmi a priateľmi, s ktorými sa vždy rada stretne. Sympatická herečka žije v Košiciach, s partnerom majú štvorročného synčeka. Svoj voľný čas posledných niekoľko mesiacov venuje zariaďovaniu bytu, ktorý prešiel rekonštrukciou. Pred materskou dovolenkou rada cestovala a k tejto záľube by sa chcela vrátiť.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album Judit Lax
