Každý pracovný deň považuje za výzvu. Každý deň je iný a aj každá vyučovacia hodina je iná. Napriek tomu ho práca s hendikepovanými deťmi napĺňa už približne 35 rokov. Opísal svoje povolanie Alexander Bodon, riaditeľ Špeciálnej základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v Rimavskej Seči. „Deťom sa vždy snažíme dávať niečo nové a posilniť ich, aby sa začlenili do bežného života aj oni a mali sebadôveru, aby sa necítili, že sú nejako podcenení alebo mimo kolektívu,“ povedal pre vobraze.sk Alexander Bodon (59), ktorý bol minulý týždeň na sneme Združenie miest a obcí Gemera a Malohontu ocenený Krištálovou plaketou Juraja Palkoviča.
„Nečakal som to ocenenie a veľmi dobre mi to padlo, že sú ľudia, ktorí vnímajú našu prácu a aj moju činnosť v okresnom meradle, že niečo som už položil na stôl,“ povedal a dodal, že aj v ich špeciálnych podmienkach sa snažia robiť to, čo aj ostatné školy, len s individuálnym prístupom. V škole majú približne 40 detí, po osem až dvanásť žiakov. „Organizujeme im rôzne súťaže, ako aj iné školy, spevácke, recitačné, kreslenie, projekty. Jeden špeciálny pedagóg povedal, že hendikepované deti prežívajú najkrajšie detstvo v špeciálnych školách, lebo starostlivosť a prístup učiteľov k nim sa veľmi líši od bežných učiteľov. Potrebujú pozornosť a od rána do večera a to nedokáže urobiť každý,“ priblížil Bodon. Ako doplnil, z tohto dôvodu bola niekedy aj u nich na škole väčšia fluktuácia, no posledných 15 rokov majú stabilizovaný kolektív. „Po dvoch rokoch prišli učitelia na to, že to nie je pre nich práca. Na mojich terajších učiteľov sa môžem spoľahnúť a dobre to zvládajú,“ hovorí riaditeľ. Na škole je ich šesť, plne kvalifikovaných.
Alexander Bodon pochádza z obce Dubovec, kde aj býva so svojou manželkou. Pracuje ako vychovávateľka v Dubovci. Majú dve deti. O tom, že by Bodon v živote robil niečo iné, ako prácu pedagóga, neuvažoval. „Veľmi rád sa však venujem záhradníctvu, možno to by ma bavilo,“ hovorí riaditeľ a dodáva, že podľa možností na predĺžené víkendy cestuje po Slovensku, venuje sa poľovníctvu a rád má pobyty pri mori, čo berie ako regeneráciu popri náročnej práci.
V rodine Alexandra učiteľa nemali. „Matematika a fyzika ma veľmi nezaujali, som skôr humánny typ a mám rád ľudí a deti okolo seba. Chcel som odovzdávať vedomosti, ktoré som získal. Nezáležalo mi na tom, na akej škole, či strednej alebo základnej to bude. Aj na špeciálnej škole potrebujú dobrých učiteľov. A spoločnosť potrebuje, aby sa deti zapojili do chodu života,“ priblížil svoje začiatky Bodon. Vyštudoval UK v Bratislave, kombináciu maďarský jazyk – literatúra a slovenský jazyk – literatúra. Do školstva nastúpil v roku 1988 a riaditeľom Špeciálnej základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským sa stal od roku 1990. Ako sa dostal na špeciálnu školu, tak absolvoval dvojročné rekvalifikačné štúdium v Prešove.
V špeciálnej škole majú štyri triedy s redukovaným učivom a žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia. „V poslednej dobou nám ale pribúdajú aj ťažšie prípady. S každým dieťaťom sa zaoberáme individuálne. Dopad informácií na deti tak má väčší osoh, ako vo veľkom počte kolektíve detí,“ zdôraznil Bodon, ktorý vo svojej pedagogickej práci využíva prosociálne správanie i pedagogický takt, v kolektíve je obľúbený.
Špeciálne školstvo považuje za veľmi potrebné. „Preto bola založená aj naša škola, aby sme odbremenili ostatné základné školy. Lebo tam je veľký kolektív a učiteľ určite nemá na každého žiaka čas a tu sa deťom môžeme potrebne venovať. Dosahujeme s nimi pekné výsledky a môžeme z nich vytiahnuť to maximum,“ hovorí Bodon. Podotkol, že o začleňovaní detí do klasických základných škôl sa hovorí už desať rokov a ak by sa tieto deti vrátili do základnej školy, tak by aj úroveň školstva bola ešte nižšia.
„Deti k nám prichádzajú z posledných lavíc, lebo nedosahujú krok s ostatnými. A keď v triede nie sú takíto dvaja, traja žiaci, tak aj práca učiteľa je efektívnejšia,“ zdôraznil Bodon.
Na sneme Združenia miest a obcí Gemera a Malohontu ocenili šiestich pedagógov + foto a video
Zdroj: vobraze.sk
