Od detstva milovala šport a pohyb. Práve preto sa rozhodla telesnú a brannú výchovu aj študovať. Bývalá volejbalistka Jana Kureková, ktorá si zahrala v extralige žien, učila dlhé roky na rimavskosobotskej obchodnej akadémii. Od nového školského roku však už nie je súčasťou pedagogického zboru. Odišla do dôchodku. So svojimi kolegami a študentmi si vytvorila mnoho krásnych spomienok.
Vzťah k športu, štúdium a volejbal
Jana Kureková sa narodila na západnom Slovensku, kde vo svojom detstve aj žila. V Prievidzi vyštudovala na gymnáziu. Ako dvanásťročná začala hrávať volejbal za klub Stavbár Priemstav Prievidza, jeho dres si obliekala až do prijatia na vysokú školu. „Už na druhom stupni základnej školy som vedela, že chcem ísť na gymnázium a potom na FTVŠ UK do Bratislavy, že chcem učiť telesnú výchovu a hrať volejbal, pokiaľ mi to zdravie a moje telo dovolí,“ uviedla pre vobraze.sk Jana Kureková. Zvolila si aprobáciu telesná výchova a branná výchova. Keď bola prijatá na univerzitu, záujem o ňu prejavil extraligový klub žien Slávia UK Bratislava. „Stala som sa hráčkou tohto oddielu a súčasne som aj študovala. Mala som 50-percentný študijný individuálny plán z dôvodu, že sme dvojfázovo trénovali a veľa sme cestovali na federálne extraligové zápasy, medzinárodné zápasy a sústredenia,“ spomína bývalá volejbalistka.
Medzi jej najväčšie volejbalové úspechy patrí prvé miesto na majstrovstvách ČSSR vo volejbale junioriek (1975) s klubom Stavbár Priemstav Prievidza. V tomto čase mala len 15 rokov a hrala v základnej zostave. So Sláviou UK Bratislava získala v roku 1982 majstrovský titul na majstrovstvách ČSSR vo volejbale žien a tím potom obsadil tretie miesto v Pohári európskych majstrov v Ankare.
Pôsobenie v Rimavskej Sobote
Vždy chcela byť v prvom rade učiteľkou. „Na fakulte som mala špecializáciu volejbal a robila som aj diplomovku zameranú na volejbal. Takže som automaticky získala aj kvalifikáciu na trénerstvo II. triedy. Využila som to v Slovane Rimavská Sobota, kde som bola hráčka, kapitánka a neskôr aj trénerka,“ objasnila Jana Kureková.
Do Rimavskej Soboty sa dostala prostredníctvom manžela Ľubomíra, ktorý odtiaľto pochádza. „Po skončení vysokej školy som ešte rok učila na ZŠ Lazany v okrese Prievidza a následne dva roky na ZŠ v Jesenskom, teda už v okrese Rimavská Sobota.“ Na obchodnej akadémii pôsobila od roku 1987. „Na OA som okrem telesnej výchovy učila brannú výchovu, keď ešte bola v osnovách, a sporadicky som učila právnu náuku, etiku, komunikáciu, manažment, občiansku náuku,“ podotkla. Popri práci v školstve robila aj trénerku, pričom s aktívnym volejbalom skončila až v roku 2000.
Učiteľské poslanie
Počas takmer 40-ročnej pedagogickej praxe vnímala Janka svoje povolanie ako poslanie. „Učiteľ mnohokrát nahrádza rodiča, psychológa, kamaráta, spovedníka, popri tom by mal dosiahnuť na hodine cieľ, ktorý si naplánoval. Každý žiak je osobnosť, ku každému treba pristupovať osobitne. Nie s každým ste na rovnakej vlnovej dĺžke a tým je to náročnejšie,“ vysvetlila.
Jej hlavným cieľom na hodinách bolo vytvoriť v študentoch celoživotný vzťah k pohybu a pohybovým aktivitám akéhokoľvek druhu. „Keď stretávam mojich bývalých žiakov a žiačky pravidelne v posilňovni, na bicykli, na cyklotrase behať, korčuľovať, walkingovať, mám trošku nádej, že je to možno aj moje pričinenie,“ hovorí Kureková. Za dôležité považuje dať dnešným deťom na výber z pohybových aktivít, ktoré ich zaujmú a nedovoliť zvíťaziť lenivosti. „Je pravda, že kto má rád pohyb, ten ho vyhľadáva a s takým žiakom je radosť robiť. Ak sa niekomu nechce, treba ho presvedčiť a motivovať a niekedy to stojí veľa úsilia,“ skonštatovala skúsená pedagogička.
Rodina a voľnočasové aktivity
K športu viedla, podobne ako žiakov, aj svoje deti. „Dcéra hrala vrcholovo tenis, je absolventkou našej školy, neskôr vyštudovala Univerzitu v južnej Alabame v USA. Momentálne žije, pracuje a má rodinu v Nórsku. Syn je tiež absolventom OA a za Rimavskú Sobotu aktívne hrával futbal. Takisto žije a pracuje v Nórsku,“ objasnila. K športu má blízko aj Jankin manžel, ktorý podniká v Bratislave. „Je súčasťou troch tenisových areálov a zakladateľ Tenisovej školy Petržalka. Je manažér, organizátor, rozhodca, kurtár a tréner.“
Kureková bola žiakom vo vzťahu k pohybu vždy vzorom. Nevenovala sa totiž len výučbe telesnej výchovy a hraniu či trénovaniu volejbalu, ale rekreačne aj gymnastike, atletike či tenisu. V súčasnej dobe obľubuje aj cvičenie a cyklotúry po okolí či v zahraničí.
Spomienky na obchodnú akadémiu
Uplynulý školský rok bol posledným, v ktorom Janka učila. Rozhodla sa pre odchod do klasického dôchodku. „Obchodná akadémia je väčšou súčasťou môjho života. Mám mnoho krásnych spomienok nielen so žiakmi, ale s celým kolektívom školy. Pôsobenie na škole neznamená len výuku, ale aj organizáciu veľkého množstva akcií, výletov, kurzov, stužkových, osláv, výročí… Tu sa nadväzujú vzťahy a priateľstvá. Na to sa nezabúda,“ zdôraznila. Za svoje najväčšie zadosťučinenie považuje všetky roky svojej pedagogickej praxe. „Tisíce žiakov a ich osudov, ktoré som možno kladne ovplyvnila, radosť z toho, že si ma študent pamätá po mnohých rokoch a zaspomíname si na časy minulé.“
Hoci mala nutkanie ešte učiť, podľa jej slov treba vedieť, kedy skončiť a prenechať priestor mladej generácii učiteľov. „Ja sa budem ďalej venovať všetkým mojim aktivitám, manželovi, deťom a vnúčatkám. A nebude mi zvoniť,“ s úsmevom skonštatovala Jana Kureková a na záver dodala: „Mojim žiakom a kolegom prajem, aby do nového školského roka vykročili pravou nohou, nech je tento školský rok lepší ako ten minulý. Budete mi chýbať.“
Zdroj: Simona Kántorová, foto: FB OA R. Sobota a archív J. Kurekovej
