Úspešná výtvarníčka Radka Tvrdoňová pochádza z obce Nižný Skálnik a lásku k umeniu má v srdci pevne zakorenenú. Aktuálne väčšinou prebývava aj s rodinkou v Banskej Bystrici, kde pred nástupom na materskú dovolenku pracovala ako grafička v Literárnom a hudobnom múzeu.
Rodnú obec však navštevuje pravidelne. Má tu rodičov a dopraje im rastúce vnúčatá. Je rada, že môže ponúknuť svojim dvom deťom miesta, kde aj ona sama vyrastala. Ako pre vobraze.sk Radka Tvrdoňová (35) priblížila, gemerský región jej učaroval natoľko, že o ňom vytvorila niekoľko spomienkových výtvorov. Ide napríklad o pohľadnice, kartové hry alebo omaľovánky z výšiviek Gemer-Malohontu.
S propagáciou regiónu plánuje pokračovať aj naďalej. „Veľmi rada by som spropagovala príbeh mojej milovanej Magy, ktorá kedysi žila na Maginhrade,“ hovorí Radka o mieste nad Vyšným či Nižným Skálnikom, kde v stredoveku pravdepodobne stál drevený hrad. V súčasnosti je v tejto lokalite turisticky navštevovaná rozhľadňa, kam Radka tiež rada zájde aj s deťmi.
Príbeh o Mage nie je známy, vychádza len zvurčitých útržkov, ktoré spomína Ján Botto vo svojich básňach. „Túžim jej život či panovanie doplniť a ilustrovať. Uvidím ešte akou formou to dám do sveta. Zatiaľ je to v šuplíku,“ prezrádza svoje plány do budúcnosti Tvrdoňová, ktorá taktiež nevylučuje možnosť, že sa do rodnej obce opäť presťahuje aj s rodinou.
Radka Tvrdoňová navštevovala výtvarný odbor základnej umeleckej škole v R. Sobote už od svojich piatich rokov. Vyštudovala strednú školu úžitkového výtvarníctva v Kremnici a odtiaľ pokračovala v štúdiu na Trnavskej univerzite v odbore animácia výtvarného umenia. Ovláda rôzne umelecké techniky a mnohým sa chce ešte priučiť. ,,Najradšej mám kombinácie techník. Napríklad som robila brošne hmyz, muchy, včely, komáre, kde je z drôtu konštrukcia, je to oplstené ovčou vlnou a krídla sú z plastu cez ktorý som ešte vyšívala“, hovorí Radka, ktorá by sa najbližšie chcela priučiť paličkovej čipke a zdokonaliť sa v počítačovej grafike.
Okrem výtvarníctva bolo jej snom byť speváčkou vo folklórnom súbore. Má však, ako sama hovorí, úžasnú trému. V rodine nemala nikoho vyslovene umelecky zameraného, ale priznáva, že má veľmi kreatívnych rodičov. ,,Mama ako krajčírka dokáže ušiť všetko na svete a otec je zase na tie „hrubšie“ práce neskutočne zručný. V ich činnostiach som doposiaľ nepostrehla hranice,“, dodáva rodáčka zo Skálnika.
Pred pár rokmi vytvorila špeciálny darček napríklad aj pre Mateja Tótha, bývalého reprezentanta v rýchlej chôdzi. ,,Bol to pre neho dar od mesta Banská Bystrica. Vyrobila som mu drôtené botasky, ktoré si môže tak akurát „zakvačiť na klinec“, priblížila detaily darčeka, ktorý dokonale vyzdvihol symboliku ukončenia kariéry nášho reprezentanta.
Na svojom konte má už niekoľko úspešných spoluprác. Za zmienku stojí napríklad, ilustrovanie detskej knižky Jeleňatý a Kravatý, alebo návrhy potlače pre legíny slovenskej výroby. ,,Kresliť potlač na legíny bol môj sen a za minulý rok som mohla nakresliť trojo, ktoré sú dostupné. Stále je to pre mňa nová skúsenosť, vidieť na uliciach cudzie ženy odeté v mojich kresbách. Teší ma to, lebo keď si ich zadovážili, zrejme sa im páčia,“ priznáva s potešením výtvarníčka Radka, ktorá sa pri svojej tvorbe rada inšpiruje svetovými umelcami.
Sama vníma tvorenie ako arteterapiu a čas, ktorý venuje sama sebe. Rada si však oddýchne aj pri sledovaní krátkych seriálov alebo pri čítaní knihy, na ktorú má momentálne popri deťoch málo času. ,,Milujem hudbu, koncerty a čas spoločne strávený s mojimi deťmi a mužom,“ hovorí Tvrdoňová, ktorá vo svojej umeleckej tvorbe pokračuje aj popri dvoch malých deťoch, aj keď je jej pracovné tempo pochopiteľne pomalšie.
Zaujíma sa tiež aj o takmer zabudnuté techniky, napríklad výrobu kordonetovej dečky. Ide o dečky, ktoré sa motajú, viažu, strihajú a chlpia. Kordonet je lesklá priadza, ktorá sa pomocou kefky dokáže rozchlpiť na chumáčik. Raz na povale u svojho starého otca našla šesťhranný rám, ktorý bol obitý klincami. Nevedela na čo slúži, ale jej starký jej objasnil využitie tohto rámu. ,,Ten rám si vyrobil on sám a teda aj dečku na ňom robil on. Typ týchto dečiek vyrábali mladí muži po večeroch vo vojenských službách v 50tych rokoch. Tak som pri ňom sedela po tri dni a naučila sa to,“ približuje Radka výrobu kordonetových dečiek, za ktorými stoja hodiny práce.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Radka Tvrdoňová
