Na radnici v Rimavskej Sobote ocenili pri príležitosti životného jubilea Ondreja Trochu. Uplynulý víkend si tam prevzal pamätnú plaketu. Začiatkom februára sa dožil sto rokov. Spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi sa zúčastnil pamätného zápisu. Bol učiteľom a niekoľko rokov pôsobil aj vo funkcii riaditeľa. Neskôr bol aj vedúcim na odbore školstva v Rimavskej Sobote. Veľmi dobre ho poznajú aj rybári i včelári. Je posledným žijúcim priamym účastníkom národnooslobodzovacieho boja a jedným z mála v celej oblastnej organizácii. V roku 2019 mu bola udelená Cena mesta.
Ondrej Trocha sa narodil 1. februára 1923 v Rovnom v chudobnej rodine. Bol najmladším z troch súrodencov a tí starší odišli na večný odpočinok už veľmi dávno. Prežil pohnutý život. Ako polročný stratil matku a ako šesťročný stratil aj otca. Vychovala ho stará mama a starší brat. Chcel získať aj nejaké vzdelanie, ale pre politickú činnosť brata mu to nebolo umožnené. Zamestnal sa a pracoval v jednej firme, kde denne peši dochádzal 16 kilometrov. 15.júna 1944 dostal ako jediný z celej obce povolávací rozkaz.
Narukoval do Sabinova, ale hneď bol prevelený do Pezinka. Ako vojak sledoval, čo sa v jeho posádke deje a po vyhlásení Slovenského národného povstania dobrovoľne odišiel so skupinou vojakov na povstalecké územie. Dostal sa do Brezna. Bol hneď nasadený do bojov pri Hronskom Svätom Kríži kde sa dostal do obkľúčenia. Pri snahe dostať sa z obkľúčenia bol zajatý Nemcami a odvlečený do nemeckého Hannoveru. Bolo to začiatkom novembra 1944 a až do marca 1945 tu musel ťažko pracovať v zbrojárskej fabrike. Oslobodenia sa dožil 4.apríla 1945 v Bratislave. Tento deň dlhú dobu oslavoval ako deň svojho druhého narodenia.
Po vojne pracoval ako učiteľ na dedinských málotriednych školách a popri tom večernou formou získal maturitu na gymnáziu. Neskôr pracoval na Krajskom výbore v Banskej Bystrici, ale čoskoro sa vrátil do rodného kraja ako riaditeľ základnej školy vo Veľkých Teriakovciach. V roku 1968 sa presťahoval do Rimavskej Soboty. Medzitým diaľkovým štúdiom na Pedagogickej fakulte získal kvalifikáciu učiteľa základnej školy. Učil aj v Rimavskej Sobote, kde istý čas bol riaditeľom základnej školy. Viac ako 10 rokov pracoval vo funkcii vedúceho odboru školstva v Rimavskej Sobote. Počas tohto obdobia bola v Rimavskej Sobote dobudovaná sieť materských škôl, Základná škola Pavla Dobšinského, Základná škola na Dúžavskej ceste a ďalšie školy a školské zariadenia v okrese. V roku 1983 odišiel do dôchodku. Po smrti manželky v roku 2012 žije u svojej dcéry v Slizkom.
Okrem pracovného zanietenia bol veľmi aktívny aj v spoločenských organizáciách. Bol to však najmä rybársky zväz a včelársky zväz. Viac rokov bol predsedom základnej organizácie rybárov. Vo včelárskom zväze počas celého obdobia včelárenia bol členom výboru základnej organizácie vo Veľkých Teriakovciach.
Ondrej Trocha je dlhoročným členom Zväzu protifašistických bojovníkov v Rimavskej Sobote a je už jej posledným žijúcim priamym účastníkom národnooslobodzovacieho boja a jedným z mála v celej oblastnej organizácii.
V roku 2014 reprezentoval obec Rovné na Klenovskej rontouke v programe Gemersko-malohontského osvetového strediska Roztratené zrnká. K svojej rodnej obci mal veľký citový vzťah, o čom svedčí celý život používaný slovný zvrat „u nás“. V rokoch na dôchodku sa venuje drobnej amatérskej literárnej tvorbe, v ktorej zachytáva život svojej rodiny, ale aj svojej rodnej obce. V roku 2003 zachytil svoje spomienky v 29-stranovej práci pod názvom Rovné, neskôr to boli spomienky na cesty z Rovného na Železník, do Hnúšte, do Rimavskej Soboty s názvom Tri chodníky. O sebe o svojom živote, je práca Z klasu vypadnuté, ale aj to v spojitosti s rodnou dedinou. Tých prác je spolu sedem a niektoré sú aj veršované. Niektoré sú dostupné aj na Obecnom úrade v Rovnom, ale aj u celej rozvetvenej rodiny.
Úplne všetky sa nachádzajú u jeho dcéry v Slizkom. O jeho boji za slobodu v časoch druhej svetovej vojny je v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote vystavená práca pod názvom Aj toto život doniesol (Vojnové a životné etapy pána Ondreja Trochu).
Za jeho odbojovú činnosť mu bolo udelených 10 ocenení a vyznamenaní od Ústredného výboru, ale aj od Oblastného výboru SZPB. Za dosiahnuté pracovné výsledky dostal tiež veľa ocenení, napríklad Vzorný učiteľ, Zaslúžilý školský pracovník udelené Ministerstvom školstva SR, Za vynikajúcu prácu udelené vládou ČSSR a mnohé ďalšie. V máji roku 2019 mu bola udelená Cena mesta Rimavská Sobota (najvyššie vyznamenanie mesta).
Ondrej Trocha bol zocelený a dôsledne pripravený na život najmä stratou rodičov a krutými život ohrozujúcimi nezabudnuteľnými zážitkami z obdobia druhej svetovej vojny. Nikdy však nezabúda na svoju rodnú obec, čoho dôkazom sú aj predchádzajúce riadky.
Zdroj: Tatiana Gecková, redakčne upravené
