Nepochádza z remeselníckej rodiny, no učarovala mu práca s drevom. Spočiatku sa na rezbárov len chodil pozerať, no keď sa mu narodili deti, do detskej izby im vyrábal drevené poličky či iné predmety. V súčasnosti sa Ladislav Hedvigi z Rimavských Zalužian venuje výrobe drevených kyjatických hračiek, ktoré sú charakteristické jedinečnou výzdobou.
K rezbárstvu alebo práci s drevom nemali členovia jeho rodiny hlbší vzťah. Drevo ako materiál ho však fascinovalo a rád pozoroval pri práci svojich kamarátov rezbárov. „Až keď som mal svoje vlastné deti, skúšal som z dreva vyrábať jednoduché veci, ako drevenú poličku alebo nejakú vec do detskej izby,” uviedol pre vobraze.sk Ladislav Hedvigi. K výrobe ľudových hračiek sa dostal až pozdejšie. Bolo to v období, keď už boli deti odrastené. Vytvoril si na to vlastnú dielničku, kde pod jeho rukami začali vznikať prvé ľudové hračky z dreva. „Veľmi ma to zaujalo a postupne som si vyhľadával nejakú literatúru. Tak som pozdejšie natrafil na kyjatické hračky.” Tie sa vyrábali v Kyjaticiach, ktoré sa nachádzajú približne 12 kilometrov od jeho bydliska, o čom Ladislav nemal ani potuchy. Prvé roky väčšinou len skúmal a pátral v múzeách a knižniciach. Čo-to mu o kyjatických hračkách povedal Rudolf Stehlík z Kyjatíc, posledný majster rezbár, ktorý sa zaoberal ich výrobou.
„Stretol som sa s ním raz. Ukázal mi svoje veci, mal vtedy rozpísanú knihu. No rozišli sme sa tak, že mi povedal, nech vyrobím jedného koníka, aby videl, či to myslím s výrobou vážne a potom môžeme nadviazať spoluprácu. On ale medzitým zomrel a ja som si musel teda urobiť celú výrobu sám,” vysvetľuje rezbár. Kyjatické hračky začal cielene vyrábať až po piatich rokoch.
Bolo to hlavne kvôli tomu, že si dlho nevedel vyrobiť správne nástroje. Hlavne špeciálne kružidlo, ktoré je dôležité na výrobu vzorov. „Nedá sa kúpiť a ani vám ho nikto nespraví. Aj starí majstri, ktorých poznám, mali nástroje, ktoré si vyrobili sami doma. Takže prvých päť rokov som ani nikomu neukázal, čo som vyrobil, lebo tie moje nástroje boli nedokonalé a výrobky sa mi nepáčili.”
Hračky vyrába z bukového dreva
Kyjatické hračky sú špecifické svojou výzdobou. V Kyjaticiach sa niekedy za starých čias vyrábali súseky, čo sú drevené skrine alebo truhlice, kde sa uskladňovalo obilie či oblečenie. Zdobili sa práve kružbovou rezbou, na čo sa požívalo kružidlo a sústruh, ktorý robil rovné čiary. „Oni to preniesli na hračky, čím vznikol takýto slovenský fenomén. Nikde inde sa to nerobilo,” podotkol Hedvigi. Doplnil, že na výrobu hračiek používa bukové drevo. Je dostatočne tvrdé a po vysušení má biely povrch. „Ten vytvára na hračke kontrast. Výzdobu, ktorú na nich vidno, to je vlastne tým kružidlom odstránená povrchová vrstva.” Ako ďalej priblížil, hračky sa skladajú z viacerých kusov a všetky časti sa spájajú kolíkmi.
Podľa certifikátu tam nesmú byť žiadne kovové spoje, čiže sa dodržiava pôvodná výroba. Pred skladaním sa jednotlivé časti ešte namoria, po novom sa smú používať aj farebné moridlá. Hedvigy vyrába rôzne figúrky, dvojnohé i štvornohé koníky, kohúty, voly, ale aj fúriky či detský nábytok. Ak by sa mu podarilo zohnať peniaze z grantu, v budúcom roku by chcel vyrobiť nábytok pre dospelých alebo spomínané súseky. „V Kyjaticiach sa ich síce nevyrobilo nejako hromadne, ale nábytky vyzdobené kyjatickým vzorom existujú,“ pripomenul.
Sníva o reprezentatívnom priestore
Ladislav Hedvigi sa začal venovať výrobe drevených hračiek popri práci, za ktorou dochádzal do Malaciek. Približne pred tromi rokmi ju opustil a venuje sa tomu, čo ho baví – výrobe kyjatických hračiek. Založil občianske združenie Kyjatické Hračky, aby zachoval a propagoval túto takmer zabudnutú výrobu. Získal grant na výrobu drevených kyjatických hračiek, ktorý využíva na prezentácie a výstavy. Tých mal niekoľko, v tomto roku napríklad videli jeho prácu v Kokave nad Rimavicou alebo Revúcej, predtým aj v Gemersko-malohontskom múzeu i v Gemersko-malohontskom osvetovom stredisku v Rim. Sobote. „V tomto roku mi Ústredie ľudovej umeleckej výroby udelilo titul majster ľudovej umeleckej výroby a v rámci toho má byť na budúci rok spoločná výstava v Košiciach,” poznamenal Hedvigy s tým, že v tomto roku boli kyjatické hračky zapísané do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Jeho veľkým snom je vytvoriť v dvestoročnej budove bývalej školy v Kyjaticiach priestor na prezentáciu kyjatických hračiek, kde by bola aj dielňa pre jedného či dvoch rezbárov. „Vlani sa nám vďaka OZ Čierne diery podarilo vyzbierať peniaze, z ktorých sme na škole opravili verandu. Nie je to nejaký veľký priestor, ale zatiaľ sa bude dať využívať na to, na čo sa mala využívať celá škola. Bude tam ukážka nejakých vyrobených vecí, návštevníci sa dozvedia aj o kyjatických hračkách a budú môcť tiež vidieť, ako sa hračky vyrábajú. Dúfam, že veranda bude už na budúci rok zriadená,” povedal Hedvigi s tým, že oprava celej budovy by podľa dokumentácie vyšla na približne 200 tisíc eur. Vie si však predstaviť aj to, že by sa v nej mohli prezentovať aj iné zabudnuté remeslá, ktoré sú spojené s gemerským regiónom.
Zdroj: vobraze.sk, foto: Adrian Ručka (4), Andrej Galica, Milan Alberti, Michal Purdek
