Učiteľka hudby a spevu Jana Dobrocká z Rimavskej Soboty okrem učenia hry na akordeón, klavír a organ vedie ako zbormajsterka zbory Bona fide, Con moto či Nádej. Jej profesia je úzko spätá aj s folklórnymi súbormi Háj, Žiara, Limbora, či Limborka. Popri svojej vyťaženosti si nájde čas aj na deti a mládež na autistickom spektre.
Narodila sa v Rimavskej Sobote ako dieťa plánovačky na ONV a veterinára. Má dvoch súrodencov, dvojča – sestru Ľubku a mladšieho brata Daniela. Prvé tri roky žili v malebnej dedinke Sušany. ,,Odmalička sme si cestou do Sušian vyspevovali ľudové piesne,“ povedala pre vobraze.sk Janka Dobrocká (54). Láska k hudbe a spevu sa u nej prejavila už v rannom detstve. Ako ďalej s úsmevom povedala, už ako päťročné škôlkárky si so sestrou na okresnom kole súťaže v speve vyspievali 1.miesto a boli prijaté do ĽŠU. A tak začala jej cesta, ktorá trvá už takmer 30 rokov.
So sestrou Ľubkou vyštudovali Konzervatórium v Košiciach, hru na akordeóne. Účinkovali aj vo folklórnom súbore Háj v Rimavskej Sobote a v súbore Žiara v Šaci pri Košiciach. Rodičia ich talent podporovali odmalička. ,,Ocko sa dokonca zriekol nového auta, aby nám s mamkou mohli kúpiť obom koncertný akordeón,“ spomína s láskou Jana Dobrocká.
Po konzervatóriu zamierila do Prahy, kde vyštudovala na pedagogickej fakulte Karlovej Univerzity odbor „HV- Sbor“, čiže hudobnú výchovu a zbormajstrovstvo. Tam, ako sama hovorí, sa zamilovala do zborového umenia. Navyše, počas štúdií stretla svoju životnú lásku, manžela Jožka, s ktorým vlani oslávili už 30 rokov spoločného života. Majú spolu štyri talentované dcéry, všetky si vybrali umelecký smer. Hneď po skončení štúdia nastúpila do ZUŠ v R. Sobote ako učiteľka hudobnej náuky, akordeónu a speváckeho zboru. Písal sa rok 1995.
Pomedzi materské začala učiť v ZUŠ aj dospelákov. ,,Aj dospelí mali záujem, nikto sa veľmi toho nechcel ujať. Dnes ich už má ZUŠ vyše 70,“ povedala Dobrocká. Počas covidovej situácie, keď sa nemohlo chodiť do práce, mohla hrávať na organe. Chodila sa učiť k svojmu žiakovi. Štvrtý rok vyučuje hru na organe a takisto aj klavíri. Od roku 1997 tiež vedie aj mestský spevokol Bona fide. „Moja umelecká činnosť nie je len v ZUŠ. Keď treba, tak pomáham aj súboru Háj, do ktorého som chodila ako tinedžerka. Týka sa to najmä hlasovej prípravy spevákov či hraním. Písala som aj nejaké noty, čo potrebovali, “ doplnila.
Bežný pracovný deň Janky Dobrockej je možno iný ako u bežných pracujúcich, keďže v ZUŠ začína s výučbou až popoludní. ,,Ja mám časť dopoludnia vlastne pre seba. Mojím ranným rituálom je modlitba a ďakovanie za to, že som tu a že mám toľké talenty a toľké požehnania v našej rodine,“ povedala. Každé ráno pije okrem iného vodu a cvičí, venuje sa sebe, svojmu zdraviu, domácnosti, podľa potreby.
Medzi jej ďalšie srdcovky, ale aj povinnosti, patria zbory. Pár spevákov z Bona Fide pripravuje aj na celoslovenský zbor. „Máme ešte jeden celoslovenský zbor Con moto, ktorý sme zakladali v roku 2013 a 2014. Práve v Rim. Sobote bol prvý koncert,“ spomína a dodáva, že v súčasnosti pripravujú desiate výročie jeho založenia. ,,Takže ten deň zbehne rýchlo a učím do tej 17-18 hodiny. Potom veľmi rada čítam. Večer je pre rodinu, manžela, a keď treba pomôžem s vnučkou,“ priblížila Dobrocká, ktorá chodí hrávať na omše do Kružna, je tam organistkou a pripravuje pár žiakov zo ZUŠ, aby ju vedeli vystriedať.
Popri tomto všetkom si nájde čas aj na zdravotne znevýhodnené deti a mládež. ,,Od augusta 2023 sme sa začali schádzať s výnimočnými deťmi s diagnózou autizmus v ZUŠ – raz za mesiac. Pridala sa ku mne aj moja sestra Ľubka a tiež kolegynka Zuzka Baloghová,“ poznamenala Janka. V rámci hudby a štyroch vlastností tónov – výška, dĺžka, farba, sila sa snažia deťom na autistickom spektre priblížiť hudbu naozaj farebne a s láskou. Verí, že spolupráca bude pokračovať, pretože deťom s touto diagnózou to veľmi prospieva. Chodia aj do špeciálnej škôlky v R. Sobote, kde je päť detí. Raz za dva mesiace spievajú jednoduché detské pesničky. Deti sa veľmi z toho tešia a podľa Dobrockej to pre ne má veľký význam. Učiteľky aj riaditeľka boli prekvapené, ako deti spolupracovali.
,,Je to ťažšie, ale tie deti sú krehké a ich duša je veľmi krásna. Práca s nimi a práca s hudbou prináša potešenie im, aj nám, čo s nimi pracujeme. Vieme, že hudba naozaj lieči. Je to vedecky dokázané, že vo všetkých smeroch rozvíja,“ ozrejmila. Priblížila, že v ZUŠke majú 14-ročného Matúška, ktorý hrá krásne na klavíri a je to taký malý – veľký zázrak. Janka Dobrocká je aj tento rok súčasťou iniciatívy na podnet mamky 12-ročného Majka, za rozsvietenie modrých svetiel na Mestskom úrade v R. Sobote pri príležitosti svetového dňa povedomia o autizme, čo je 2.apríl. Symbolicky bude rozsvietené modré svetlo od 17:00 hod. „Spoločne si zaspievame, zatancujeme s výnimočnými deťmi a ich rodičmi. Podujatie podporili aj detský zbor Nádej, recitátorka Ľubka Varjuová. Na záver sa vypustia modré balóny. Tešíme sa na podporu a účasť záujemcov,“ dodala.
Pri porovnaní systému výučby v minulosti a teraz sú podľa učiteľky v ZUŠ viditeľné rozdiely. ,,Vidím oveľa väčšie možnosti pre deti, lebo majú ľahko dostupný internet. My sme také možnosti nemali. Napriek tomu, sa mnohým nechce cvičiť, pracovať na sebe. Cvičí možno jedno z tridsiatich, alebo z päťdesiatich detí. Oni si myslia, že ich všetko naučíme v ZUŠ,“ podotkla Dobrocká. Priblížila, že učia viac populárnych piesní, viac ľudoviek. ,,Moja najstaršia žiačka bola predvlani 70-ročná pani, ktorá sa kvôli vnúčatám chcela naučiť pár piesní, kolied na klavíri. Máme dospelých študentov v rôznom veku,“ dodala s tým, že je hrdá na svojich žiakov, aj ich výsledky.
,,Hovorí sa, že tri percentá talentu stačí a 97 percent je tvrdá práca, každodenné cvičenie. Je oveľa lepšie cvičiť každý deň 15 minút ako raz do týždňa hodinu. Pravidelnosť je tu veľmi podstatná pre napredovanie,“ ozrejmila umelkyňa. Úspešní absolventi sa môžu dostať podľa jej slov na konzervatórium, na VŠ, hrať do divadla, symfonického orchestra, tanečného súboru, školy s umeleckým smerom.
Ako relaxuje učiteľka a dirigentka mimo bohatých pracovných aktivít? ,,To je veľká téma, aj môj Jožko sa smeje. To len keď ma niekto donúti. V tomto smere som taký zvláštny cholerik. Mám to po rodičoch, ale rada si pospím raz za čas, sem tam mi to vyjde v nedeľu popoludní. Bicyklovanie, plávanie, to milujem. V zime lyže a korčule. Okrem toho príroda, chalúpka, zbieranie byliniek, vyšívanie. Teším sa na dôchodok, že sa k vyšívaniu opäť vrátim. Zvyknem aj na Prednú Horu chodiť, lebo manžel tam robí maséra, užijem si tam plávanie, wellness, bylinkovú saunu. Mám rada výrivky, aj tie vonkajšie pri svite mesiačika,“ hovorí.
Janka Dobrocká na záver rozhovoru prezradila aj svoje obľúbené motto, ktoré ju ako učiteľku v ZUŠ sprevádza životom. ,,Kde je vôľa, tam je cesta. Všetko sa dá, keď človek chce, a keď pre to, samozrejme, niečo urobí.“
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Janka Dobrocká
