Rimavskosoboťanka Viola Husárová má tridsaťročnú prax ako lekárka. Vyštudovala všeobecnú medicínu na UPJŠ v Košiciach a svoju prax začala na internom oddelení v Nemocnici s poliklinikou v Rimavskej Sobote. Posledných 20 rokov sa špecializuje na reumatológiu. Ako sama tvrdí, lekárkou chcela byť už od materskej škôlky. Zo súrodencov mala takýto cieľ iba sama, rodičia boli učitelia – Járošiovci.
„Mala som česť robiť s veľkými odborníkmi, lekármi, ako napríklad s Jozefom Zorvanom, Ladislav Ruffínim, Jozefom Morským, či Evou Sulanovou, ktorá ma nasmerovala na reumatológiu. Oni mi dali najviac, čo sa medicíny týka. Radi vyučovali mladých doktorov, viedli nás k zodpovednosti a pomáhali nám,“ povedala pre vobraze.sk Viola Husárová (54). Skúsenosti spred 30 rokov podľa jej slov využíva dodnes.
Ambície na primárku nemala
Keď pracovala na internom oddelení v rimavskosobotskej nemocnici, boli niekoľkí primári , ale jej posledným primárom bol Ruffíni. „Bol to skvelý človek. Vždy som obdivovala na ňom, že o hospitalizovaných pacientoch vedel všetko. V nemocnici som robila internú príjmovú ambulanciu, konzíliá a všetci si mysleli, že budem robiť internú medicínu navždy, no ambície byť primárkou som určite nemala,“ hovorí.
„Z interného oddelenia mi chýbajú kolegovia. Boli sme veľmi dobrý kolektív, aj lekárov aj sestričiek. Boli to osobnosti. Starší doktori nám pomáhali. Malo to na mňa veľmi pozitívny vplyv. To, že som si vybrala špecializáciu reumatológiu, za to ďakujem doktorke Eve Sulanovej, ktorá ma nahovorila, aby som sa na to dala. Zo začiatku som nevedela, do čoho idem ,ale som veľmi spokojná so svojím povolaním,“ hovorí a dodáva, že ambulantná sféra jej vyhovuje. „Len je to náročné tým, že je veľa pacientov a že som na nich sama v okrese R. Sobota a okolí,“ povedala.
Chirurgičkou byť nechcela. „Nemám k tomu vzťah. Keď som chodila na medicínu vedela som , že chcem robiť internú medicínu, ale na čo sa budem špecializovať, to nie. V tej dobe som ešte netušila, že raz budem reumatologička. Strašne okrajovo sa to na medicíne v tom čase učilo,“ poznamenala.
Náhradníka nemá
Situáciu s počtom pacientov na jedného lekára vidí Viola Husárová ako neúnosnú. „Robiť denne 35- 40 ľudí v špecializovanej ambulancii je nad ľudské sily,“ zdôraznila. Napriek tomu, podľa jej slov, nikdy v živote neoľutovala svoje rozhodnutie ísť na medicínu. O svojom mladšom nástupcovi, alebo kolegovi zatiaľ nevie. „Dobre by to padlo. Nikto to však veľmi nechce robiť, nie je to na Slovensku lukratívny odbor , všetci chcú byť radšej kardiológom , gastroenterológom,.Príprava na špecializáciu reumatológia je dosť náročná, čo odrádza mladých lekárov. Je to iné, ako keď som ja začínala,“ hovorí. Husárová problém vidí v tom, že je ťažké vzdelávanie lekárov a ťažší prístup získať špecializáciu skrz toho, že to veľmi skomplikovali a ide o celoslovenský problém.
Pacientov pribúda
Súkromnú ambulanciu má 20 rokov. Zameriava sa na liečbu ochorení pohybového aparátu (zápalové, autoimúnne , degeneratívne, metabolické ochorenia ako osteoporóza, atď. ) Od jej založenia pribudlo veľa pacientov a rozšírilo sa množstvo diagnóz. „Dosť pribúda autoimúnnych ochorení a to aj po covide,“ doplnila s tým, že pacienti k nej chodia z celého okresu Rimavská Sobota, ale aj z okresu Revúca i z časti z Poltárskeho. Diagnostika podľa nej tiež ide dopredu. „Dnes sa dá diagnostikovať oveľa viac chorôb ako niekedy. Predtým sa nerobilo toľko vyšetrení na autoimúnne ochorenia, lebo sa to nedalo, ale teraz ide diagnostika dopredu a odhalí sa viac vecí. Liečba zápalových reumatických ochorení ide tiež iným smerom ,pribudla tzv. biologická liečba, čo je veľkým prínosom v liečbe reumatických chorôb, ale je s tým aj veľa práce. Pri biologickej liečbe treba písať veľa dokumentácie do poisťovní, k tomu schvaľovacie procesy,“ priblížila. V ambulancii má k dispozícii aj celotelový denzitometer, kvôli ktorému museli predtým pacienti cestovať do Lučenca či Banskej Bystrice.
Do dôchodku v deväťdesiatke
Komunita reumatológov na Slovensku je úzka. „Všetci sa poznáme a tým, že nás je málo, aj spolupráca dobrá. Vzhľadom na počet lekárov v celoslovenskom meradle hrozí za chvíľu kolaps reumatológie,“ upozorňuje Husárová. V Banskobystrickom kraji je šesť reumatologičiek vo veku nad 65 rokov, ktoré môžu odísť do dôchodku hocikedy. Bola aj doktorka, ktorá išla do dôchodku kvôli zraneniu ako 90-ročná. „Podľa toho mám pred sebou ešte pekných pár rokov,“ uviedla s úsmevom.
Sestričky má aktuálne dve. Mamu s dcérou
V reumatologickej ambulancii má dve sestričky. Pikantériou je, že ide o mamu a dcéru. Magdaléna Múčiková pracovala najprv na chirurgii, potom v očnej ambulancii, chvíľu u zubárky a teraz je na reumatologickej ambulancii. Vo voľnom čase je motorkárkou a s manželom chodievajú do prírody či na ryby. Svoju prácu berie ako poslanie. Prácu s ľuďmi považuje čoraz viac za náročnejšiu. „Napriek tomu mám rada svoju robotu. Skončila strednú zdravotnícku školu v roku 1996. Bolo to vtedy úplne iné, som však rada, že som sestričkou,“ povedala Magdaléna Múčiková.
Dcéru Mirtill mama nechcela tlačiť do zdravotníctva. „Ani som ju nenahovárala. Ona sama sa tak rozhodla,“ dodáva. Mirtill vnímala mamu ako sestričku odmalička, keďže za ňou chodila do práce. „Od začiatku som cítila, že ja musím pomáhať ľuďom v nejakej forme, niečo robiť v zdravotníctve. V tom sa cítim byť doma,“ hovorí Mirtill, ktorá má skúsenosti ako mažoretka a zaúčala deti v Centre voľného času v Relax.
Synovia nejdú v jej šľapajach. Jeden pláva za univerzitu v Amerike
Medzi koníčky doktorky Husárovej patrí hlavne šport. V minulosti hrala volejbal, teraz vo voľnom čase chodí do fitnescentra k Dadovi Vanekovi a učí sa angličtinu s Hanuštiakovou z OK English. „Beriem to ako ventil. Môžem to robiť kvôli tomu, že nemám doma deti, “ hovorí a dodáva, že jej starší syn už pracuje v Prahe a mladší študuje v Amerike, kde má športové štipendium a pláva za univerzitu. Ako dodáva, ani jeden nešiel v lekárskych šľapajach. „Mám ale päťmesačnú vnučku, tak možno tá bude doktorka,“ spomenula s úsmevom.
Do nového roka zaželala ľuďom, aby ich nič nebolelo.
Zdroj: vobraze.sk
