Rimavskosoboťan Ladislav Kálmán oslávil včera okrúhle životné jubileum – sto rokov. Ako lekár si odkrútil približne 35 rokov. Pracoval v rimavskosobotskej nemocnici ako pôrodník, no pôsobil aj v Tornali i okolitých obciach. Ročne tak pomohol na svet asi 620 deťom – boli však roky, keď aj vyše 800. Keď sa ho pýtajú, koľko detí priviedol na svet, uvádza číslo okolo desaťtisíc.
Oslávenec mal niekoľko želaní. Jedným z nich bolo previezť sa po meste vo veteráne. Vzhľadom na chladné počasie pripadlo do úvahy auto značky Austine Six zo začiatku tridsiatych rokov, ktoré na tento účel poskytol a oslávenca aj previezol zberateľ Ján Alberty. Nazval ho posledným mohykánom v Rimavskej Sobote, veľmi rád mu toto želanie naplnil a zaradil sa tak ku prvým gratulantom. Ako však skonštatoval Alberty, bolo mu cťou, nakoľko aj takéto historické auto je asi o sedem rokov mladšie ako sám oslávenec. Podľa slov jubilanta je pre neho však najväčším darom to, že tu môže byť s nami.
Ladislav Kálmán pochádza z pôvodnej rimavskosobotskej meštianskej rodiny, jeho otec prevádzkoval istý čas mäsiarstvo a starý otec mal dva mlyny na Rimave. Na strednú školu chodil do gymnázia v R. Sobote. Maturitné obdobie bolo v čase, keď jeho o rok starší kamaráti už rukovali. Študoval na leteckej akadémii v Szombathely. Je absolventom lekárskej fakulty v Budapešti, kde nejakú dobu aj pôsobil. Domov sa vrátil v roku 1950. Pôsobil na gynekologicko-pôrodníckom oddelení v rimavskosobotskej nemocnici. „Práve preto nášho Lacibáčiho pozná každý občan Rimavskej Soboty,“ povedal primátor Jozef Šimko. Ako lekár pôsobil aj v zdravotných obvodoch v Tornali, Hodejove, Fiľakove, Revúcej, Ožďanoch.
Ladislav Kálmán oslávil v rodinnom kruhu narodeniny v sobotu. Na svoj vek vitálnemu pánovi dnes zorganizovali oslavu medzi skautmi, na ktorej sa zúčastnili predstavitelia mesta. Oslávenec sa podpísal aj do pamätnej knihy. Celoživotnou vášňou Ladislava Kálmána sa stal skauting. Venoval sa mu ešte v Budapešti, najviac času však v rodnom meste Rimavská Sobota. Medzi skautov sa vrátil aj na dôchodku. V roku 2004 mu bola udelená Cena mesta a v roku 2019 obdržal vysoké štátne vyznamenanie Maďarskej republiky.
Ako na stretnutí dnes Ladislav Kálmán povedal, maďarský skauting má dlhoročnú tradíciu a zároveň pripomenul aj slovenský skauting, ktorý pár rokov nefunguje. Vyslovil želanie, aby došlo k jeho oživeniu a zároveň zdôraznil, že každá činnosť, ktorú robíme, zbližuje obidva národy. „Je to výsledkom už viacerých generácií, že sme priatelia. Dúfam, že sa ešte obnoví slovenský skauting, lebo nemáme dospelých, detí by sme mali dosť,“ povedal a dodal, že by sa rád dožil, že znovu budú skauti.
„Prajem vám, aby ste prežili takú dlhú dobu, ako som ja a veľmi pekne ďakujem za vašu prítomnosť.“
Na recept dlhovekosti zatiaľ neprišiel. V jeho prípade je to podľa neho geneticky dané, pretože jeho otec sa dožil 96 rokov. Ako však spomenul, veľa mu dal spôsob života už od základnej školy a aj to, že bol skautom. Za najsilnejší moment označil priateľstvo, pozitívom skautingu je podľa neho výučba formou hier so skúseným vedúcim skupiny. „Skupina pritom nemôže byť väčšia ako 5-6 detí, lebo sa to skôr rozpadne,“ povedal Kálmán. Veľa času na iné aktivity mu nezostávalo. „Leto som musel rozdeliť na dve časti, rodinu a skautov. To máloktorá žena znáša,“ povedal a dodal, že našiel porozumenie u svojej manželky, za čo jej veľmi ďakuje. Nešlo vždy len o skauting, veľa času trávil aj v práci, čo bolo náročné na nedostatok spánku.
Skautingu sa venoval najdlhšiu časť jeho života. „To, že niekto päťdesiat – šesťdesiatročný spí na zemi aj 30 rokov, tak k tomu už treba trochu bláznovstvo, alebo nejaký fanatizmus. Ja som skôr taký romantický a takých hľadajte do skautingu, ktorí radi doma majstrujú, alebo sa dobre cítia medzi ostatnými,“ odkázal.
Zdroj: vobraze.sk, foto: Ján Alberty, vobraze.sk
