Všestranný Peter Mužík z Málinca (okres Poltár) hráva od detstva na heligónke. Získal už tri tituly Majster heligonkár, ktorý udeľujú na regionálnej prehliadke v Budinej. Pracuje v Lučenci ako strojár, opravuje súčiastky do motorov. Svoje zručnosti však využíva aj iným spôsobom. Heligónky totiž aj opravuje, venuje sa tiež výrobe rukovätí na nože, ale aj práci s kožou. „Poniektorí ľudia sa zvyknú smiať a hovoriť, že ak to Mužík v Málinci nespraví, tak asi nikto,“ povedal pre vobraze.sk s úsmevom Peter Mužík (22). Zaujímavosťou je aj jeho zbierka uniforiem a predmetov z druhej svetovej vojny.
Veľkou vášňou Petra Mužíka bola už odmalička heligónka. K hre na nej sa dostal úplne náhodou vďaka starým rodičom, ktorí mali malú heligónku – „populárku“. „Táto heligónka bola určená mojej mame, tá na nej ale prestala hrať, lebo keď ešte bývali v bytovke, tak sa susedia sťažovali a tým jej hru na nej sprotivili. Ja som ju našiel, keď som mal deväť rokov, no a o rok alebo dva som si ju zobral domov a odvtedy je stále pri mne,“ priblížil mladý heligonkár.
Hrávať sa učil spočiatku takmer samostatne. „Takú menšiu pomoc mi poskytol starkin brat, on na heligónke trochu hrával. Celkovo to však nebolo tak, že by si niekto ku mne sadol a ukázal mi to,“ hovorí Peter Mužík. Od začiatku pôsobí prevažne ako sólista, teda vlastná hra a k tomu aj spev, ale občas spolupracuje s niektorými folklórnymi súbormi alebo spevákmi. Svoje nadanie predvádza na vystúpeniach po celom Banskobystrickom kraji, ale dostal sa aj za jeho hranice.
Jeho talent nezostal iba pri hre na heligónku, ovláda aj iné hudobné nástroje, a to akordeón, chromatiku, ruskú harmoniku – „garmošku“ i ústnu harmoniku. Na akordeón sa začal učiť na Základnej umeleckej škole v Lučenci, ktorú mu odporučili jeho známi. „Najprv som si myslel, že to je odbor harmonika. Zo dňa na deň som sa rozhodol ísť na prijímacie skúšky. Prijali ma a na druhý deň som zistil, že sa tam učí hra na akordeóne,“ povedal Peter. K ďalšiemu hudobnému nástroju chromatike, ktorá má tiež ruský pôvod, sa dostal vďaka tomu, že má v obľube ruské piesne. „Jedného dňa prišli do Málinca Rusi, čo hrali tieto piesne. Ja som sa s nimi dal do reči, odohral som s nimi nejaké koncerty na heligónke. Oni mi odporučili, nech si zoženiem chromatiku a učím sa hrať na nej,“ hovorí Peter Mužík. Na strednej škole stretol učiteľa, ktorý ho požiadal o to, aby ho naučil hrať na „garmoške“. Keďže Peter vtedy tento hudobný nástroj až tak neovládal, spoločne s učiteľom sa učil aj on.
Približne tri roky zbiera predmety a uniformy z druhej svetovej vojny. Jeho zbierku tvorí teda samotná replika ruskej uniformy, odznaky, pracky na opasky, repliky granátov a iné. „Mám kamarátov, ktorí sú v klube, kde robia rekonštrukcie bojov a prednášky. Stále som to tak obdivoval a vlastne odmala mám rád historické i vojnové filmy. To ma k tomu tak priviedlo,“ ozrejmil Mužík. Predmety získava najmä prostredníctvom internetu či priateľov.
Vo svojom voľnom čase opravuje heligónky, pričom dokáže opraviť všetko okrem ladenia či mechov. V jeho domácej zbierke hudobných nástrojov sa nachádza aj heligónka, ktorú si celú poskladal sám. Svoju zručnosť preukazuje tiež pri výrobe rukovätí na nože. Tvorí najmä pre známych či rodinu. „Čepeľ si kupujem alebo mi ju niekto prinesie a rukoväť potom vyrábam. Najprv som ich robil z dreva, ale starký bol poľovník a zachovala sa mu zbierka parožia, takže teraz robím hlavne z toho,“ uviedol Peter. Okrem toho sa venuje aj práci s kožou. Vyrába puzdrá na nože, zhotovil dve pastierske kapsy, ale jeho remeselné začiatky sa viažu k výrobe remeňov na zvonce. Ak si nájde čas, rád sa vyberie aj niekam do prírody na prechádzku alebo väčšiu túru.
Zdroj: Dominika Husárová, foto: archív P. Mužíka
