Slovenský jazyk i tie cudzie jej boli vždy blízke. K učiteľskej profesii mala odmala sympatie. Andrea Paulyová učí na Obchodnej akadémií – Kereskedelmi Akadémia v Rimavskej Sobote niečo vyše štvrťstoročie. Na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici vyštudovala kombináciu slovenský jazyk – nemecký jazyk. Otázky, prečo neodišla do zahraničia, keď sa učila cudzí jazyk, dostávala na dennej báze. Lenže čerstvá absolventka vysokej školy vždy vedela, že jej domovom je rodná Rimavská Sobota. Členkou pedagogického zboru na obchodnej akadémii sa stala v roku 1998. Aktuálne učí nemecký jazyk v triedach s vyučovacím jazykom maďarským.
„Vždy sa snažím zaujať žiakov, ale aj samu seba. Nechcem dopustiť, aby som sa ja sama nudila na vlastnej hodine. Vtedy viem, že robím niečo zle a pre žiakov to nie je dostatočne inšpirujúce, aby sa o danú látku, či tému zaujímali,“ povedala pre vobraze.sk Andrea Paulyová (48).
Študentov sa usiluje zaujať odborne, ale aj hľadaním nových metód výučby a viesť ich ku kreatívnosti na hodine. Tvrdí, že hodina nemá byť o 45 – minútovom rozprávaní pedagóga. „Snažím sa ísť s dobou, používame digitálne zariadenia, rôzne aplikácie či aktivity, ktoré viem, že žiakov bavia.“
Práca so študentmi obohacuje
„Keď ma vyučovacia hodina baví, viem, že niečo robím dobre, lebo vidím skvelé výsledky študentov, ktorých učím. Decká treba poznať a pracovať s nimi na úrovni, ktorej rozumejú,“ ozrejmila. Práca so študentmi ju obohacuje, pretože každý z nich dokáže priniesť nové myšlienky, rôznu energiu a rozmanitosť. „Každý môj deň je iný,“ podotkla. Svoje povolanie vníma ako možnosť dať vstupenku žiakovi do života a záleží na ňom, ktorým smerom sa vyberie.
Vo vzťahu žiaka a učiteľa berie za pridanú hodnotu duchaplný rozhovor. „To, že sa mi žiak chce s niečím zdôveriť, znamená, že mi verí a to je pre mňa najdôležitejšie,“ dodala Paulyová, matka vysokoškoláka. Časť z vyučovacej hodiny venuje aktuálnym udalostiam, ktoré často súvisia s témou výučby.
V kresle zástupkyne
Od roku 2020 zároveň zastáva na obchodnej akadémii funkciu zástupkyne riaditeľky. Posun vo svojej kariére brala ako novú výzvu, ktorej je odhodlaná čeliť. „Keď ťa niečo baví, nevidíš prekážky,“ uviedla Andrea Paulyová. „To pravé orechové je však pre mňa učenie. V triede sa cítim najlepšie,“ skonštatovala.
S úsmevom priznáva, že sa našla v učiteľskom povolaní. Zo svojich skúseností hovorí, že je vždy niekto, kto jej dokázal pomôcť a kto ju posunul v kariére ďalej. „Mala som vždy šťastie na kolegov a všetko v mojom puzzle do seba zapadlo,“ zdôraznila Soboťanka.
Hubárčenie ako hobby
Povinná literatúra jej je blízka, avšak rozumie, že pre mladých ľudí nemusí byť dostatočne pútavá. „Viem, že žiakov nie vždy dokáže zaujať klasická literatúra, preto im dávam možnosť voľby vlastného žánru, ktorý ich baví. Nejde mi o to, aby prerozprávali obsah. Pýtam sa napríklad na to, ako by sa oni zachovali v úlohe hlavnej postavy, ktorá čelí rôznym prekážkam.“ Študentov tak učí premýšľať, čo predstavuje rozdiel napríklad v porovnaní s okopírovaným obsahom príbehu, ktorý našli na internete.
Ak by sa nestala učiteľkou, možno by sa venovala archeológii. Jej novoobjavené hobby je hubárčenie, ktoré zdieľa so svojím manželom. V lese si čistí hlavu a prichádza na nové myšlienky. Hoci verí, že raz precestuje svoje vysnívané krajiny, jej každoročnou letnou destináciou posledných sedem rokov je dovolenka v Grécku. Nové lingvistické výzvy pre ňu predstavuje učenie sa anglického, talianskeho i španielskeho jazyka.
Šport a detektívky
V mladosti bola precvičovateľkou aerobiku a k športovaniu sa pred niekoľkými rokmi vrátila. „Hýbať sa v mentálnom aj fyzickom svete je pre mňa veľmi dôležité,“ podotkla Andrea. Harmónia, pokoj a trpezlivosť sú jej typickou črtou. Dvakrát do týždňa ráno beháva. Podľa jej slov odbehne minimálne sedem kilometrov. „Kedy, keď nie teraz?“ opýtala sa. Okrem behu cvičí v domácej posilňovni. Za pár rokov sa jej podarilo schudnúť 25 kg a snaží sa byť stále v dobrej forme.
Oddych nachádza Andrea Paulyová v detektívnych knihách, ktoré ju lákajú práve kvôli dedukovaniu, odhaľovaniu a zvratu príbehu. Nedá dopustiť na spisovateľov Dominika Dána, J.K. Rowlingovú, Lucy Maud Montgomeryovú, Lucindu Rileyovú, Georga R. R. Martina, Fredricka Backmana či dokumentárne filmy o známych osobnostiach. Na iné myšlienky ju vždy privedie kultúra, história, príroda, záhrada na balkóne, či dve malé čivavy, ktoré považuje za súčasť svojej rodiny.
Zdroj: Sophia Mária Sojková, foto: archív A. Paulyovej , FB OA – KA
