Umelecký kováč Martin Jackuliak z Rimavských Zalužian predstavil ďalší kúsok zo svojho umeleckého sveta. Tento rok spojil svoje kováčske majstrovstvo s tradíciou opracovania dreva, rozširujúc tak svoje obzory pri stavbe domu. Snaží sa pri nej zachovať starobylý štýl. Jeho krov, tesaný ručne s viditeľnými stopami po sekerách, nesie v sebe odkaz starých remeselníkov. „Chcem, aby z neho bolo cítiť a vidieť remeslo,“ vysvetlil pre vobraze.sk Martin Jackuliak.
Jedným z jeho tohtoročných výrobkov je približne sedemmetrové zábradlie, ktorému venoval najviac času. Vytváral ho na zákazku pre novostavbu rodinného domu. Pri jeho výrobe využil dlhé linky, tiahle tvary a pseudosecesné prvky. „Navrhol som to, zákazník odsúhlasil a vyrobil som ho na mieru. Bola to jemná práca, keďže išlo do interiéru galérie,“ uviedol s tým, že sa snažil dodržať proporcie a symetriu.
Okrem interiérového zábradlia sa Jackuliak venoval aj tvorbe replík mreží na historickom kaštieli v Jelšave. Vytvoril aj medený kotlík na žinčicu pre salaš, ktorý má objem 150 litrov. Bol súčasťou tímu, ktorý sa podieľal na výrobe 3D modelu auta v životnej veľkosti, ktorý slúži ako prezentačné vozidlo pre spoločnosť dodávajúcu výrobky pre autá.
Jackuliak tento rok na medzinárodnej scéne prezentoval svoju bránu s mandalou. Bolo to na medzinárodnom kováčskom sympóziu v Čechách. „Išlo o výstavu a prezentáciu kováčských dielní zo sveta, na čom pracujú jednotliví kováči a aké technológie používajú pri výrobkoch,“ vysvetlil.
Jackuliak, ktorého kováčstvo živí, sa venuje každú voľnú chvíľu stavbe domu. Tesárčina mu poskytuje lepší pohľad na využitie jednotlivých nástrojov, ktoré vyrába – napríklad sekier a dlát. „Pri mojom remesle sa mi všeličo zíde, keď viem, čo a ako funguje. Časom sa ukáže, čo ďalšie budem potrebovať k životu a práci,“ dodal.
Tento talentovaný kováč je známy aj netradičným kvetom zo železa. Má zhruba šesť metrov a zaujímavú statiku. Založený je na vzore tradičnej ľudovej kultúry. Vyrobil však aj kliešte, ktoré sú umiestnené na kopci pri Hnúšti, smerom na Polom. „Keď je niekto na návšteve, alebo sa niekto pýta na niečo zaujímavé v okolí, tak ich tam pošlem. Čo počúvam, tak sa tam stále niekto ukáže. Svedčí o tom aj slušne vyšliapaný chodník. Nie je to náročná túra. Z Polomu je to 20 minút a zo Sedla Breziny asi 40 minút,“ hovorí Jackuliak, ktorý si tam tiež občas zájde vyvetrať hlavu.
Zdroj: vobraze.sk, foto: Michal Purdek a Dušan Slovák
