Andrea Baníková pracuje ako lekárka už viac ako tridsať rokov. O medicíne snívala od detstva – ako členka Červeného kríža súťažila v mladých zdravotníkoch a už vtedy cítila, že starostlivosť o ľudí je jej prirodzenou cestou. Hoci obaja rodičia boli právnici a dúfali, že pôjde v ich šľapajách, Andrea si vybrala medicínu. Po gymnáziu v Lučenci nastúpila na Lekársku fakultu v Martine, ktorú dodnes považuje za najlepšiu na Slovensku.

Od internej medicíny ku kardiológii
Počas štúdia ju fascinovala interná medicína. Praxovala v lučeneckej nemocnici, kde po škole nastúpila. Dostala sa na jednotku intenzívnej starostlivosti pod vedením MUDr. Karola Mička, ktorý ju nasmeroval ku kardiológii. Kardiológia je dodnes mojou srdcovou záležitosťou,“ hovorí. Dnes ju poznajú pacienti v Lučenci aj Rimavskej Sobote – slúži na internom oddelení a pracuje v kardiologickej ambulancii. Medicínu vníma ako celoživotné poslanie.

Budovanie ambulantnej starostlivosti
V roku 2003 spolu s kolegami založila súkromnú polikliniku v Lučenci. Cieľom bolo vrátiť do regiónu komplexnú ambulantnú starostlivosť pod jednu strechu. „Pacient potrebuje systém, kde sa dá vyšetriť v priebehu jedného dňa. Toto dnes veľmi chýba a mojím cieľom je, aby sa to vrátilo – možno v modernejšej podobe.“
Práve stav zdravotníctva, regionálne rozdiely a sociálna situácia v kraji ju priviedli do verejného života.

Poslankyňa BBSK a predsedníčka Zdravotníckej komisie
Andrea Baníková je už tretie volebné obdobie poslankyňou Banskobystrického samosprávneho kraja za okres Poltár a predsedníčkou Zdravotníckej komisie BBSK. Svoj mandát môže vykonávať len vďaka silnej podpore ľudí z regiónu, ktorú si nesmierne váži. Ako poslankyňa stála pri projektoch, ktoré priniesli viditeľné výsledky:
 Cyklotrasa Poltár – Rimavská Sobota – projekt, ktorý priniesol rozvoj cestovného ruchu, podporu podnikania a nové pracovné miesta.
 Rekonštrukcia cesty Kokava – Utekáč – Sihla – výrazné zlepšenie dopravy pre obyvateľov severu okresu.
 Záchrana Spojenej školy v Poltári – namiesto zlučovania sa podarilo školu stabilizovať a rozvíjať. Investícia do nových odborov a modernizácie internátu presiahla 2,5 mil. €.
 Podpora sociálnych služieb a inklúzie, rozvoj regionálneho cestovného ruchu, modernizácia infraštruktúry.

Zmena volebných obvodov
Jednou z najvážnejších výziev, ktorým Banskobystrický kraj dlhodobo čelí, je nepriaznivý demografický vývoj – najmä v menších okresoch. Ten spôsoboval nerovnomerné zastúpenie obyvateľov v jednotlivých volebných obvodoch, na čo upozornil aj verejný ochranca práv. Poukázal na to, že pôvodné rozdelenie mandátov už nezodpovedalo realite a nebolo spravodlivé.
Preto sme museli pristúpiť k úprave volebných obvodov, ktorá bola nevyhnutná na zachovanie rovnosti hlasov a spravodlivého zastúpenia všetkých regiónov v krajskom parlamente. Cieľom bolo zabezpečiť, aby aj menšie okresy – ako Poltár – nestratili svoj hlas a svojich poslancov.
Do volebného obvodu Poltár tak pribudli obce Lehota nad Rimavicou, Kružno, Nové Hony a Točnica. Táto zmena posilnila zastúpenie regiónu a umožnila, aby poslanci z menších okresov mohli naďalej aktívne participovať na rozhodovaní v BBSK.

Vízia pre Poltár
Andrea Baníková verí, že Poltár má potenciál byť sebavedomým a moderným regiónom.
Chce pokračovať v práci ako súčasť tímu, ktorý spolupracoval s predsedom BBSK Ondrejom Lunterom – najmä v podpore menej rozvinutých regiónov, inovatívnych projektov, dostupného zdravotníctva a kvalitných sociálnych služieb.

Život v Poltári, práca v Lučenci, rodina v zdravotníctve

Hoci sa narodila v Bratislave, celý život žije v Poltári. Jej manžel je lekár a ich dcéra pracuje v rimavskosobotskej nemocnici – pripravuje sa na atestáciu z kardiológie. „Verím, že bude mojou pokračovateľkou,“ dodáva.
Vo voľnom čase cestuje, venuje sa záhradke a najväčšiu radosť jej robí päťročná vnučka.

Záverečná myšlienka
„V živote považujem za najdôležitejšie zdravie, šťastie v rodine, spokojnosť a sociálne istoty ľudí. A dnes aj mier. To sú hodnoty, ktoré chcem podporovať svojou prácou – ako lekárka aj ako poslankyňa.“

Zdroj: PR-článok, politická reklama, Andrea Baníková

Redakcia sa nemusí stotožňovať s obsahom politickej reklamy.

<p>The post Andrea Baníková: Lekárka, poslankyňa, žena regiónu first appeared on vobraze.sk.</p>

V Rimavskej Sobote žije už desaťročia, no za svojimi malými pacientmi dochádza do Jesenského, kde pôsobí ako pediatrička. Darina Ramajová sa detskému lekárstvu venuje od roku 1982 a za ten čas spoznala niekoľko generácií rodín z regiónu. V ambulancii pracuje s tou istou zdravotnou sestrou už približne 34 rokov. Ako pre vobraze.sk Darina Ramajová priblížila, k medicíne ju priviedli vlastné skúsenosti z detstva. Často bývala hospitalizovaná a počas vyšetrení si všímala prácu zdravotníckeho personálu. Sestričkám pomáhala, ako vedela, napríklad pri prebaľovaní či starostlivosti o najmenších pacientov. Práve vtedy si vytvorila vzťah k medicíne a rozhodla sa pre detské lekárstvo. „Moja mama bola učiteľka, otec ekonóm. Ja som bola taká biela vrana v rodine, pretože som sa ako jediná vydala na zdravotnícku dráhu,“ hovorí s úsmevom Ramajová (69).

Pochádza zo Spišskej Novej Vsi, kde sa jej záujem o medicínu začal formovať už v šestnástich rokoch. Neskôr vyštudovala medicínu v Bratislave, ktorú si vybrala aj preto, že sa tam mohla od začiatku špecializovať na pediatriu. „Vytvorila som si k tomu vzťah a dobre som sa učila. Bola som bifľoška,“ hovorí s úsmevom.

Začínala na detskom oddelení v Rimavskej Sobote
Prvé pracovné skúsenosti získavala od roku 1982 na detskom oddelení v rimavskosobotskej nemocnici. Spomína si aj na primárku Evu Tomicovú, pod ktorej vedením mala možnosť učiť sa a získavať drahocennú prax. V nemocnici pracovala približne šesť rokov, potom ju pridelili do Jesenského, kde sa začala venovať detským pacientom v ambulancii.

Do regiónu prišla spolu s manželom, ktorý pracoval ako agronóm, poľnohospodár. Najskôr žili v Hodejove, kde býval jej manžel, neskôr sa presťahovali do Rimavskej Soboty. V regióne žije približne štyri desaťročia. Ako doplnila, vychovali tu deti a záležalo im na ich vzdelaní aj voľnočasových aktivitách, aj preto sa presťahovali do okresného mesta. Na nemocničné obdobie spomína ako na čas, keď bola práca akčnejšia a lekári sa stretávali aj s náročnými akútnymi stavmi. Na detské oddelenie privážali deti s vážnymi problémami s dýchaním, ale aj pacientov prekladaných z chirurgie. Vyžadovalo si to rýchle rozhodovanie a dôkladnú diagnostiku. „V nemocnici to bolo rušnejšie. Deti toho vedia veľa vyparatiť,“ hovorí.

Z dvoch detských ambulancií zostala v Jesenskom jedna
Počas jej pôsobenia v Jesenskom fungovali dve detské ambulancie. Situácia sa zmenila po ochorení a úmrtí pediatričky Edity Patakiovej. V súčasnosti zostala v jednej z najväčších obcí len jedna ambulancia, v ktorej Ramajová zabezpečuje starostlivosť aj o časť pacientov z pôvodnej druhej ambulancie. Nie všetky rodiny však zostali v jej starostlivosti. Časť detí prešla k ďalším pediatrom v Bátke alebo v Rimavskej Sobote. Do mesta dochádzajú aj rodiny z južnej časti okresu, hoci bývajú v okolitých obciach.

Pri každodennej práci sa môže spoľahnúť na zdravotnú sestru Annu Ádámovú, s ktorou spolupracuje približne 34 rokov. Tá žije v Gemerských Dechtároch a miestne prostredie dobre pozná. V prípade potreby pomáha aj s komunikáciou s maďarsky hovoriacimi pacientmi.
„Niečo rozumiem, aj ja, ale po maďarsky nerozprávam,“ priznáva lekárka. Staršia generácia pacientov ju však pozná už roky a podľa nej si na vzájomnú komunikáciu zvykli.

Menej času na pacienta, viac administratívy
Za desaťročia v zdravotníctve pozoruje zmeny nielen v organizácii práce, ale aj v tom, koľko času môžu lekári venovať samotným pacientom. Kým kedysi sa podľa nej menej zapisovalo do dokumentácie, dnes administratíva zaberá podstatnú časť pracovného dňa.
Za náročnejšiu považuje aj spoluprácu s niektorými rodičmi. Lekár podľa nej musí vedieť svoje odporúčania vysvetliť a presvedčiť ich odbornými vedomosťami i skúsenosťami. Dôležité je, aby rodičia rozumeli významu preventívnych prehliadok a očkovania.

Aj po rokoch má v ambulancii dni, keď je práce viac, aj chvíle, keď je pokojnejšie. V jej starostlivosti sú deti s rôznymi ochoreniami a dôležitou súčasťou práce zostáva správne vyhodnotenie príznakov. Aktuálne sa zaoberajú aj prípadmi žltačky. Osobitne vníma zmeny v psychike detí. Za jeden z faktorov, ktoré sa podľa nej podpisujú pod ich ťažkosti, považuje nadmerné používanie mobilných telefónov. Myslí si, že by bolo potrebných viac detských psychológov. Niekedy podľa nej pomôže aj obyčajný rozhovor, ktorý dieťa upokojí a umožní mu hovoriť o tom, čo ho trápi.

Ambulanciu by mohla prevziať mladšia lekárka
Darina Ramajová má 69 rokov a postupne uvažuje aj o tom, kto by mohol v jej práci pokračovať. V ambulancii má mladú lekárku, ktorá by ju podľa jej slov mohla budúci rok vystriedať. Sama nevylučuje, že v prípade potreby zostane nápomocná aj po odovzdaní ambulancie.
V minulosti mala Ramajová licenciu a v rámci rezidenčného programu u nej získavali skúsenosti aj mladí lekári. Okrem práce v ambulancii slúžil aj ambulantnú pohotovostnú službu v Rimavskej Sobote.

Voľný čas dnes rada trávi v záhrade pri dome. Teší sa z rodiny, detí a vnučky, venuje sa záhradke a šoférovanie jej stále prináša pocit samostatnosti.
Pediatria pre ňu zostala povolaním, ktoré si vybrala už v mladosti. Po desaťročiach práce v nemocnici aj ambulancii pozná viacero generácií rodín z regiónu. A hoci sa zdravotníctvo zmenilo, základ jej práce je podľa nej stále rovnaký – vedieť dieťa správne vyšetriť, pomôcť mu a získať dôveru jeho rodičov.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Pediatrička Ramajová z R.Soboty začínala v nemocnici. V Jesenskom sa stará o detských pacientov first appeared on vobraze.sk.</p>

Pediatrička Andrea Kúkeľová z Lučenca od útleho veku vedela, že chce byť detskou lekárkou. Dnes, po dvoch desaťročiach praxe, sa stará približne o tisíc detských pacientov a hovorí, že svoje rozhodnutie by nemenila. „Žijem svoj sen. Robím to, čo som si vysnívala ako malá,“ povedala pre vobraze.sk lekárka Andrea Kúkeľová (46 ). Za jej slovami však nie je len spokojnosť z vysnívanej profesie. Sú za nimi tisíce vyšetrení, bezsenné noci na nemocničných službách, zodpovednosť za zdravie detí aj obavy z budúcnosti slovenského zdravotníctva.

Andrea Kúkeľová vyrastala v Lučenci, hoci prvé roky života prežila s rodinou v Poltári. Sama seba však považuje za Lučenčanku. Už na prvom stupni základnej školy mala jasno v tom, čomu sa chce venovať. „Keď som sa neskôr pýtala mamy, či som niekedy chcela robiť niečo iné, povedala mi, že nie. Vždy som hovorila, že chcem byť detskou lekárkou,“ spomína.

Študovala na Evanjelickom gymnáziu v Tisovci a následne absolvovala všeobecné lekárstvo na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. V rodine pritom nemala lekára, ktorý by ju inšpiroval. „Neviem presne povedať, odkiaľ to prišlo. Mala som rada deti a jednoducho som vedela, že raz budem pediatričkou.“

Nemocnica ju pripravila na najťažšie chvíle

Po škole nastúpila na detské oddelenie lučeneckej nemocnice, kde strávila desať rokov. Absolvovala atestáciu z pediatrie a pracovala na novorodeneckom, dojčenskom aj detskom oddelení, rovnako slúžila na detskej JIS. „Na oddelení sme sa stretávali s vážnymi stavmi. Bola to rozmanitá práca, pri ktorej sa človek neustále učil niečo nové,“ povedala. Pôvodne si predstavovala, že do ambulancie prejde až vo vyššom veku. Okolnosti však jej plány zmenili.

Rozhodla rodina aj náročné služby

Po narodení dvojčiat sa situácia na detskom oddelení výrazne skomplikovala. Po odchode viacerých lekárov zostali na oddelení iba štyri lekárky, pribúdali nočné služby a zladiť prácu s rodinným životom bolo čoraz náročnejšie. „Mala som štvorročné deti a mesačne som mávala osem nočných služieb plus ďalšie príslužby. Prakticky každý tretí deň som slúžila. Pre ženu a matku to už bolo neúnosné,“ vysvetlila Andrea Kúkeľová.

Keď dostala ponuku prevziať ambulanciu po doktorovi Zacharovi, prijala ju. Dnes už desať rokov pôsobí ako všeobecná lekárka pre deti a dorast. Za najväčšiu výhodu ambulantnej práce považuje možnosť sledovať deti od narodenia až po dospelosť. „Dieťa vidíte vyrastať. Spoznáte ho ako novorodenca a sprevádzate ho celé detstvo.“

Nie všetky deti sa lekárov boja

Ako pediatrička hovorí, detskí pacienti sú veľmi rozdielni. Niektorí prídu do ambulancie bez obáv, iní si nesú nepríjemné spomienky z hospitalizácie či bolestivých zákrokov. „Najmä po pobyte v nemocnici alebo po odberoch krvi majú niektoré deti z lekárov strach. Väčšina je však veľmi milá a bezprostredná. Neraz nás svojimi odpoveďami či príhodami úprimne rozosmejú, keď prezradia na rodičov veci, o ktorých by tí radšej mlčali.“

Práve spontánnosť detí patrí podľa nej medzi dôvody, pre ktoré si pediatriu vybrala. „Veľa ľudí si myslí, že práca s deťmi je náročnejšia. Ja by som nemenila. Podľa mňa je práca s deťmi krajšia ako s dospelými.“

Príbeh, na ktorý nikdy nezabudne

Aj po dvadsiatich rokoch praxe sú okamihy, ktoré človek z pamäti nevymaže. Jedným z nich je pôrod dievčatka, pri ktorom bola Kúkeľová ešte počas pôsobenia v nemocnici. Dieťa prišlo na svet akútnym cisárskym rezom po ruptúre maternice a v ohrození života boli matka aj novorodenec.

„Narodila sa so zlým Apgarovým skóre. Boli to veľmi ťažké chvíle, ale podarilo sa nám ju zachrániť,“ spomína. O niekoľko rokov neskôr sa dievčatko stalo pacientkou jej ambulancie. „Vždy si spomeniem, ako sme bojovali o jej život,“ priznáva doktorka so slzami v očiach. „Dnes prichádza našťastie už iba na preventívne prehliadky ako zdravá slečna.“

Mnohé deti, ktoré dnes vyšetrí v ambulancii, držala v rukách už krátko po narodení. „Bola som pri ich pôrode ako pediatrička a dnes patria medzi mojich pacientov. Je krásne sledovať ich od prvých chvíľ života až do dospelosti.“

Voľný čas patrí rodine

Hoci medicína zaberá veľkú časť jej života, voľné chvíle rada trávi s rodinou. Číta, cestuje a s manželom vychováva 15-ročných synov – dvojčatá. „Najviac si oddýchnem s rodinou. Radi spoznávame nové miesta. Nedávno sme sa vrátili z dovolenky v Grécku a človek sa po nej cíti plný energie.“ Dodáva, že leto je pre pediatrov obdobím, keď si môžu na chvíľu vydýchnuť pred jesennou sezónou zvýšenej chorobnosti.

Mladých lekárov ubúda

Okrem práce s deťmi trápi Andreu Kúkeľovú aj budúcnosť slovenského zdravotníctva. Podľa nej pediatrov aj ďalších špecialistov ubúda a mnohí skúsení lekári odchádzajú do dôchodku bez nástupcov. „Situácia nie je dobrá. Starší kolegovia končia a mladých lekárov je málo. Pacienti budú musieť za niektorými odborníkmi cestovať čoraz ďalej.“

Riešenie podľa nej nespočíva iba vo vyšších platoch. „Mám pocit, že niektorí si myslia, že sme tu len na pečiatkovanie papierov a žiadaniek. Zabúda sa na to, že rozhodujeme na základe vedomostí, skúseností a zodpovednosti za zdravie dieťaťa.“ Podľa nej by si spoločnosť aj politici mali prácu lekárov viac vážiť a nevytvárať z nich strašiakov.

Na ďalšiu špecializáciu už podľa nej pri ambulantnej práci nie je veľký priestor. Lekár totiž nemá kolegov, ktorí by ho na niekoľko mesiacov zastúpili počas štúdia. Na otázku, čo by si želala do budúcnosti, odpovedala bez váhania: „Prajem si pevné zdravie, aby som mohla aj naďalej robiť túto krásnu prácu a starať sa o svojich terajších aj budúcich pacientov.“

Zdroj: vobraze.sk, foto: album A. Kúkeľová

<p>The post Pediatrička Kúkeľová z Lučenca chcela odmalička liečiť deti. Začínala v nemocnici a stará o približne tisíc malých pacientov first appeared on vobraze.sk.</p>

Celý život liečila ľudí, dnes lieči dušu hudbou. Lekárka Anna Jolšvaiová z Revúcej sa po odchode do dôchodku vrátila k svojej dávnej vášni a za štyri roky vytvorila viac ako 200 autorských piesní venovaných Gemeru, jeho histórii, remeslám aj ľuďom.

Väčšinu profesijného života pôsobila ako všeobecná lekárka pre dospelých. Pracovala v OLÚP Predná Hora, v zdravotnom stredisku v Sirku a od roku 1995 až do dôchodku v neštátnej ambulancii v Revúcej. Vek podľa nej nehrá rolu. „Vek je len číslo. Ignorujem ho,“ hovorí s úsmevom. Ako ďalej pre vobraze.sk Anna Jolšvaiová hovorí, medicínu si vybrala pre záujem o ľudí a možnosť pomáhať pacientom.

„Každý pacient bol pre mňa zaujímavý. Snažila som sa pomôcť nielen po zdravotnej, ale aj po psychickej stránke,“ povedala s tým, že pozitívny prístup, ochota pomáhať, dobrá nálada sa tak preniesli aj do čakárne medzi pacientov.

Popri medicíne ju od detstva sprevádzala hudba. V rodine sa pravidelne spievalo a na gitare začala hrať ešte počas základnej školy. „Kúpou gitary ešte na základnej škole som sa odovzdala hudbe. V našom dome nebol bez hudby a spevu ani jeden deň,“ podotkla hudobná umelkyňa a skladateľka Anna Jolšvaiová (73).

K spevu ju priviedla najmä mama, po ktorej zdedila hlas aj vzťah k hudbe. Ovplyvnil ju aj farár Anton Macák, významná osobnosť regiónu, ktorý spolupracoval so známym dirigentom a skladateľom Jánom Čambalom.
Práve s farárom sa spája aj jedna z jej milých spomienok na detstvo v Muráni. Keď bola štvrtáčka, dostala za úlohu naučiť sa trojstranovú báseň na privítanie biskupa. „Nauč sa to čítať, Anka, a potom si to rozoberieme,“ povedal jej vtedy farár. Na druhý deň mu však celú báseň zarecitovala naspamäť. „Ty máš fotografickú pamäť,“ reagoval prekvapený farár.

Už v mladosti si vytvárala vlastné jednoduché piesne, no neskôr sa naplno venovala rodine, práci, atestáciám a budovaniu ambulancie. Hudbu preto na dlhé roky odsunula bokom. „Život priniesol každodenné povinnosti – rodinu, prácu, služby, deti či stavbu domu. Na dlhé roky som sa odmlčala,“ približuje

K tvorbe sa vrátila až po rokoch. Impulzom podľa nej boli životné situácie, príbehy pacientov aj udalosti v regióne. „Neraz stačil príbeh pacienta alebo jedna veta a vedela som, že ju musím pretaviť do piesne,“ vysvetľuje. Hudbu dnes vníma aj ako formu psychohygieny. „Odbúral sa stres. Boli to prebdené noci, ale naplnené kreativitou,“ dodáva sedemdesiatnička.
V súčasnosti sa venuje najmä autorskej tvorbe a propagácii Gemera prostredníctvom hudby. Za štyri roky vytvorila množstvo piesní. Vo svojej tvorbe sa zameriava na históriu regiónu, remeslá, osobnosti aj prírodné krásy Gemera. Vydala aj niekoľko CD nosičov s tematikou rodného kraja pod názvom „Nech žije naša Revúca“. Účinkovala a spievala aj v klipe k oficiálnej hymne všeobecných lekárov, kde si zaspievala spolu aj so svojimi sestričkami, vokalistkami.

Jednou z tém jej tvorby sú jelšavskí zvonkári, ktorí boli známi výrobou zvoncov a preslávili región aj v zahraničí. „Jelšavskí zvonkári preslávili Gemer po celej Európe aj Ázii,“ hovorí. Spracovala aj príbeh zbojníka Vdovčíka či osobnosti spojené s Muráňom a Revúcou. K rodnému kraju má silný vzťah. „Revúca je moje mesto, ktoré milujem. Narodila som sa v Muráni, ale v Revúcej som prežila celý život,“ vraví.

Za jednu z najdôležitejších piesní považuje skladbu Dieťa ako dar, ktorú napísala pri narodení vnučky pred piatimi rokmi. „Boli to silné chvíle dojatia pri tvorbe aj nahrávaní tejto piesne,“ spomína.
Piesne vznikajú rôznym spôsobom. Niekedy najskôr príde melódia, inokedy text. „Niekedy mi v noci zaznie v hlave celá melódia. Musím hneď vstať a nahrať si ju s gitarou,“ opisuje proces tvorby. Texty podľa nej nesmú byť prvoplánové. „Každé slovo a každý tón viackrát upravujem, kým nie som spokojná,“ dodáva.

Pre mesto Revúca zložila aj hymnu v rockovom štýle. Za svoju činnosť prevezme ocenenie Zlatý Quirin mesta Revúca, ktoré považuje za veľké uznanie svojej práce.

Do budúcnosti sa chce viac venovať hudbe, koncertovaniu a príprave knihy textov Modlitba za Gemer. V lekárskej praxi plánuje pokračovať už len príležitostne v ambulancii svojej dcéry, ktorá si vybrala rovnakú špecializáciu. „Som spokojná, že dcéra si vybrala rovnakú špecializáciu. Keď budem stará a budem potrebovať lekára, budem ho mať stále poruke,“ hovorí s úsmevom.

Na otázku, čo je jej snom, odpovedá jednoducho: „Mojím snom je vydržať v zdraví a raz naspievať duet s mojou vnučkou.“

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Anna Jolšvaiová

<p>The post Revúcka lekárka Anna Jolšvaiová sa po rokoch vrátila k hudbe. Spieva a skladá piesne o Gemeri + video first appeared on vobraze.sk.</p>

Namiesto plánovanej telovýchovy zasvätila Mária Pilišová z Hnúšte takmer päťdesiat rokov pôrodníctvu. Dnes spomína na krásnu, ale aj náročnú prácu a teší sa zo silného rodinného puta, ktoré spája už viac než sedemdesiat členov. Láska k športu ju sprevádza dodnes.

Rodáčka z Čierneho Balogu vyrástla od štyroch rokov v Hnúšti, kam sa rodina presťahovala po tom, čo otec prijal ponuku pracovať ako prokurátor. „Nás bolo doma šesť detí, ale ani jeden sme si nevybrali právo. Ani neviem čo ma viedlo k medicíne. Boli sme skôr športovo založená rodina,“ spomína v rozhovore pre vobraze.sk lekárka Mária Pilišová (76). Priznáva, že ona sama pôvodne plánovala študovať telovýchovu. Osud to však zariadil inak. Keď si jej spolužiaci podávali prihlášky na medicínu, pridala sa k nim. „Proste to tak prišlo, že som si do prihlášky napísala medicínu. Robila som všetky športy a vlastne som celý čas neuvažovala o inej budúcnosti. Z ročníka sa prihlásili na lekársku fakultu desiati a ja som bola jedenásta. A všetci sme uspeli,“ prezradila gynekologička.

Medicína jej napokon učarovala najmä pôrodníctvom. „Každý odbor má niečo pekné. Myslela som si, že pôrodnica je miesto, kde sú zdraví ľudia. Až neskôr som zistila, že to tak úplne nie je. A často sa všetko môže zmeniť v priebehu pár sekúnd,“ hovorí Pilišová, ktorá svoje rozhodnutie nikdy neoľutovala. Gynekológia a pôrodníctvo sa pre ňu stali nielen povolaním, ale aj koníčkom na takmer päť desaťročí.

Po vysokej škole sa spolu s manželom hutníkom vrátili z Košíc do rodného kraja. „Študovala som v Martine, ale keď som sa vydala, prestúpila som do Košíc, aby som mohla byť pri manželovi. V tom čase to nebolo tak, že by bolo ľahké zohnať miesto vo veľkom meste. V okolí Košíc som ako lekárka nemala miesto a manžela lanárila Iskra Hnúšťa. Vrátili sme sa a nikdy sme neoľutovali,“ zaspomínala na návrat do rodného kraja Mária Pilišová.

Hneď teda nastúpila do nemocnice v Hnúšti, kde si spomína, že vládla rodinná atmosféra a výborný kolektív. „Bola to krásna práca, milovala som svoje zamestnanie, pôrodnicu. Ja mám päť vnúčat a mala som to šťastie, že som ich mohla všetky odrodiť,“ teší sa matka troch dcér. Práve prítomnosť pri pôrode vlastných vnúčat označuje za jeden z najkrajších momentov kariéry. Slúžiť chodila aj do nemocnice v Rimavskej Sobote. Ako poznamenala, navzájom si veľmi pomáhali. „Napriek všetkému, nikdy som z práce nechodila unavená, či vyčerpaná. Výnimkou boli len nočné služby, alebo keď sme mali ťažké prípady, či operácie, kde to hrozilo nepríjemným koncom,“ hovorí Pilišová.

Keď sa začalo hovoriť o konci nemocnice v Hnúšti, rozhodla sa prejsť do súkromnej praxe. Vďaka kompletne vybavenej ambulancii mohla pacientkam poskytovať starostlivosť na vysokej úrovni. Služieb v nemocnici sa však nevzdala a ešte dlhé roky chodila k pôrodom a operáciám. „Viete, práca v nemocnici je kolektívna. Krásne na nej bolo to, že ste sa mali na koho spoľahnúť. Boli to pre mňa krásne strávené roky. Na prácu s primárom Tomicom sa nedá zabudnúť,“ nostalgicky dodáva dlhoročná lekárka, ktorá dodnes udržiava kontakty s bývalými kolegami.

Šport sprevádzal Máriu Pilišovú odmalička. V Hnúšti v tom čase neexistovali špecializované kluby, preto sa venovala všetkému – atletike, loptovým hrám aj volejbalu, ktorý sa stal jej vášňou počas vysokej školy. „Hrávala som za Slávia Médik Martin. Volejbal sa stal rodinnou tradíciou. Hrával ho môj manžel, aj moje tri dievčatá. A teraz už aj vnúčatá,“ hovorí spokojná päťnásobná stará mama a štvornásobná prastará mama. Sedemdesiatnička stále pravidelne pláva, v zime lyžuje a domáce práce berie ako relax. „Mám kamarátku od škôlky, s ktorou trávim dosť veľa času. V lete spolu chodíme na naše krásne hnúšťanské kúpalisko a v zime uvažujeme, že budeme chodiť aspoň dvakrát do týždňa na plaváreň do Rimavskej Soboty,“ uviedla aktívna dôchodkyňa.

Spomína aj na manžela, ktorý bol hutníkom a športovcom telom i dušou. Hral basketbal, volejbal a v Hnúšti dokonca pôsobil aj ako tréner dlhé roky. Aj keď jej už osem rokov chýba, športová vášeň a rodinná súdržnosť, ktoré spolu budovali, zostali prítomné v živote celej rodiny. „Som z veľkej rodiny a chvalabohu stále k sebe cítime silné puto. Moje sestry bývajú všetky v okolí, preto sme si boli celý život oporou,“ prezrádza Pilišová. S dcérami a ich rodinami sa stretávajú spoločne niekoľkokrát do roka. Priznáva však, že najradšej má spoločnú zimnú lyžovačku. Túto tradíciu sa im stále darí udržať, i keď ako pribúdajú členovia rodiny, je to podľa lekárky stále náročnejšie. „Nás je už sedemdesiatpäť. Práve nedávno sa narodil posledný prírastok, ale ďalšie dva sú už na ceste,“ hovorí Mária Pilišová s úsmevom a dodala, že rodina je pre ňu najväčšie bohatstvo.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Mária Pilišová

<p>The post Pre dlhoročnú lekárku Pilišovú z Hnúšte bola gynekológia a pôrodníctvo nielen povolaním, ale aj koníčkom first appeared on vobraze.sk.</p>

Bývalý Soboťan, učiteľ a svetobežník Vojtech Herényi, ktorý pochádza z obce Hajnáčka, sa v dôchodkovom veku usadil v Prahe. Jeho život je plný bohatých zážitkov, ktoré odovzdával aj z pozície pedagóga, niekedy pôsobiaceho v Rimavskej Sobote. Okrem ekonómie učil aj španielčinu a trikrát sa mu podarilo stretnúť s Fidelom Castrom. Precestoval kus sveta, čo mu do života dalo obrovské skúsenosti, ktoré rád odovzdával ďalej.

Vyrastal v sedliackej rodine v Hajnáčke. Jeho rodičia sa venovali chovu hospodárskych zvierat, ktorými si zabezpečovali živobytie. „Mali sme kone, dojil som kravy a vedel som sa postarať o hospodárske zvieratá. Medzi prvými v dedine sme mali sejačku,” priblížil pre vobraze.sk Vojtech Herényi (89), ktorý v rodnej obci prežil aj neľahké obdobie druhej svetovej vojny. Ako povedal, vzťah k poľnopospodárstvu nasmeroval jeho štúdijné kroky aj k ekonómii.

Maturoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v roku 1959 podľa neho úspešne dokončil vysokú školu ekonomickú v Prahe, čo bol poľnohospodársky smer. Vrátil sa do regiónu, kde pôsobil ako riaditeľ Štátneho majetku v Šafárikove (dnes Tornaľa). Učil na ekonomickej škole v R. Sobote. Šestnásť rokov bol poslancom, medzi iným aj predsedom finačnej komisie. Neskôr zastával aj pozíciu riaditeľa na vtedajšom Poľnohospodárskom učilišti (dnes Stredná odborná škola technická a agropotravinárska), odkiaľ odišiel do dôchodku. Bývalí kolegovia si na neho spomínajú, ako na spoločenského a rozhľadeného človeka. Okrem učiteľstva tri roky viedol kurzy účtovníctva, a to po celom území Slovenska.

Za veľmi zaujímavé životné obdobie považuje roky, kedy sa mu podarilo pracovať v zahraničí, a to hneď vo viacerých krajinách. V 80-tych rokoch minulého storočia sa mu na tri roky podarilo cez konkurz dostať do Mozambiku v Afrike. Pracoval tam ako učiteľ ekonomiky, účtovníctva a španielčiny na univerzite Eduarda Mondlana, známeho revolucionára. „Z pedagogiky som mal radosť. Bol som veľmi rád, keď som mohol svoje nadobudnuté vedomosti odovzdať ďalej študentom, ktorých to zaujímalo a učivu rozumeli. Aj s kolegami sme mali veľmi dobré vzťahy,” hovorí spokojne.

Afrika je okrem iného známa najmä svojimi nehostijnými podmienkami pre život. „Je tam ťažký život. V Afrike je hlad. Bol rok, kedy sme si mäso vedeli kúpiť len dvakrát do roka,” prezradil Herényi, ktorý si z tohto pobytu odniesol silné spomienky. Hlad nebol jediný problém, s ktorým sa musel v Afrike popasovať. Počas svojho pobytu sa nakazil maláriou, ktorú našťastie úspešne prekonal.

Okrem Mozambiku pracovne pôsobil aj na Kube. Tam strávil celé štyri roky a pracoval ako správca pozemkov a fariem. „Na štátnom majetku som sa staral o 38 fariem, dvadsať tisíc hektárov pôdy a to som obhospodaroval ako mladý inžinier. Na farme som sa staral o kravy a 2500 teliat. Mal som veľmi dobré výsledky. Od jednej kravy sme v tej dobe nadojili až 30 litrov mlieka,” priznáva hrdo Herényi, ktorý sa vďaka svojej práci v zahraničí párkrát stretol osobne aj s vtedajším kubánskym prezidentom Fidelom Castrom.

„Bola tam veľmi riziková práca,“ S úctou spomína aj na svojich dvoch priateľov, veterinára a mechanizátora, ktorí pobyt na Kube v zahraničí neprežili. V tropických pásmach si však pochvaľuje získanie vedomostí týkajúcich sa vedeckej práce.

Spomenul, že v zahraničí čelil aj takmer metrovému hadovi, ktorý sa k nim zatúlal do domu. Podarilo sa mu však zabiť ho. Z kože hada potom chcel dať urobiť topánky manželke. „Na jej požiadanie bol had len vypreparovaný. Topánky sa zoderú, nechaj si ho ako spomienku na cestovanie, povedala mi vtedy,“ dodal Herényi, ktorého manželka bola lekárka a pracovala na neurologickom oddelení v rimavskosobotskej nemocnici.

Vojtech Herényi už vyše dvadsať rokov žije v Prahe, kam sa presťahoval po smrti svojej manželky. Býva tu aj jeho mladšia dcéra, ktorá pracuje ako lekárka. „Obidve dcéry sú lekárky po manželke. Staršia žije v Spojených štátoch amerických v Kalifornii a mladšia býva tu v Prahe,” hovorí Herényi, ktorý má okrem dvoch dcér aj jedného vnuka a tri vnučky. Čiperný dôchodca je v dobrej kondícii a cestuje aj vsúčasnosti. Začiatkom tohto mesiaca bol v R. Sobote napomaturitnom stretnutí, na ktorého ho zavolali jeho študenti. Z Prahy prišiel vlakom. Ako poznamenal, cestu od Bratislavy do R. Soboty mu skomplikovalo niekoľko prestupov, čo považuje tiež za „svojský“ zážitok.

Napriek tomu, že precestoval kus sveta, najviac sa mu páči v jeho rodnej Hajnáčke. „Je to krásna dedina. Ako deti sme sa chodievali hrávať k tamojšej zrúcanine hradu. V dedine sme si postavili kostol, na ktorý som položil prvú tehlu do základov,” prezradil. Tu mu starosta obce Ivan Poprocký udelil Čestné občianstvo. Ak to situácia umožní, rodák podľa jeho slov rád zavíta do obce ešte na prednášku. 

Medzi jeho záľuby v Prahe patria návštevy klubu dôchodcov a plávanie. Ako sám hovorí, má blízko aj k hudbe. V mladosti rád hrával na gitare a spolu s kamarátmi mali vlastnú skupinu, hrávať chodili prevažne po južných častiach okresu Rimavská Sobota. Rád si sadne aj za klavír. Radosť mu robí aj pobyt v záhrade, ktorú má na pár kilometrov od domu.

Pre mladú generáciu má skúsený pedagóg odkaz: „Vedomosti sú naša najväčšia hodnota. Tie vám nik nevezme. Venujte sa štúdiu a buďte slušnými ľuďmi.”

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Vojtech Herényi, Ivan Poprocký

<p>The post Svetobežník Vojtech Herényi býval v R. Sobote. Pracoval v Afrike, na Kube a usadil sa v Prahe first appeared on vobraze.sk.</p>

Interná lekárka Mária Jaloviarová má za sebou dlhoročnú prax a z ambulancie odchádza len vtedy, keď je čakáreň prázdna. Pôsobí v súkromnom zdravotnom stredisku v Hnúšti. V osemdesiatych rokoch minulého storočia vyštudovala internú medicínu v Martine a po skončení štúdia sa zamestnala ako internistka v hnúšťanskej nemocnici. ,,Tá mala v tých časoch inú úroveň. Veľa lekárov z veľkých miest začínalo práve v Hnúšti. Prisťahovala som sa sem v roku 1980 a odvtedy ubehlo 44 rokov. Ani sama tomu neverím, že to tak ubehlo,“ spomína pre vobraze.sk doktorka Jaloviarová, ktorej rodnou obcou je Krná v okrese Poltár. Ako sama hovorí, nikdy nemala blízky vzťah k chirurgickým odborom a interná medicína ju lákala viac. ,,Interná medicína je viac zameraná na premýšľanie a na hľadanie správnej diagnózy pacienta,“ poznamenáva Jaloviarová (69).

Keď bola prváčka a učiteľka sa jej pýtala čím chce byť, odpovedala, že lekárkou. „Chodila som k zubárovi už v tom veku a pamätám si, že sa mi tam páčilo prostredie, atmosféra i správanie. Tak som potom išla na gymnázium do Lučenca,“ priblížila Jaloviarová, ktorá je so svojím zameraním lekárky spokojná. Ako internistka sa dlhé roky venuje najmä určovaniu rozličných diagnóz súvisiacimi s jej odborom. Za najrozšírenejšie ochorenie v našom regióne považuje hypertenziu, vysoký krvný tlak. ,,Dnes už aj laik vie, že na vysoký krvný tlak sa lieči v priemere každý druhý človek. A takisto je veľkým problémom aj nadváha a obezita, s ktorou sú spojené zlé hodnoty cholesterolu, ktoré vedú k poruchám metabolizmu a tie zase k poruchám jednotlivých orgánov,“ vysvetľuje lekárka Jaloviarová. Príčinu týchto ochorení vidí najmä v nedostatočnom pohybe ľudí, zlej životospráve a v neposlednom rade aj v nadmernom strese. Pacientov sa preto v takomto duchu snaží inštruovať.

„Pristupujem ku každému pacientovi individuálne. No a už čo si kto z toho vezme a ako reaguje na moje odporúčania, to už je na každom pacientovi zvlášť,“ objasňuje svoj prístup Jaloviarová. Koniec koncov, každý máme svoje zdravie vo vlastných rukách. Ovplyvniť ho môžeme nielen užívaním liekov, ale najmä podľa internistky zmenou životosprávy, pravidelným pohybom a taktiež eliminovaním stresu. Jaloviarová však vyzdvihuje povedomie o zdraví medzi pacientmi. Podľa nej majú pacienti oveľa lepší prehľad a záujem o svoje zdravie, ako keď so svojou lekárskou praxou začínala. „Snažia sa,“ dodala.

Mária Jaloviarová síce nepochádza z lekárskej rodiny, no v jej šlapajách sa rozhodla pokračovať jej dcéra. Tá vyštudovala medicínu a je všeobecnou lekárkou, momentálne na rodičovskej dovolenke, žije však mimo Rimavskosobotský okres. ,,Ja som spokojná so svojou prácou. Nič iné by som nevedela robiť,“ poznamenáva s úsmevom Jaloviarová. S odstupom času, keby sa nerozhodla pre štúdium medicíny priznáva, venovala by sa štúdiu histórie. K tej ju to dnes najviac ťahá. „Mala som veľmi dobrého učiteľa na gymnáziu. Doteraz si pamätám mnoho príbehov, koré nám rozprával a boli aj mimo učiva. Bol náš triedny a pomohol nám aj v ťažších časoch, keď sa písal kádrový posudok. Boli sme súkromno-hospodáriaci roľníci, nemohla som si veľmi vyberať v tej dobe,“ skonštatovala.

Voľný čas najradšej trávi doma a vo svojej záhradke, ktorá je pre ňu oddychom. „Keď som paňou svojho času. To je pre mňa najväčší relax,“ hovorí a dodáva, že veľkú radosť jej robia dve vnúčatá, ktoré jej, ako sama hovorí, vždy dobijú baterky. „Neviem, ako to bude u nás v budúcnosti, veľa z nás lekárov je tu v podobnom dôchodkovom veku a nástupcov zatiaľ nemáme. Ja sa cítim zatiaľ dobre. Vždy hovorím, že ako sa človek cíti, taký starý je. Tí, čo to hovoria, tak asi sú o tom presvedčení a ja sa stotožňujem s týmto názorom,“ dodala Janoviarová.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Mária Jaloviarová

<p>The post Lekárke Jaloviarovej je blízka interná medicína. V Hnúšti sa jej venuje vyše štyri desaťročia first appeared on vobraze.sk.</p>

Lekárka – internistka, kardiologička Andrea Baníková sa narodila 14. 5. 1966 v Bratislave. V roku 1990 ukončila štúdium na LF UK v Martine. Počas svojho profesijného života sa venuje diagnostike a liečbe kardiovaskulárnych ochorení, neinvazívnej funkčnej diagnostike v kardiológii a preventívnej kardiológii. Aktívne sa venuje prednáškovej činnosti v odbore kardiológia na regionálnej aj celoslovenskej úrovni. Andrea Baníková aktívne pracuje v Regionálnej lekárskej komore v Banskej Bystrici, aktívna členka viacerých odborných spoločností, členka Slovenskej a Európskej kardiologickej spoločnosti. V nadchádzajúcich parlamentných voľbách kandiduje za KDH, ktoré má číslo 23.

Prečo kandidujem ?
Vstup do parlamentnej politiky považujem za veľkú výzvu. Žijem v Banskobystrickom kraji a vnímam priepastné rozdiely v sociálno- ekonomickej situácii obyvateľov na juhu BBSK a inými regiónmi. Okresy na juhu BBSK patria stále medzi najmenej rozvinuté na Slovensku. Chýbajú diaľnice, pracovné príležitosti, veľkí investori. Vyostrujú sa problémy a sociálna neistota marginalizovaných skupín. Žiadna vláda doteraz nemala snahu reálne riešiť problémy našich obyvateľov. Je čas , aby sa aj obyvatelia BBSK mali lepšie. V programe KDH prinášame ekonomické aj sociálne riešenia pre zlepšenie životných podmienok v regiónoch, pretože práve regióny a regionálny rozvoj sú jednou z priorít KDH.

Naše zdravotníctvo potrebuje skutočnú reformu. Tretie volebné obdobie som poslankyňou Banskobystrického samosprávneho kraja za okres Poltár a v tomto volebnom období aj predsedníčkou zdravotníckej komisie. Už niekoľko rokov klopeme na dvere ministerstva zdravotníctva a Národnej rady SR s požiadavkou systémovej zmeny v ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Žiadame presun kompetencií v tvorbe siete ambulantných zariadení na vyššie územné celky. Zatiaľ však vidíme len nesystémové, nekoncepčné kroky ministerstva zdravotníctva, vedúce k reálnemu poklesu dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti.

Mojou prioritou je udržateľné financovanie, dôstojné pracovné podmienky a kvalitné vzdelávanie pre lekárov a sestry v ambulanciách tak, aby bola práca v ambulanciách pre mladých lekárov atraktívna. KDH prináša koncepčné riešenia pre kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť – pre dôstojný život od narodenia po prirodzenú smrť pre každého obyvateľa na Slovensku.

Každý, kto ma pozná, vie , že medicínu vnímam ako poslanie a politiku ako službu . Slovenská politika potrebuje slušnú konzervatívnu stranu a hodnoty, ktorých je KDH reprezentantom.

Drahí priatelia, rozhodujete o svojej budúcnosti, preto nepremrhajte príležitosť a príďte 30.9. 2023 voliť. Občania Banskobystrického kraja si zaslúžia mať sa lepšie a ja sa budem snažiť čo najlepšie naplniť svoj mandát.
MUDr. Andrea Baníková – kandidátka číslo 15 na kandidátnej listine KDH

Objednávateľ: KDH, Šafárikovo námestie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 00586846

Zdroj: PR článok, Andrea Baníková

Redakcia sa nemusí stotožňovať s obsahom politickej reklamy.

<p>The post Lekárka Andrea Baníková z Poltára sa uchádza o dôveru na kandidátke KDH: Mojou prioritou je zdravotníctvo a regionálny rozvoj first appeared on vobraze.sk.</p>

Všeobecná lekárka Katarína Kellnerová z Rimavskej Soboty sa desaťročia starala o pracovníkov najväčších závodov v meste. Aj keď na svoj vek podľa pacientov nepôsobí, v uplynulých dňoch ukončila ordinovanie vo svojej ambulancii. Po veľkonočných sviatkoch ju preberie Michaela Bartakovičová. „Nerobíme. Ambulancia bude opäť otvorená od 11. apríla, zatiaľ zastupuje doktorka Jana Wirtschafterová na Železničnej ulici,“ uviedla pre vobraze.sk Katarína Kellnerová (71).

Mala veľký obvod a odpracovala 47 rokov. Starala sa o pacientov pracujúcich v cukrovare kde mala niekedy aj ambulanciu. Chodili k nej aj zamestnanci pivovaru, ZŤS, Risa, ČSAO, Vinárskych závodov, sódovkárne. Potom 12 rokov pôsobila aj v Taurise a ambulanciu mala donedávna v Diagnostickom centre. „Mám z môjho odchodu zmiešané pocity, ale treba raz skončiť,“ hovorí lekárka, ktorej práca rozhodne nepripomína komótne tempo.

„Pacienti sú veľmi nešťastní, že končím. Hovoria mi, aby som ešte ostala, že ešte vládzem a nevyzerám na môj vek. Pýtajú sa ma, čo budú robiť. No nič, vyskúšajú novú silu, mladú atestovanú doktorku. Každý sme niekedy začínali,“ skonštatovala Kellnerová, ktorá má v pláne venovať sa veciam, na ktoré nemala popri náročnej práci dosť času. Ako naznačila, chystá sa robiť zmeny v byte a chce si ísť v lete oddýchnuť k moru, čo odporúča aj svojim pacientom. „Nechcem ísť úplne urobená do dôchodku. Nemám rada prácu v lete v horúčavách.“

Podľa jej slov chcela byť lekárkou od začiatku. „Rodičia ma ale odhovárali. Bola som veľmi dobrá žiačka. Absolvovala som rimavskosobotské gymnázium a hneď ma potom prijali na medicínu v Bratislave,“ povedala. Sedem rokov pracovala na internom oddelení v nemocnici v R. Sobote. V roku 1988 som si urobila druhostupňovú atestáciu všeobecného lekárstva. Robila som aj pracovnú zdravotnú službu, preventívne vstupné prehliadky. So všetkými som mala zmluvy, ako jediná som na to mala licenciu,“ priblížila.

Svojim pacientom odporúča, aby sa nevzdávali, aby neupadávali na duchu, keď majú problémy.

„Treba sa držať a v živote sa nepodceňovať. Psychika veľa robí. Keď budú mať ľudia chcenie, tak to skôr všetko lepšie zvládnu,“ odkazuje Kellnerová.

Na odpracované roky má však veľmi dobré spomienky. „Boli aj horšie dní, ale ja som rada robila a to asi videli aj ľudia, že som sa snažila vychádzať im v ústrety,“ hovorí Katarína Kellnerová. Z úsmevných historiek spomenula na časy, keď z Taurisu cez vrátnicu vynášala dve plné tašky. „Boli ale plné papierov. Nosila som si prácu domov, aby som to stihla urobiť, lebo cez pracovnú dobu nebolo kedy,“ doplnila.

V rodine lekárov nemala. Už približne 17 rokov je vdova a dcéra sa podľa nej zamerala na výtvarný smer. Popri práci lekárky jej veľa voľného času neostávalo. Vo voľnom čase rada číta a rada bicykluje. Má rada aj korčuľovanie. Pozná ju veľa pacientov a radi ju zastavia v meste aj pri návšteve obchodu. „Návštevu obchodu vtedy počítam aj na dve hodiny,“ hovorí s úsmevom.
 

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Starala sa o pacientov najväčších závodov v R. Sobote. Lekárka Kellnerová už neordinuje first appeared on vobraze.sk.</p>

Už takmer 20 rokov pôsobí v médiách. Soboťanka Nóra Nyitrai pracuje v RTVS – v Rádiu Patria. Ide o maďarské vysielanie, kde má svoju reláciu. Pred pár mesiacmi sa z Bratislavy vrátila domov, kde pracuje a zároveň sa venuje aj svojim dvom deťom. Ako sa k novinárčine dostala, kde začínala a prečo sa zamerala práve na novinárčinu, keď jej rodičia sú známi predovšetkým v lekárskych a advokátskych kruhoch, prezradila v rozhovore pre vobraze.sk.

Od roku 2003 žila a pracovala v Bratislave. „V lete som sa vrátila domov a začala som pôsobiť čiastočne aj ako regionálna redaktorka,“ hovorí 44-ročná Nóra Nyitrai, ktorá pokrýva dianie v okrese Rimavská Sobota. V minulosti krátko pracovala aj pre Duna Tv a pred pôsobením v rozhlase občas písala aj články do Gemerských Zvestí. Bolo to v období, keď šéfredaktorom bol ešte Attila Hacsi. Vyštudovala najprv slovenčinu a druhý diplom získala z novinárčiny v Budapešti. 

Už odmala počúvala od každého, že čím chce byť, keď vyrastie. „Či budem lekárka ako mamina, alebo advokát ako otec. Lebo ľuďom sa to zdalo také logické. Ale nakoľko som tie otázky počúvala odmalička, tak som si už vtedy povedala, že ani náhodou nebudem lekárkou, ani advokátkou,“ vysvetlila Nóri. Ako poznamenala, aj keď teda im v rodine vypadla jedna generácia, možno jej syn raz bude lekárom.

„Už od druhej triedy spomína, že keď vyrastie, chce byť srdcovým chirurgom. Ja mu, samozrejme, držím palce,“ hovorí Nyitrai. Okrem 11-ročného syna má aj 6-ročnú dcéru. Vo voľnom čase sa venuje hlavne im a snaží sa vymýšlať vždy zaujímavý program s kamarátmi. Podľa jej slov majú radi kino, alebo v dobrej spoločnosti radi chodia na krátke túry, radi sa korčuľujú a aj lyžujú. „A keď to už inak nejde, tak sa aspoň trošku prejdeme na čerstvom vzduchu, aby nesedeli celý deň pred Xboxom, počítačom či tabletom. Túto problematiku asi v dnešnej dobe každý rodič dobre pozná,“ podotkla. Starí rodičia si podľa nej vnúčatá užívajú, sú na dôchodku a pečú deťom palacinky. „Aj večer o desiatej, keď na ne dostanú chuť,“ hovorí s úsmevom a dodáva, že je tu veľmi spokojná.

„Mám veľmi rada svoj rodný kraj aj napriek tomu, že z času na čas odtiaľ potrebujem odísť, ale vždy si nájdem cestu späť,“ hovorí novinárka, ktorá sa v práci venuje téme školstva. „Pracujem v spravodajstve a mám vlastnú reláciu s názvom Iskolatáska – Brašňa. Je to relácia pre základné, stredné a vysoké školy, pre ich študentov a pedagógov a samozrejme aj pre rodičov,“ priblížila s tým, že naposledy robila rozhovor s rimavskosobotskými skautmi.

„Na novinárčine, alebo v rozhlase ma baví vždy veľmi živé vysielanie, ale hlavne to, že sa môžem zoznámiť stále s novými ľuďmi, spoznať ich životy, zaujímavé príbehy, a že mám naozaj pestrú prácu, pri ktorej sa nikdy nedá nudiť,“ uzavrela. 

Novinár a bývalý regionálny politik pripravuje ďalšiu knihu

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Nóra Nyitrai

Mladej Soboťanke učarovali šperky

<p>The post Dcéra lekárky a advokáta sa dala na novinársku cestu first appeared on vobraze.sk.</p>