
V Rimavskej Sobote žije už desaťročia, no za svojimi malými pacientmi dochádza do Jesenského, kde pôsobí ako pediatrička. Darina Ramajová sa detskému lekárstvu venuje od roku 1982 a za ten čas spoznala niekoľko generácií rodín z regiónu. V ambulancii pracuje s tou istou zdravotnou sestrou už približne 34 rokov. Ako pre vobraze.sk Darina Ramajová priblížila, k medicíne ju priviedli vlastné skúsenosti z detstva. Často bývala hospitalizovaná a počas vyšetrení si všímala prácu zdravotníckeho personálu. Sestričkám pomáhala, ako vedela, napríklad pri prebaľovaní či starostlivosti o najmenších pacientov. Práve vtedy si vytvorila vzťah k medicíne a rozhodla sa pre detské lekárstvo. „Moja mama bola učiteľka, otec ekonóm. Ja som bola taká biela vrana v rodine, pretože som sa ako jediná vydala na zdravotnícku dráhu,“ hovorí s úsmevom Ramajová (69).
Pochádza zo Spišskej Novej Vsi, kde sa jej záujem o medicínu začal formovať už v šestnástich rokoch. Neskôr vyštudovala medicínu v Bratislave, ktorú si vybrala aj preto, že sa tam mohla od začiatku špecializovať na pediatriu. „Vytvorila som si k tomu vzťah a dobre som sa učila. Bola som bifľoška,“ hovorí s úsmevom.
Začínala na detskom oddelení v Rimavskej Sobote
Prvé pracovné skúsenosti získavala od roku 1982 na detskom oddelení v rimavskosobotskej nemocnici. Spomína si aj na primárku Evu Tomicovú, pod ktorej vedením mala možnosť učiť sa a získavať drahocennú prax. V nemocnici pracovala približne šesť rokov, potom ju pridelili do Jesenského, kde sa začala venovať detským pacientom v ambulancii.
Do regiónu prišla spolu s manželom, ktorý pracoval ako agronóm, poľnohospodár. Najskôr žili v Hodejove, kde býval jej manžel, neskôr sa presťahovali do Rimavskej Soboty. V regióne žije približne štyri desaťročia. Ako doplnila, vychovali tu deti a záležalo im na ich vzdelaní aj voľnočasových aktivitách, aj preto sa presťahovali do okresného mesta. Na nemocničné obdobie spomína ako na čas, keď bola práca akčnejšia a lekári sa stretávali aj s náročnými akútnymi stavmi. Na detské oddelenie privážali deti s vážnymi problémami s dýchaním, ale aj pacientov prekladaných z chirurgie. Vyžadovalo si to rýchle rozhodovanie a dôkladnú diagnostiku. „V nemocnici to bolo rušnejšie. Deti toho vedia veľa vyparatiť,“ hovorí.
Z dvoch detských ambulancií zostala v Jesenskom jedna
Počas jej pôsobenia v Jesenskom fungovali dve detské ambulancie. Situácia sa zmenila po ochorení a úmrtí pediatričky Edity Patakiovej. V súčasnosti zostala v jednej z najväčších obcí len jedna ambulancia, v ktorej Ramajová zabezpečuje starostlivosť aj o časť pacientov z pôvodnej druhej ambulancie. Nie všetky rodiny však zostali v jej starostlivosti. Časť detí prešla k ďalším pediatrom v Bátke alebo v Rimavskej Sobote. Do mesta dochádzajú aj rodiny z južnej časti okresu, hoci bývajú v okolitých obciach.
Pri každodennej práci sa môže spoľahnúť na zdravotnú sestru Annu Ádámovú, s ktorou spolupracuje približne 34 rokov. Tá žije v Gemerských Dechtároch a miestne prostredie dobre pozná. V prípade potreby pomáha aj s komunikáciou s maďarsky hovoriacimi pacientmi.
„Niečo rozumiem, aj ja, ale po maďarsky nerozprávam,“ priznáva lekárka. Staršia generácia pacientov ju však pozná už roky a podľa nej si na vzájomnú komunikáciu zvykli.
Menej času na pacienta, viac administratívy
Za desaťročia v zdravotníctve pozoruje zmeny nielen v organizácii práce, ale aj v tom, koľko času môžu lekári venovať samotným pacientom. Kým kedysi sa podľa nej menej zapisovalo do dokumentácie, dnes administratíva zaberá podstatnú časť pracovného dňa.
Za náročnejšiu považuje aj spoluprácu s niektorými rodičmi. Lekár podľa nej musí vedieť svoje odporúčania vysvetliť a presvedčiť ich odbornými vedomosťami i skúsenosťami. Dôležité je, aby rodičia rozumeli významu preventívnych prehliadok a očkovania.
Aj po rokoch má v ambulancii dni, keď je práce viac, aj chvíle, keď je pokojnejšie. V jej starostlivosti sú deti s rôznymi ochoreniami a dôležitou súčasťou práce zostáva správne vyhodnotenie príznakov. Aktuálne sa zaoberajú aj prípadmi žltačky. Osobitne vníma zmeny v psychike detí. Za jeden z faktorov, ktoré sa podľa nej podpisujú pod ich ťažkosti, považuje nadmerné používanie mobilných telefónov. Myslí si, že by bolo potrebných viac detských psychológov. Niekedy podľa nej pomôže aj obyčajný rozhovor, ktorý dieťa upokojí a umožní mu hovoriť o tom, čo ho trápi.
Ambulanciu by mohla prevziať mladšia lekárka
Darina Ramajová má 69 rokov a postupne uvažuje aj o tom, kto by mohol v jej práci pokračovať. V ambulancii má mladú lekárku, ktorá by ju podľa jej slov mohla budúci rok vystriedať. Sama nevylučuje, že v prípade potreby zostane nápomocná aj po odovzdaní ambulancie.
V minulosti mala Ramajová licenciu a v rámci rezidenčného programu u nej získavali skúsenosti aj mladí lekári. Okrem práce v ambulancii slúžil aj ambulantnú pohotovostnú službu v Rimavskej Sobote.
Voľný čas dnes rada trávi v záhrade pri dome. Teší sa z rodiny, detí a vnučky, venuje sa záhradke a šoférovanie jej stále prináša pocit samostatnosti.
Pediatria pre ňu zostala povolaním, ktoré si vybrala už v mladosti. Po desaťročiach práce v nemocnici aj ambulancii pozná viacero generácií rodín z regiónu. A hoci sa zdravotníctvo zmenilo, základ jej práce je podľa nej stále rovnaký – vedieť dieťa správne vyšetriť, pomôcť mu a získať dôveru jeho rodičov.

Zdroj: vobraze.sk



