Pediatrička Andrea Kúkeľová z Lučenca od útleho veku vedela, že chce byť detskou lekárkou. Dnes, po dvoch desaťročiach praxe, sa stará približne o tisíc detských pacientov a hovorí, že svoje rozhodnutie by nemenila. „Žijem svoj sen. Robím to, čo som si vysnívala ako malá,“ povedala pre vobraze.sk lekárka Andrea Kúkeľová (46 ). Za jej slovami však nie je len spokojnosť z vysnívanej profesie. Sú za nimi tisíce vyšetrení, bezsenné noci na nemocničných službách, zodpovednosť za zdravie detí aj obavy z budúcnosti slovenského zdravotníctva.
Andrea Kúkeľová vyrastala v Lučenci, hoci prvé roky života prežila s rodinou v Poltári. Sama seba však považuje za Lučenčanku. Už na prvom stupni základnej školy mala jasno v tom, čomu sa chce venovať. „Keď som sa neskôr pýtala mamy, či som niekedy chcela robiť niečo iné, povedala mi, že nie. Vždy som hovorila, že chcem byť detskou lekárkou,“ spomína.
Študovala na Evanjelickom gymnáziu v Tisovci a následne absolvovala všeobecné lekárstvo na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. V rodine pritom nemala lekára, ktorý by ju inšpiroval. „Neviem presne povedať, odkiaľ to prišlo. Mala som rada deti a jednoducho som vedela, že raz budem pediatričkou.“
Nemocnica ju pripravila na najťažšie chvíle
Po škole nastúpila na detské oddelenie lučeneckej nemocnice, kde strávila desať rokov. Absolvovala atestáciu z pediatrie a pracovala na novorodeneckom, dojčenskom aj detskom oddelení, rovnako slúžila na detskej JIS. „Na oddelení sme sa stretávali s vážnymi stavmi. Bola to rozmanitá práca, pri ktorej sa človek neustále učil niečo nové,“ povedala. Pôvodne si predstavovala, že do ambulancie prejde až vo vyššom veku. Okolnosti však jej plány zmenili.
Rozhodla rodina aj náročné služby
Po narodení dvojčiat sa situácia na detskom oddelení výrazne skomplikovala. Po odchode viacerých lekárov zostali na oddelení iba štyri lekárky, pribúdali nočné služby a zladiť prácu s rodinným životom bolo čoraz náročnejšie. „Mala som štvorročné deti a mesačne som mávala osem nočných služieb plus ďalšie príslužby. Prakticky každý tretí deň som slúžila. Pre ženu a matku to už bolo neúnosné,“ vysvetlila Andrea Kúkeľová.
Keď dostala ponuku prevziať ambulanciu po doktorovi Zacharovi, prijala ju. Dnes už desať rokov pôsobí ako všeobecná lekárka pre deti a dorast. Za najväčšiu výhodu ambulantnej práce považuje možnosť sledovať deti od narodenia až po dospelosť. „Dieťa vidíte vyrastať. Spoznáte ho ako novorodenca a sprevádzate ho celé detstvo.“
Nie všetky deti sa lekárov boja
Ako pediatrička hovorí, detskí pacienti sú veľmi rozdielni. Niektorí prídu do ambulancie bez obáv, iní si nesú nepríjemné spomienky z hospitalizácie či bolestivých zákrokov. „Najmä po pobyte v nemocnici alebo po odberoch krvi majú niektoré deti z lekárov strach. Väčšina je však veľmi milá a bezprostredná. Neraz nás svojimi odpoveďami či príhodami úprimne rozosmejú, keď prezradia na rodičov veci, o ktorých by tí radšej mlčali.“
Práve spontánnosť detí patrí podľa nej medzi dôvody, pre ktoré si pediatriu vybrala. „Veľa ľudí si myslí, že práca s deťmi je náročnejšia. Ja by som nemenila. Podľa mňa je práca s deťmi krajšia ako s dospelými.“
Príbeh, na ktorý nikdy nezabudne
Aj po dvadsiatich rokoch praxe sú okamihy, ktoré človek z pamäti nevymaže. Jedným z nich je pôrod dievčatka, pri ktorom bola Kúkeľová ešte počas pôsobenia v nemocnici. Dieťa prišlo na svet akútnym cisárskym rezom po ruptúre maternice a v ohrození života boli matka aj novorodenec.
„Narodila sa so zlým Apgarovým skóre. Boli to veľmi ťažké chvíle, ale podarilo sa nám ju zachrániť,“ spomína. O niekoľko rokov neskôr sa dievčatko stalo pacientkou jej ambulancie. „Vždy si spomeniem, ako sme bojovali o jej život,“ priznáva doktorka so slzami v očiach. „Dnes prichádza našťastie už iba na preventívne prehliadky ako zdravá slečna.“
Mnohé deti, ktoré dnes vyšetrí v ambulancii, držala v rukách už krátko po narodení. „Bola som pri ich pôrode ako pediatrička a dnes patria medzi mojich pacientov. Je krásne sledovať ich od prvých chvíľ života až do dospelosti.“
Voľný čas patrí rodine
Hoci medicína zaberá veľkú časť jej života, voľné chvíle rada trávi s rodinou. Číta, cestuje a s manželom vychováva 15-ročných synov – dvojčatá. „Najviac si oddýchnem s rodinou. Radi spoznávame nové miesta. Nedávno sme sa vrátili z dovolenky v Grécku a človek sa po nej cíti plný energie.“ Dodáva, že leto je pre pediatrov obdobím, keď si môžu na chvíľu vydýchnuť pred jesennou sezónou zvýšenej chorobnosti.
Mladých lekárov ubúda
Okrem práce s deťmi trápi Andreu Kúkeľovú aj budúcnosť slovenského zdravotníctva. Podľa nej pediatrov aj ďalších špecialistov ubúda a mnohí skúsení lekári odchádzajú do dôchodku bez nástupcov. „Situácia nie je dobrá. Starší kolegovia končia a mladých lekárov je málo. Pacienti budú musieť za niektorými odborníkmi cestovať čoraz ďalej.“
Riešenie podľa nej nespočíva iba vo vyšších platoch. „Mám pocit, že niektorí si myslia, že sme tu len na pečiatkovanie papierov a žiadaniek. Zabúda sa na to, že rozhodujeme na základe vedomostí, skúseností a zodpovednosti za zdravie dieťaťa.“ Podľa nej by si spoločnosť aj politici mali prácu lekárov viac vážiť a nevytvárať z nich strašiakov.
Na ďalšiu špecializáciu už podľa nej pri ambulantnej práci nie je veľký priestor. Lekár totiž nemá kolegov, ktorí by ho na niekoľko mesiacov zastúpili počas štúdia. Na otázku, čo by si želala do budúcnosti, odpovedala bez váhania: „Prajem si pevné zdravie, aby som mohla aj naďalej robiť túto krásnu prácu a starať sa o svojich terajších aj budúcich pacientov.“
Zdroj: vobraze.sk, foto: album A. Kúkeľová
