Celý život liečila ľudí, dnes lieči dušu hudbou. Lekárka Anna Jolšvaiová z Revúcej sa po odchode do dôchodku vrátila k svojej dávnej vášni a za štyri roky vytvorila viac ako 200 autorských piesní venovaných Gemeru, jeho histórii, remeslám aj ľuďom.
Väčšinu profesijného života pôsobila ako všeobecná lekárka pre dospelých. Pracovala v OLÚP Predná Hora, v zdravotnom stredisku v Sirku a od roku 1995 až do dôchodku v neštátnej ambulancii v Revúcej. Vek podľa nej nehrá rolu. „Vek je len číslo. Ignorujem ho,“ hovorí s úsmevom. Ako ďalej pre vobraze.sk Anna Jolšvaiová hovorí, medicínu si vybrala pre záujem o ľudí a možnosť pomáhať pacientom.
„Každý pacient bol pre mňa zaujímavý. Snažila som sa pomôcť nielen po zdravotnej, ale aj po psychickej stránke,“ povedala s tým, že pozitívny prístup, ochota pomáhať, dobrá nálada sa tak preniesli aj do čakárne medzi pacientov.
Popri medicíne ju od detstva sprevádzala hudba. V rodine sa pravidelne spievalo a na gitare začala hrať ešte počas základnej školy. „Kúpou gitary ešte na základnej škole som sa odovzdala hudbe. V našom dome nebol bez hudby a spevu ani jeden deň,“ podotkla hudobná umelkyňa a skladateľka Anna Jolšvaiová (73).
K spevu ju priviedla najmä mama, po ktorej zdedila hlas aj vzťah k hudbe. Ovplyvnil ju aj farár Anton Macák, významná osobnosť regiónu, ktorý spolupracoval so známym dirigentom a skladateľom Jánom Čambalom.
Práve s farárom sa spája aj jedna z jej milých spomienok na detstvo v Muráni. Keď bola štvrtáčka, dostala za úlohu naučiť sa trojstranovú báseň na privítanie biskupa. „Nauč sa to čítať, Anka, a potom si to rozoberieme,“ povedal jej vtedy farár. Na druhý deň mu však celú báseň zarecitovala naspamäť. „Ty máš fotografickú pamäť,“ reagoval prekvapený farár.
Už v mladosti si vytvárala vlastné jednoduché piesne, no neskôr sa naplno venovala rodine, práci, atestáciám a budovaniu ambulancie. Hudbu preto na dlhé roky odsunula bokom. „Život priniesol každodenné povinnosti – rodinu, prácu, služby, deti či stavbu domu. Na dlhé roky som sa odmlčala,“ približuje
K tvorbe sa vrátila až po rokoch. Impulzom podľa nej boli životné situácie, príbehy pacientov aj udalosti v regióne. „Neraz stačil príbeh pacienta alebo jedna veta a vedela som, že ju musím pretaviť do piesne,“ vysvetľuje. Hudbu dnes vníma aj ako formu psychohygieny. „Odbúral sa stres. Boli to prebdené noci, ale naplnené kreativitou,“ dodáva sedemdesiatnička.
V súčasnosti sa venuje najmä autorskej tvorbe a propagácii Gemera prostredníctvom hudby. Za štyri roky vytvorila množstvo piesní. Vo svojej tvorbe sa zameriava na históriu regiónu, remeslá, osobnosti aj prírodné krásy Gemera. Vydala aj niekoľko CD nosičov s tematikou rodného kraja pod názvom „Nech žije naša Revúca“. Účinkovala a spievala aj v klipe k oficiálnej hymne všeobecných lekárov, kde si zaspievala spolu aj so svojimi sestričkami, vokalistkami.
Jednou z tém jej tvorby sú jelšavskí zvonkári, ktorí boli známi výrobou zvoncov a preslávili región aj v zahraničí. „Jelšavskí zvonkári preslávili Gemer po celej Európe aj Ázii,“ hovorí. Spracovala aj príbeh zbojníka Vdovčíka či osobnosti spojené s Muráňom a Revúcou. K rodnému kraju má silný vzťah. „Revúca je moje mesto, ktoré milujem. Narodila som sa v Muráni, ale v Revúcej som prežila celý život,“ vraví.
Za jednu z najdôležitejších piesní považuje skladbu Dieťa ako dar, ktorú napísala pri narodení vnučky pred piatimi rokmi. „Boli to silné chvíle dojatia pri tvorbe aj nahrávaní tejto piesne,“ spomína.
Piesne vznikajú rôznym spôsobom. Niekedy najskôr príde melódia, inokedy text. „Niekedy mi v noci zaznie v hlave celá melódia. Musím hneď vstať a nahrať si ju s gitarou,“ opisuje proces tvorby. Texty podľa nej nesmú byť prvoplánové. „Každé slovo a každý tón viackrát upravujem, kým nie som spokojná,“ dodáva.
Pre mesto Revúca zložila aj hymnu v rockovom štýle. Za svoju činnosť prevezme ocenenie Zlatý Quirin mesta Revúca, ktoré považuje za veľké uznanie svojej práce.
Do budúcnosti sa chce viac venovať hudbe, koncertovaniu a príprave knihy textov Modlitba za Gemer. V lekárskej praxi plánuje pokračovať už len príležitostne v ambulancii svojej dcéry, ktorá si vybrala rovnakú špecializáciu. „Som spokojná, že dcéra si vybrala rovnakú špecializáciu. Keď budem stará a budem potrebovať lekára, budem ho mať stále poruke,“ hovorí s úsmevom.
Na otázku, čo je jej snom, odpovedá jednoducho: „Mojím snom je vydržať v zdraví a raz naspievať duet s mojou vnučkou.“
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Anna Jolšvaiová
