Namiesto plánovanej telovýchovy zasvätila Mária Pilišová z Hnúšte takmer päťdesiat rokov pôrodníctvu. Dnes spomína na krásnu, ale aj náročnú prácu a teší sa zo silného rodinného puta, ktoré spája už viac než sedemdesiat členov. Láska k športu ju sprevádza dodnes.
Rodáčka z Čierneho Balogu vyrástla od štyroch rokov v Hnúšti, kam sa rodina presťahovala po tom, čo otec prijal ponuku pracovať ako prokurátor. „Nás bolo doma šesť detí, ale ani jeden sme si nevybrali právo. Ani neviem čo ma viedlo k medicíne. Boli sme skôr športovo založená rodina,“ spomína v rozhovore pre vobraze.sk lekárka Mária Pilišová (76). Priznáva, že ona sama pôvodne plánovala študovať telovýchovu. Osud to však zariadil inak. Keď si jej spolužiaci podávali prihlášky na medicínu, pridala sa k nim. „Proste to tak prišlo, že som si do prihlášky napísala medicínu. Robila som všetky športy a vlastne som celý čas neuvažovala o inej budúcnosti. Z ročníka sa prihlásili na lekársku fakultu desiati a ja som bola jedenásta. A všetci sme uspeli,“ prezradila gynekologička.
Medicína jej napokon učarovala najmä pôrodníctvom. „Každý odbor má niečo pekné. Myslela som si, že pôrodnica je miesto, kde sú zdraví ľudia. Až neskôr som zistila, že to tak úplne nie je. A často sa všetko môže zmeniť v priebehu pár sekúnd,“ hovorí Pilišová, ktorá svoje rozhodnutie nikdy neoľutovala. Gynekológia a pôrodníctvo sa pre ňu stali nielen povolaním, ale aj koníčkom na takmer päť desaťročí.
Po vysokej škole sa spolu s manželom hutníkom vrátili z Košíc do rodného kraja. „Študovala som v Martine, ale keď som sa vydala, prestúpila som do Košíc, aby som mohla byť pri manželovi. V tom čase to nebolo tak, že by bolo ľahké zohnať miesto vo veľkom meste. V okolí Košíc som ako lekárka nemala miesto a manžela lanárila Iskra Hnúšťa. Vrátili sme sa a nikdy sme neoľutovali,“ zaspomínala na návrat do rodného kraja Mária Pilišová.
Hneď teda nastúpila do nemocnice v Hnúšti, kde si spomína, že vládla rodinná atmosféra a výborný kolektív. „Bola to krásna práca, milovala som svoje zamestnanie, pôrodnicu. Ja mám päť vnúčat a mala som to šťastie, že som ich mohla všetky odrodiť,“ teší sa matka troch dcér. Práve prítomnosť pri pôrode vlastných vnúčat označuje za jeden z najkrajších momentov kariéry. Slúžiť chodila aj do nemocnice v Rimavskej Sobote. Ako poznamenala, navzájom si veľmi pomáhali. „Napriek všetkému, nikdy som z práce nechodila unavená, či vyčerpaná. Výnimkou boli len nočné služby, alebo keď sme mali ťažké prípady, či operácie, kde to hrozilo nepríjemným koncom,“ hovorí Pilišová.
Keď sa začalo hovoriť o konci nemocnice v Hnúšti, rozhodla sa prejsť do súkromnej praxe. Vďaka kompletne vybavenej ambulancii mohla pacientkam poskytovať starostlivosť na vysokej úrovni. Služieb v nemocnici sa však nevzdala a ešte dlhé roky chodila k pôrodom a operáciám. „Viete, práca v nemocnici je kolektívna. Krásne na nej bolo to, že ste sa mali na koho spoľahnúť. Boli to pre mňa krásne strávené roky. Na prácu s primárom Tomicom sa nedá zabudnúť,“ nostalgicky dodáva dlhoročná lekárka, ktorá dodnes udržiava kontakty s bývalými kolegami.
Šport sprevádzal Máriu Pilišovú odmalička. V Hnúšti v tom čase neexistovali špecializované kluby, preto sa venovala všetkému – atletike, loptovým hrám aj volejbalu, ktorý sa stal jej vášňou počas vysokej školy. „Hrávala som za Slávia Médik Martin. Volejbal sa stal rodinnou tradíciou. Hrával ho môj manžel, aj moje tri dievčatá. A teraz už aj vnúčatá,“ hovorí spokojná päťnásobná stará mama a štvornásobná prastará mama. Sedemdesiatnička stále pravidelne pláva, v zime lyžuje a domáce práce berie ako relax. „Mám kamarátku od škôlky, s ktorou trávim dosť veľa času. V lete spolu chodíme na naše krásne hnúšťanské kúpalisko a v zime uvažujeme, že budeme chodiť aspoň dvakrát do týždňa na plaváreň do Rimavskej Soboty,“ uviedla aktívna dôchodkyňa.
Spomína aj na manžela, ktorý bol hutníkom a športovcom telom i dušou. Hral basketbal, volejbal a v Hnúšti dokonca pôsobil aj ako tréner dlhé roky. Aj keď jej už osem rokov chýba, športová vášeň a rodinná súdržnosť, ktoré spolu budovali, zostali prítomné v živote celej rodiny. „Som z veľkej rodiny a chvalabohu stále k sebe cítime silné puto. Moje sestry bývajú všetky v okolí, preto sme si boli celý život oporou,“ prezrádza Pilišová. S dcérami a ich rodinami sa stretávajú spoločne niekoľkokrát do roka. Priznáva však, že najradšej má spoločnú zimnú lyžovačku. Túto tradíciu sa im stále darí udržať, i keď ako pribúdajú členovia rodiny, je to podľa lekárky stále náročnejšie. „Nás je už sedemdesiatpäť. Práve nedávno sa narodil posledný prírastok, ale ďalšie dva sú už na ceste,“ hovorí Mária Pilišová s úsmevom a dodala, že rodina je pre ňu najväčšie bohatstvo.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Mária Pilišová
