Nepísaný lovec pokladov, Ladislav Oravec z Fiľakova, má nový úlovok. Našiel ďalší zafír. Ako pre vobraze.sk priblížil, minerály hľadá aj v posledných dňoch tohto roka. „Pod stromček som dostal kladivko a sekáčiky na minerály, tak som bol otestovať novú výbavu. Navyše spolu so svojim parťákom Štefanom Farsangom, mineralógom zo Ženevskej univerzity a rodákom z Rimavskej Soboty, sme chceli nahliadnuť do novej lokality v Gemerskom Jablonci,“ priblížil Ladislav Oravec (44). Zafír, ktorý našiel včera má rozmery takmer o veľkosti desaťcentovky. Má pravidelný šesťuholníkový tvar a nálezcu veľmi potešil. Ladislav Oravec je zatiaľ nálezcom doposiaľ najväčšieho zafíru, aký bol objavený na Slovensku, je unikátom v Karpatoch.

„Najnovší nález je tiež pecka. Ide o idiomorfný kryštálového tvar zafíru. Veľká vzácnosť je, že je v celosti,“ dodáva Oravec. Našiel ho v kameňolome v katastri obce Gemerský Jablonec. Gemerské zafíry skúma vo svojom laboratóriu Štefan Farsang. Ako dodal, ich zaujímavosťou je, že síce sa nachádzajú v bazaltoch, no nevznikajú v nich. Bazaltová magma ich priniesla na povrch z veľkej hĺbky, pravdepodobne z horniny zvanej syenit. „Niekde pod Cerovou vrchovinou ich môže byť oveľa viac,“ dodal Farsang.

Pravdepodobnosť, že takýto kus človek nájde, je podľa Oravca veľmi malá, asi raz za desiatky rokov. „Zbieraniu sa venujem približne desať rokov, prvých päť rokov dosť intenzívne. Už mi povedali, že nie je hľadám zafíry, ale zafíry hľadajú mňa. Je to každopádne výzva,“ hovorí s úsmevom. Doposiaľ najväčší kus našiel pred rokom a dostal pomenovanie Slza oceánu. Podľa Oravca bo zaradený do ankety v Maďarsku, ktorú aj vyhral a stal sa minerálom roka. Počas sezóny je vystavený vo Fiľakovskom múzeu a jeho zväčšená podobizeň je súčasťou pamätnej tabule v Hajnáčke.

Vášnivý mineralóg sleduje geologické vrstvy, kamene, v ktorých sa zafíry nachádzajú. Pri ich odhaľovaní však zničil už nejedno kladivko. Ako podotkol, jeho cieľom je zviditeľniť mineralógiu a obzvlášť región Malohontu, kde sa nachádza mnoho lokalít a nálezísk. Ako sa mu začalo dariť a svoje nálezy zverejňoval, začalo do Hajnáčky či Gemerského Jablonca chodiť veľa hľadačov z Maďarska či Slovenska. „Spoznávam tak viacero zaistencov a priateľov,“ podotkol Oravec, ktorý spolupracuje s obcou Gemerský Jablonec i múzeami v mestách Fiľakovo či Rimavská Sobota.

Prostredníctvom vznikajúceho združenia Pazúrik by chcel ešte viac začať zviditeľňovať región, robiť prednášky v základných školách. „Aby deti spoznávali od detstva čo majú v okolí. Tu na Slovensku sa na to veľmi nedáva pozornosť, v iných krajinách na takéto veci dbajú viac,“ dodal Oravec, ktorý k mineralógii najviac prišiel na chuť, keď s Ladislavom Gaálom robili výskum na Pohanskom hrade a mapovali jaskyne.

Ako výzvu do budúceho roka si Oravec dal vydať knihu o zafíroch a klenotoch z Malohontu. Okrem toho by rád zorganizoval výstavu na ZŠ v Gemerskom Jablonci a pozval by aj zástupcov ministerstva kultúry.

Ladislav Oravec je rodákom zo Šuríc a vyštudoval elektrotechnickú školu, zameral sa na stroje a zariadenia. Vzťah mal však aj ku kamenárstvu. Vo Včelinciach, najväčšom nálezisku Bádenskej kultúry, robil pamätník či mohylový hrob. Pracoval aj v zahraničí, v Škótsku robil pri razení tunelu pre elektráreň. „Bol to najväčší projekt v histórii Škótska, osem kilometrov v tvrdej skale. Robil som tam šoféra, ale hlavne obsluhu zariadenia. Všetky stroje som ovládal. Mesačne sme tam mali odrobených aj 320 hodín. „Vážili si tam našu prácu. Každý týždeň dali odslúžiť omšu, aby sa nám nič nestalo,“ spomína Oravec. Ako ho spoznalo viacero ľudí, tak mu velí prajú, ale nájdu sa aj takí, čo mu vyčítajú, že prečo kamene nepredal. „Ja mám však záujem čo najviac ich zviditeľniť, aby sa spolu s nimi dostal do povedomia náš región a zostalo tu niečo po našej práci. „Keby každý urobil niečo pre našu spoločnosť a kúsok s niečím prispel a až potom si niečo pýtal,“ povedal a dodal, že do nového roku by si veľmi prial, aby ľudia boli jeden k druhému lepší a vážili si druhých.

Zdroj: vobraze.sk, foto: atchiv Ladislav Oravec

<p>The post Amatérsky mineralóg Oravec má nový úlovok, dostal sa k nemu pomocou vianočného darčeku first appeared on vobraze.sk.</p>

Klasicistická kúria v obci Hajnáčka bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Do pamiatkového fondu pribudli štyri pamiatkové objekty. Okrem hlavného objektu i sýpka, hospodárska stavba a záhrada. Ako pre vobraze.sk uviedol starosta obce Hajnáčka Ivan Poprocký, rozhodnutie už majú. „Je to pozitívne, už aj zo strany obyvateľov som zaznamenal dobrý ohlas k týmto veciam. Sme si vedomí, že táto kúria tu bola, aj keď bola vo vlastníctve súkromníkov, ale pred našimi očami chátrala, zarastala a teraz svitá na lepšiu budúcnosť,“ priblížil Poprocký. Podľa jeho slov je rád, že sa naďalej pracuje na projektovej dokumentácii, ktorá má byť súčasťou žiadosti župného projektu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) o vytvorenie návštevníckeho centra geoparku v rámci programu cezhraničnej spolupráce Maďarsko-Slovensko (Interreg).

Poslanci BBSK na minulotýždňovom zasadnutí odsúhlasili odkúpenie kúrie v cene 147-tisíc eur. Prešlo to plným počtom hlasov prítomných poslancov. „Odhlasovali sme definitívnu kúpu Ebeczkého kúrie v Hajnáčke,“ informuje primátor Fiľakova a zároveň poslanec BBSK Attila Agócs. BBSK chce kúriu zachrániť a vybudovať tam návštevnícke centrum UNESCO Novohrad – Nógrád geopark. Financie by mali čerpať z nenávratného finančného príspevku. 

„Kubínyiho alebo Ebeczkého kúria je výrazným predstaviteľom jednopodlažnej symetrickej vidieckej architektúry z prvej tretiny 19. storočia s empírovými a klasicistickými prvkami, ktorá sa vzácne zachovala bez väčších zmien dodnes,“ uviedol na facebookovej stránke Pamiatkový úrad SR. V kúrii je päť izieb, chodba či spoločenská miestnosť.

Sýpka slúžila na skladovanie obilovín a produktov z hospodárstva. V hospodárskej stavbe a sýpke sa dodnes nachádzajú pozostatky technológie na rozvod obilia. „Hoci sa prevažná časť pôvodnej záhrady nezachovala, je neoddeliteľnou súčasťou areálu a predstavuje historický doklad vývoja hospodárskych areálov pri kaštieľoch a kúriách na Slovensku,“ priblížil ďalej Pamiatkový úrad SR.

Podľa slov starostu obce sa mu ozvali už aj podnikatelia, ktorí by po zrekonštruovaní budovy mali záujem o rozšírenie gastro alebo ubytovacích služieb. Starosta predpokladá, že kúria po rekonštrukcii bude lákať turistov, ako aj samotné okolie Hajnáčky i prírodné zaujímavosti Cerovej vrchoviny.

Po Fiľakove a Šiatorskej Bukovinke by sa tak Hajnáčka mohla stať tretím „gemerským“ pilierom cestovného ruchu a vedeckej osvety novohradského geoparku vo forme moderného návštevníckeho centra CHKO Cerová vrchovina. Lokalita je známa paleontológiou, zafírovými či kostnými nálezmi. Unikáty nemajú pritom kde v Hajnáčke vystavovať. Nachádzajú sa v múzeách v Budapešti, Viedni, Fiľakove či Rimavskej Sobote.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Radomír Sabol a Ivan Poprocký

<p>The post Kúriu v Hajnáčke vyhlásili za kultúrnu pamiatku. Mení majiteľa a svitá jej na lepšiu budúcnosť first appeared on vobraze.sk.</p>

V obci Hajnáčka, pod hradným vrchom, mienia obnoviť miestnu klasicistickú kúriu. Toto šľachtické sídlo uprostred Cerovej vrchoviny domáci poznajú pod názvom Kubínyiho alebo Ebeczkého kúria. Po jej záchrane by malo by ísť o tretí pilier geoparku. Spolupráca viacerých organizácií pod patronátom ministerstva životného prostredia naďalej prebieha a cezhraničné partnerstvá v projektovom zámere sa formujú.

Budúcim majiteľom by mal byť Banskobystrický samosprávny kraj, ktorý chce kúriu zachrániť a vybudovať tam návštevnícke centrum UNESCO Novohrad – Nógrád geopark. Financie by mali čerpať z nenávratného finančného príspevku. Ako pre vobraze.sk ďalej uviedol primátor Fiľakova a zároveň poslanec BBSK Attila Agócs, hotová je už aj architektonická štúdia bývalého šľachtického sídla. „Pripravuje sa zámer pamiatkovej obnovy a potom župa vypíše súťaž na realizačnú projektovú dokumentáciu. S partnermi z Maďarska, župy Nógrád, sme v neustálom kontakte,“ priblížil Agócs s tým, že projekt do Interregu sa má podať do konca roka.

Zmluva o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy bola schválená Zastupiteľstvom BBSK už v roku 2023. „Zámer rekonštrukcie kúrie je aktuálne v štádiu prípravy podkladov pre spracovanie projektovej dokumentácie,“ ubezpečila vedúca oddelenia komunikácie Úradu BBSK Lenka Štepáneková. Ako doplnila, zámer obnovy kúrie je stále aktuálny, zmluva o kúpe objektu Ebeczkého kúrie v obci Hajnáčka by mala byť predmetom Zastupiteľstva BBSK na jeseň.

Najbližším krokom je podľa nej príprava projektového zámeru obnovy kúrie – žiadosti o nenávratný finančný príspevok z cezhraničného programu Interreg HUSK ‪2021-2027‬, ktorého súčasťou budú aj ďalšie projektové zámery, ktoré majú vytvoriť podmienky pre rozvoj územia Geoparku Novohrad-Nógrad ako ucelenej turistickej destinácie. „Tento geopark je územím s potenciálom stať sa konkurencieschopnou cezhraničnou destináciou a práve návštevnícke centrá vytvárajú nevyhnutné zázemie pre kvalitný pobyt návštevníkov,“ priblížila.

Medzitým pamiatkari už vyhlásili kúriu s celým areálom za národnú kultúrnu pamiatku. „Máme o tom rozhodnutie, že správne konanie beží,“ povedal starosta obce Hajnáčka Ivan Poprocký. Podľa jeho slov sa už v tejto fáze musí prihliadať na to, že je to národná kultúrna pamiatka.

Po Fiľakove a Šiatorskej Bukovinke by tak mohlo ísť o tretí „gemerský“ pilier cestovného ruchu a vedeckej osvety novohradského geoparku vo forme moderného návštevníckeho centra CHKO Cerová vrchovina. Lokalita je známa paleontológiou, zafírovými či kostnými nálezmi. Unikáty nemajú pritom kde v Hajnáčke vystavovať. Nachádzajú sa v múzeách v Budapešti, Viedni, Fiľakove či Rimavskej Sobote.

V Hajnáčke chcú obnoviť miestnu kúriu. Malo by ísť o tretí pilier geoparku

Zdroj: vobraze.sk,  foto Ivan Poprocký, Región Gemer,

<p>The post Vypracovali architektonickú štúdiu kúrie v Hajnáčke. Formujú sa partnerstvá na jej záchranu first appeared on vobraze.sk.</p>

Umelecká kováčka Andrea Kosecová z obce Hajnáčka je autorkou vernej kópie prvého slovenského automobilu. Nazývajú ho Drndička, lebo keď išlo po kamenných dlažbách ešte s drevenými kolesami, tak hlasno drnčalo. „Pri výrobe auta som vychádzala len zo základu historických fotografií, lebo nič sa o ňom nezachovalo, auto skončilo v šrote. Jazdilo pritom ešte začiatkom päťdesiatych rokoch minulého storočia. Táto kópia je ako „fotopoint“ a slúži na fotenie návštevníkov a turistov obce Hronský Beňadikt, kde bolo napevno osadené a vystavené v centre,“ priblížila pre vobraze.sk Andrea Kosecová.

S myšlienkou prišli zástupcovia Regiónu Gron. „Vznikla tak jeho verná kópia. Bolo to náročné, pracovali sme na tom s bratom a otcom, ktorý je vyučený automechanik a bola to pre neho veľká radosť, pretože by sa rád venoval renováciám starých áut. Len čas nám nevydáva tak, ako by sme chceli,“ povedala Kosecová. Príprava výroby trvala asi dva mesiace, samotná realizácia asi päť mesiacov. „Bol to jediný vyrobený kus, pokiaľ by ale mal niekto záujem o ďalšie, tak nie je problém,“ hovorí Kosecová, ktorá je našim čitateľom známa aj pod priezviskom Ďurčová.

Andrea je šikovná remeselníčka a jej pracovnými nástrojmi sú nákova a kladivo. Pri výrobe auta použila však aj skúsenosti z klampiarstva či striekania. Drndička je pevne uchytená o zem, je pre dvoch ľudí a nemá motor. „Kým nemalo podlahu, tak som sa na ňom skúšala voziť a nohami posúvať po dieľni ako Flinstonovci,“ povedala s úsmevom.

Replika vozidla je vyrobená z trojmilimetrového plechu a ako prvé podľa Kosecovej vyrobili podvozok a funkčné riadenie. Má listové perá, kované časti sú na podvozku i na volante. „Inak to skôr bola klampiarka práca. Napríklad ohnúť plech a urobiť kapotu bolo veľmi náročné a celkovo ho takto zladiť. Aj som ho striekala, nemám s tým problém,“ podotkla Kosecová, ktorá v minulosti pracovala aj v bývalom Kovosmalte vo Fiľakove.

Výroba kópie tohto typu auta má zaujímavú spojitosť s Gemerom. Takéto auto vlastnil bulharský cár Ferdinand Coburg, ktorý mal vtedy veľké panstvo a patrili mu napríklad aj pozemky v okolí Teplého Vrchu, kde dodnes je ním založená zvernica a patrí medzi najstaršie na Slovenku. „Vzniklo na základe predlohy auta, ktoré mal Cobur. Ja som tiež z Gemera a robilo sa tiež na Gemeri v dielni,“ podotkla mladá kováčka.

Do lokality Hronského Beňadiku sa v minulosti auto cára Coburga dostalo po cestách-necestách. Keď sa pokazilo, tak mal ísť okolo tamojší šikovný zámočník Michal Majer, ktorý sa ponúkol auto opraviť. Napokon sa mu to podarilo a ako odmenu si zažiadal iba volant, štyri kolesá a dokumentáciu od automobilu. Šľachtic mu to neskôr splnil. Majer potom zvyšok auta vyrobil. „Jeho vnučka mi hovorila, že s autíčkom chodili do Bratislavy i do Nitry ešte ako deti. Bola to vtedy veľká rarita,“ doplnila autorka automobilu. Ako Kosecová z Hajnáčky spomenula, auto nemalo veľmi dlho svetlo, a keď sa vedelo, že sa Majer bude vracať domov po tme, tak si zobral jedného učňa a ten sedel na kapote a svietil.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Andrea Kosecová

Práca so železom fascinuje šikovnú kováčku z Hajnáčky

<p>The post Umelecká kováčka z Hajnáčky zhotovila vernú kópiu Drndičky, vyše storočného auta cára Coburga first appeared on vobraze.sk.</p>

Mnohí jeho rovesníci by si už dávno užívali oddych na zaslúženom dôchodku, ale zubný lekár Michal Stovčík (83) je stále aktívny. Pôsobí v Rimavskej Sobote i v Hajnáčke, kde vypomáha mladším zubárom. Pochádza z okolia Košíc, no väčšinu života prežil v Rimavskej Sobote. Sem sa rozhodol presťahovať kvôli práci, ale aj kvôli futbalu, ktorému sa aktívne venoval niekoľko dekád. Po zoznámení sa s jeho manželkou, rodáčkou z Hrnčiarskych Zalužian, sa usadili v Rimavskej Sobote. Štovčík okrem zubárčiny pôsobil aj ako riaditeľ bývalej polikliniky, ktorá sa nachádzala v budove súčasného Okresného súdu v Rimavskej Sobote.

Michal Stovčík vždy vedel, že sa chce venovať stomatológii. O inej alternatíve v zdravotníctve neuvažoval. ,,Ja som sa pre zubárčinu narodil,“ povedal pre vobraze.sk. Ako vysvetlil, práca zubára ho baví, a preto ju robí dodnes. V roku 1962 úspešne ukončil odbor zubného lekárstva v Košiciach a tento rok to bude presne 62 rokov, ako svoje povolanie aktívne vykonáva. Spoločne so stomatologičkou Danielou Megelovou pôsobia v zubnom centre na Športovej ulici v Rimavskej Sobote. Sídli tu aj zubná pohotovosť. „V tejto budove som robil roky. Teraz sem chodím vypomáhať každý štvrtok,“ hovorí a dodáva, že v ambulancii v Hajnáčke ho môžete zase stretnúť každú stredu. Za tie roky, čo v stomatológii pôsobí, pozoruje zmeny, ktoré so sebou priniesla dnešná doba. „Ako prednosta oddelenia okresného stomatológa som prijímal mladých. V tej dobe som ja bol mladší, ostatní stomatológovia boli starší a mali ultimáta, dokedy môžu robiť. Tiež nás potom bolo málo a boli sme radi, keď prišli vyštudovaní zubári z Bratislavy či Košíc,“ poznamenal.

V súčasnosti vyzdvihuje dôležitosť preventívnych zubných prehliadok, na ktoré zubní lekári často upozorňujú. „Teraz sa to ukazuje, že je to už na správnej ceste, ale bolo obdobie, kedy sa prevencii nevenovalo toľko pozornosti. Keď som ja začínal, tak to bolo tiež lepšie.“ V porovnaní s minulosťou tak Štovčík spomína na pravidelné preventívne prehliadky na základných školách, ktoré zubári vykonávali aj v triedach, a ktoré podľa jeho slov dnes chýbajú. ,,Dnes to nechávame všetko na rodičoch,“ hovorí Stovčík, podľa ktorého je prevencia na prvom mieste.

Rodeného východniara do Rimavskej Soboty zavial okrem práce futbal, ktorý hrával za lekársku fakultu v Košiciach. „Riaditeľom fakulty bol vedy Soboťan a hľadal zubárov, tak ma presvedčil a mal som tu kamarátov, tak aj kvôli nim som prišiel do R. Soboty. Nemal som problém s aklimatizáciou,“ priblížil Štovčík. Futbal hrával 10 rokov v drese Rimavskej Soboty. „Hrávali sme vtedy krajskú súťaž, chodili sme vtedy hrať aj na Oravu, Kysuce, celý Stredoslovenský kraj,“ povedal Štovčík, ktorý nebol len aktívnym záložníkom, ale venoval sa aj trénovaniu mladých talentov. Počas svojej hráčskej kariéry vyzbierali so svojim tímom niekoľko pohárov, no s pokorou priznáva, že futbalové úspechy sprevádzali aj prehry.

S manželkou spoločne vychovali dcéru a syna. Dcéra je inžinierkou ekonómie a pôsobí ako riaditeľka Slovenskej sporiteľne vo Fiľakove. Okrem neho sa lekárstvu venovala aj jeho sestra Edita Štovčíková, ktorá bola dlhé roky pediatričkou v Rimavskej Sobote. K lekárskemu povolaniu majú blízko viacerí členovia jeho rodiny, a tak pri rodinných stretnutiach nie je núdza o spoločné témy.

Medzi jeho záľuby patrí tiež poľovníctvo, ktorému sa venuje už celých 40 rokov. Na konte má rôzne trofeje od jeleňov po diviaky. Ako sám hovorí, dnes už namiesto pušky radšej vezme krmivo, ktoré zanesie do lesa zverine. Tá to ocení zvlášť v týchto zimných mesiacoch, kedy je potravy v lese menej.

V zubárčine vidí skúsený stomatológ perspektívu aj v rámci Rimavskej Soboty. Práve tu nastal za posledné roky príchod pár mladých zubných lekárov. ,,Nemusíte sa báť, že tu nebude zubárov,“ odkazuje Michal Štovčík.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Stomatológa Štovčíka do Rimavskej Soboty pritiahol futbal first appeared on vobraze.sk.</p>

Vyšívanie je jej vášňou. Anna Agócsová z Hajnáčky uchováva výšivky na plátne po svojej mame a starej mame, ktoré ju už od malička viedli k tomuto remeslu. Inšpiráciu čerpá z tradičných vzorov, ktorými šperkuje svoje ručne vyšívané výrobky z textilu. Vyšíva rôzne oblečenia, módne doplnky a iné textílie.

Anna sa k šitiu dostala už ako malé dievčatko, keď mala len šesť rokov. „Len si pamätám, že stará mama mi strčila do ruky kus plátna a ukázala, ako treba šiť a ako sa vytvárajú krížikové vzory a mne sa to už vtedy veľmi zapáčilo,“ hovorí pre vobraze.sk o svojich úplne prvých začiatkoch šikovná remeselníčka. Šitie ju sprevádzalo celý život. Ako dievča si vyšívala rôzne kúsky sama pre seba. No keď sa vydala a narodili sa jej deti, nemala toľko času sa venovať vyšívaniu. Ku svojej veľkej záľube si znova našla cestu pred desiatimi rokmi. „Išlo to tak pomaličky postupne. Najprv som vyšívala len pre seba a rodinu, potom pre známych a kamarátov, až to nabralo väčšie rozmery,“ vysvetľuje Anna Agócsová, ktorá sa vyšívaniu stále venuje len popri práci a domácnosti.

Inšpiráciu čerpá z tradičných vzorov, ktorými šperkuje svoje ručne vyšívané výrobky z textilu. V jej ponuke má hotové výrobky alebo ich vyrobí podľa predstáv zákazníka. „Nemám problém prispôsobiť sa nárokom svojich klientov. Rada sa totiž učím nové veci, spoznávam ich a tým sa aj ja sama zdokonaľujem,“ uviedla nadaná umelkyňa. Jej najväčším potešením je, keď sa jej výrobky páčia ľuďom. Svoje výšivky aplikuje na rôzne kúsky oblečenia, alebo doplnky, či už sú to kabelky, ľanové vrecká, alebo kravaty a opasky. Jej výtvory môžu nosiť ženy, muži, ale aj batoľatá. „Mne niekedy ani nezíde na um, kde všade sa dá výšivka umiestniť. Aj kravaty som sa naučila šiť len preto, že to bola požiadavka mojej zákazníčky,“ smeje sa Anna.

Výroba trička jej trvá tri až päť hodín, no najnáročnejším kúskom bola pastierska halena. Tú vyšívala mesiace. „Bola to požiadavka od folkloristu, chcel gemerskú halenu. Nemala som najprv ani poňatie, ako to mám vlastne vyšiť. Musela som si naštudovať knižku,“ prezrádza Agócsová. Pred Vianocami mala mnoho objednávok, v januári mala zasa požiadavky na kravaty a opasky a v lete väčšinou na trhoch a jarmokoch predáva kabelky, či tričká. Vo vyšívaní jej zvykla pomáhať aj nevesta a jej mamina, ktorá je vyučená krajčírka a pomáha pri výrobe šiat, či blúzok. „Kým budem vládať, plánujem vyšívať. Stále sa mám čo učiť, chcem vedieť čím viac,“ zakončí rozhovor s úsmevom.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album A. Agócsovej

<p>The post Anna Agócsová preukazuje zručnosť pri vyšívaní first appeared on vobraze.sk.</p>

Voliči v obci Tachty rozhodli o zmene na starostovskom poste. Končí na ňom Július Molnár (Aliancia – Szövetség). Jeho nástupcom sa stane železničiar a poslanec obecného zastupiteľstva Róbert Bášti (nezávislý), pôsobiaci aj ako zástupca starostu. Bášti získal 223 hlasov a Molnár 84. O kreslo starostu sa minulý týždeň v komunálnych voľbách uchádzali títo dvaja kandidáti.

Zmena nastane takisto na pozícii starostu Gemerského Jablonca. Voliči si mohli vybrať z dvoch kandidátov a priklonili sa na stranu podnikateľa a poslanca obecného zastupiteľstva Štefana Farkasa (Maďarské fórum). Ten porazil terajšieho starostu Júliusa Agócsa (Aliancia – Szövetség). Farkasovi vyjadrilo dôveru 217 voličov, kým v prípade Agócsa ich bolo 160.

Vo funkcii starostu Hajnáčky zostane Ivan Poprocký (Aliancia – Szövetség, Sme rodina, Hlas – SD). Hlas mu odovzdalo 294 voličov. Mal dvoch protikandidátov. Attila Chovan (nezávislý) získal 178 hlasov a Dionýz Pál (nezávislý) 137.

V Hodejove bude starostkou aj v novom volebnom období Katarína Jakabová (Aliancia – Szövetség), ktorá získala 433 hlasov. Mala dvoch protikandidátov. Danielovi Illéšovi (Strana rómskej koalície) odovzdalo hlas 135 občanov a v prípade Márie Farkas (Hlas – SD) ich bolo 61.

V Jesenskom vyhral duel o kreslo starostu Gabriel Mihályi (nezávislý). Vyzývateľom tohto dlhoročného starostu bol obecný poslanec Attila Pál (Aliancia – Szövetség). Mihályiho zakrúžkovalo 623 voličov a Pála 203.

O post starostu obce Číž súperili traja záujemcovia. Voliči sa rozhodli pre kontinuitu. Číž naďalej povedie z pozície starostu Július Tkáč (Hlas – SD), ktorý získal 178 hlasov. Zoltán Lukács (nezávislý) dostal 111 hlasov a za Csabu Žitňára (Aliancia – Szövetség) hlasovalo 66 voličov.

V Rimavskej Seči sa uchádzalo o starostovskú funkciu osem adeptov. Napokon ju obhájila Márta Stubendek (Aliancia – Szövetség). Tej odovzdalo hlas 282 voličov. Druhý skončil s 210 hlasmi Ján Varga (Sme rodina) a tretia so 151 hlasmi Beáta Gaiblová (Strana obcí a miest – SOM Slovensko). Na čele obce chceli ďalej stáť Július Buša (OĽaNO, Nova, Kresťanská únia, Zmena zdola – 93 hlasov), Andrea Dubovická Šóšiková (Hlas – SD, 81 hlasov), Tomáš Buša (KDH – 47 hlasov), Robert Danyi (Strana rómskej koalície – 16 hlasov), Mária Balyová (Smer – SD, 12 hlasov).

Funkciu starostky Teplého Vrchu rovnako obhájila Janka Janšová (Hlas – SD). Dôveru jej prejavilo vo voľbách 100 voličov. Jej vyzývateľka Jarmila Hronecová (nezávislá) získala 65 hlasov.

Zdroj: vobraze.sk, Štatistický úrad

<p>The post V Tachtách a Gemerskom Jablonci rozhodli voliči o zmene. V Hajnáčke a Číži obhájili funkciu doterajší starostovia first appeared on vobraze.sk.</p>

V obci Hajnáčka kandidujú na post starostu traja uchádzači. Na tejto pozícii by chcel pokračovať súčasný starosta Ivan Poprocký (Aliancia – Szövetség, Sme rodina, Hlas – SD). O dôveru voličov sa ďalej uchádzajú učiteľ Attila Chovan (nezávislý) a podnikateľ Dionýz Pál (nezávislý). Obidvaja sú poslancami obecného zastupiteľstva a Chovan zároveň zástupcom starostu. O kandidátoch vobraze.sk informovala zapisovateľka miestnej volebnej komisie Agneša Szabóová. Ako dodala, na poslancov kandiduje dvanásť adeptov a obecné zastupiteľstvo bude naďalej tvoriť sedem zástupcov občanov.

O funkciu starostu sa v obci Tachty uchádzajú dvaja kandidáti. A to jednak terajší starosta Július Molnár (Aliancia – Szövetség) a jeho súperom je železničiar Róbert Bášti (nezávislý). Ten je poslancom obecného zastupiteľstva a tiež zástupcom starostu. Pre vobraze.sk to uviedla zapisovateľka miestnej volebnej komisie Alžbeta Pálová. Ako doplnila, v obci majú trinásť záujemcov o mandát poslanca. Sedem z nich sa stane poslancami obecného zastupiteľstva.

V obci Gemerský Jablonec ašpirujú na post starostu dvaja kandidáti. Sú nimi terajší starosta Július Agócs (Aliancia – Szövetség) a podnikateľ Štefan Farkas (Maďarské fórum), ktorý je poslancom obecného zastupiteľstva. Pre vobraze.sk to povedala zapisovateľka miestnej volebnej komisie Silvia Miglaviczová. V obci majú podľa jej vyjadrenia šestnásť kandidátov na poslancov. Obecné zastupiteľstva bude naďalej tvoriť sedem poslancov.

Troch uchádzačov o starostovské kreslo majú v Hodejove. O hlasy voličov sa uchádza súčasná starostka Katarína Jakabová (Aliancia – Szövetség), ako aj nezamestnaný Daniel Illéš (Strana rómskej koalície) a opatrovateľka Mária Farkas (Hlas – SD). Pre vobraze.sk to povedala zapisovateľka miestnej volebnej komisie Veronika Katyiová. Ako ďalej informovala, o funkciu poslanca má záujem sedemnásť kandidátov. Obecné zastupiteľstvo bude naďalej pozostávať zo siedmich poslancov.

Komunálne voľby sa uskutočnia 29. októbra.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post V Hajnáčke a Hodejove sú traja kandidáti na starostu, v Tachtách a Gemerskom Jablonci dvaja first appeared on vobraze.sk.</p>

Kým jej rovesníčky pracujú v rôznych profesiách, tá jej je predsa len nezvyčajná. Andrea Ďurčová z Hajnáčky sa totiž venuje umeleckému kováčstvu a jej pracovnými nástrojmi sú nákova a kladivo. Táto sympatická dievčina má remeslo doslova v krvi. Ku kováčstvu sa dostala cez svojho otca, ktorý sa mu venoval doma vo vlastnej vyhni. „Ako malá som pri ňom sedávala, pozerala som sa na neho, čo robí a ako to robí. A tiež som sa ho veľa vypytovala. Spočiatku nechcel, aby sa tomuto remeslu venovala, lebo pre dievča je to ťažká robota, “ uviedla pre vobraze.sk Andrea Ďurčová.

Prvé kováčske údery si vyskúšala ako dvanásťročná a približne o dva roky neskôr si ukula prvý výrobok. Tie hodnotnejšie, ako napríklad malý svietnik a labuť, má dodnes.

„Začiatky sú vždy ťažké, tam človek skôr niečo pokazí ako urobí, čiže tie prvé ukuté výrobky neboli ešte také, že by som si ich nechala. No o tých dvoch predmetoch môžem povedať, že boli pekné, tak som si ich odložila.“ Práca so železom ju fascinuje. „Kováčstvu som sa začala venovať preto, lebo sa mi páčilo vytvoriť z niečoho takého nepoddajného niečo zaujímavé, niečo iné. Práca so železom je veľmi zaujímavá a rada sa tomu venujem. Keď sa hrám so železom v ohni, a keď ho tvarujem pod kladivom, je to neopísateľné.“

Andreu kováčstvo zaujalo až natoľko, že sa ho po vzore otca rozhodla študovať a prihlásila sa na Školu úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Na školské roky spomína len v dobrom. „Bolo tam super. Možno to bolo aj v tom, že som bola v odbore jediné dievča v ročníku a spolužiaci mi viac pomáhali. Keby som si mala ešte raz vybrať strednú školu, tak tam idem znovu.“ Keď začala študovať v Kremnici, odbor kováčstvo navštevovali len dve dievčatá, a keď maturovala, boli štyri. Ako však mladá remeselníčka dodala, nevie o tom, že by sa ostatné dievčatá kováčstvu venovali naďalej. V tom istom roku, ako skončila kováčstvo, začala na priemyslovke v českom Turnove študovať odbor umelecké odlievanie kovov. „Bolo to z dôvodu, že poslední odlievači maturovali v Kremnici v tom istom roku, ako som tam začala študovať, takže ja som ich ani nepoznala. No do ich dielne sme dosť často chodili, lebo sme tam mali odložené uhlie. Vždy som si tam obzerala pece, lebo ma zaujímalo, ako fungujú a ako sa v nich formuje. Potom mi jeden kamarát povedal, že v Čechách stále funguje škola, kde učia odlievanie, tak som sa tam prihlásila.“ Nakoniec odbor skončila ako jediná z ročníka.

Pod rukami tejto šikovnej remeselníčky vznikajú nádherné predmety či sochy. Niektoré sú voľne dostupné v mestách, iné v útrobách múzea. V Revúcej môžu ľudia obdivovať sochu olejkára, ktorý bol jej prvou figurálnou postavou, strom šťastia a teleskop. „Veľa vecí som urobila aj v Kremnici, no, bohužiaľ, tie sú umiestnené za domami a nie je ich až tak vidno. V Turnove som vytvorila hajnáčský hrad a svätého Jeronýma, tie sú bežne prístupné v meste,“ prezradila Andrea, pod ktorej rukami vznikli aj repliky hajnáčskeho bronzového pokladu, ktoré sa nachádzajú vo fiľakovskom múzeu. Tie spolu s olejkárom považuje za najťažšie veci, ktoré doteraz vyrobila. “Pri replikách šperkov to bolo z dôvodu, že som nemala pec na odlievanie a musela som ich ukuť vo vyhni. Olejkára preto, lebo je to jednak kombinovaná socha, čiže je kovaná aj odlievaná, a jednak preto, že som musela dodržať proporcie ľudskej postavy,“ vysvetľuje Andrea Ďurčová. Má v zásobe veľa snov, ktoré by si chcela vo svojej práci splniť.

„Chcela by som vytvoriť kováčsky skanzen, kde by si deti mohli vyskúšať prácu kováča, aby nesedeli len za počítačmi alebo mobilmi. Nech si skúsia vytvoriť niečo aj so svojimi rukami. Ďalej by som chcela vytvoriť malý park so sochami,“ naznačila zámery. Ľudia ju oslovujú, aby im vyrobila rôzne svietniky či kované lustre, alebo zábradlia. Momentálne je však práce pomenej, súvisí to s vysokými cenami materiálu. „Niekoľkí zákazníci mi kvôli tomu odriekli zákazky,“ poznamenala.

Na pach síry a ohňa si dvadsiatnička Andrea za tie roky zvykla. Neprekážajú jej ani zranenia, ktoré si pri práci spôsobí. Doma pracuje na klasickej elektrickej vyhni, na ktorej vytváral predmety ešte jej otec. „Druhá vyhňa je šľapacia a s ňou chodievame spolu s manželom predvádzať kováčstvo na jarmoky a trhy. Zohnal mi ju kamarát. Je hrozne stará, originálne nitovaná, preto tipujem, že pochádza ešte z prvej svetovej vojny,“ vysvetľuje kováčka a dodáva, že svoju remeselnícku zručnosť chodí predvádzať na jarmoky a trhy preto, aby sa kováčstvo dostalo viac do podvedomí ľudí.

Tvrdí, že prístup ľudí k tomuto remeslu je z roka na rok pozitívnejší „Čo som si všimla, u ľudí sa už postupne vytráca, že sú ku kováčstvu skeptickí. Práve naopak, čoraz viac ich to zaujíma,“ skonštatovala remeselníčka s tým, že ľudia spočiatku nechceli veriť, že sa tomuto ťažkému remeslu venuje žena. „Väčšinou si myslia, že kováčstvo robí manžel, že ja som len nejaká výpomoc. No keď im začnem všetko okolo kováčstva vysvetľovať a ukazovať, zostanú veľmi prekvapení,“ dodala so smiechom Andrea, ktorú poznajú už vo všetkých kútoch Slovenska.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album A. Ďurčovej, vobraze.sk

<p>The post Práca so železom fascinuje šikovnú kováčku z Hajnáčky first appeared on vobraze.sk.</p>

V obci Hajnáčka, pod hradným vrchom, chcú obnoviť klasicistickú kúriu. Toto šľachtické sídlo uprostred Cerovej vrchoviny domáci poznajú pod názvom Kubínyiho alebo Ebeczkého kúria. Postavená bola približne pred 200 rokmi. Obnoviť by ju chceli v spolupráci viaceré organizácie pod patronátom ministerstva životného prostredia. Lokalita je známa paleontológiou, zafírovými či kostnými nálezmi. Unikáty nemajú pritom kde v Hajnáčke vystavovať. Nachádzajú sa v múzeách v Budapešti, Viedni, Fiľakove či Rimavskej Sobote. 

Po Fiľakove a Šiatorskej Bukovinke by tak mohlo ísť o tretí „gemerský“ pilier cestovného ruchu a vedeckej osvety novohradského geoparku vo forme moderného návštevníckeho centra CHKO Cerová vrchovina. Ako ďalej uviedol primátor Fiľakova Attila Agócs, sú síce ešte na začiatku rokovaní, ale prvýkrát môže povedať, že vidí nejakú nádej. 
„Spolupráca je rozbehnutá na viacerých úrovniach a sme radi, že k nám zavítal aj generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody Dušan Karaska,“ priblížil starosta Ivan Poprocký, ktorý na minulo týždňovom stretnutí v Hajnáčke privítal viaceré organizácie. 

Podľa starostu obce Hajnáčka ide aj o cezhraničnú spoluprácu, kde by chceli využiť skúsenosti z geoparkom Novohrad – Nógrád, ktorý je prvým medzinárodným – cezhraničným geoparkom Európskej siete Geoparkov. Zároveň je jediným slovenským UNESCO geoparkom. „Generálnemu riaditeľovi sa táto spolupráca veľmi páčila. Bol by to jedinečný projekt, pretože nemajú informácie o tom, že by niekde v správe CHKO mali takýto záujem alebo zámer,“ podotkol starosta. 

Obec navštevujú turisti kvôli viacerým atrakciám

V okolí Hajnáčky je viacero prírodných pamiatok, či rezervácií, ako Ragáč, Pohanský hrad, Kostná dolina, alebo samotný vrch s pozostatkami hradu v centre obce. „Radi sem chodia návštevníci. Odhadovaná návštevnosť, najmä v lete je 2,5 až 3 tisíc návštevníkov. Cez víkendy sme tu často videli aj tri odparkované autobusy,“ hovorí starosta a dodáva, že v súčasnosti majú stále aktuálnu výstavu v kostole. Venovaná je príležitosti 30. výročia založenia CHKO Cerova vrchovina. 

Podľa starostu šľachtici, ktorí bývali v kúrii nemali potomkov. „Zemepán mal pozemky, na ktorých pracovali obyvatelia našej obce. Keď našli na poliach kosti, ktoré neboli z bežných zvierat, tak to poslal do múzea na posúdenie. Na pozemku kúrie je aj sýpka a hospodárska budova postavená z tehál neďalekej tehelne. Budova má dva vchody, salóniky, klenbové stropy či keramické kachle. 

Zdroj: vobraze.sk, foto Ivan Poprocký, Región Gemer, Zoltán Kovács

Obnova kaštieľa pokračovala druhou etapou aj v závere roka

<p>The post V Hajnáčke chcú obnoviť miestnu kúriu. Malo by ísť o tretí pilier geoparku first appeared on vobraze.sk.</p>