Medzinárodný deň žien je sviatkom, počas ktorého si muži na celom svete pripomínajú význam a krásu žien v ich životoch. Michal Antal z Hnúšte, finalista prestížnej súťaže Muž roka 2009, model a umelec, patrí k tým, ktorí ženám vzdávajú hold nielen slovami, ale aj skutkami. „Rád varím a najkrajší darček by bola možno večera pri sviečkach alebo ruža darovaná z úprimného srdca. Tie by možno bolo darovať viacerým ženám, no víkend už trávim cestovaním do zahraničia a fotením. Nech sa všetci majú radi, aj takí, čo spolu iba žijú a nech sa nestresujú a fungujú na energii lásky. Verím však, že ženy si ho užijú a hlavne, že budú oceňované nielen v tento deň, ale po celý rok,“ dodáva Michal Antal (40), ktorého život je plný cestovania, umenia a športu, no stále si nájde čas na to, aby si vážil ženy okolo seba.

Medzi výnimočné ženy vo svojom živote zaradil rozhodne mamu či starú mamu. Odhliadnuc od dnešného sviatku sú to práve rodičia. „Bez nich a vlastne ani bez ich rodičov, čiže našich starých rodičov, by sme tu vôbec neboli,“ hovorí Antal, ktorého motto znie: Hodnota človeka nie je v tom, čo urobil pre seba, ale čo urobil pre iných. „Osobne si myslím, že všetci ľudia sú výnimoční. Už len tým, že sme, že žijeme. Celkovo, že tu môžeme stráviť tú “pomyselnú“ chvíľku, či už s priateľmi, kamarátmi a hlavne s rodinou, bez ktorej by to veľakrát bolo omnoho ťažšie.

Modeling, film aj nové skúsenosti

Nedávno dostal ponuku zahrať si hlavnú postavu v rozprávke, ktorú natáčajú v známych českých ateliéroch. „Bol to online casting a podarilo sa mi uspieť. Stvárniť by som mal pravdepodobne Dračieho princa. Nejdem však zatiaľ predbiehať,“ avizuje Michal. Zatiaľ mal len menšie herecké skúsenosti z natáčania reklám na banky, pivo a účinkoval aj v Súdnej sieni. Na toto obdobie si rád spomína, lebo pracoval vtedy aj ako poštový doručovateľ a ľudia ho videli v televízii a aj pri dverách. Práve v práci poštára získal najviac kontaktov na dievčatá a ženy. „Pýtali sa ma, či je to pravda, či sa naozaj rozvádzam so ženou. V scénke do mňa rýpala žena a mal som sa hádať s ňou, no bol som pokojný. Nešlo mi to podľa scenára, usmieval som sa. Nebola to vtedy najideálnejšia epizóda pre mňa,“ spomenul Antal, ktorý si myslel, že keď niečo nebude dobré, tak sa to strihne, ale nestalo sa. Nakrúcali sa v jeden deň tri epizódy a nebol na to čas.

Vo svete modelingu sa pohybuje už roky, je na voľnej nohe. Chodieva za prácou na pár dní i týždňov. „Mám veľa aktivít, veľa cestujem, som rozlietaný, ale napriek tomu som zatiaľ stále neprekonal strach z lietania. Chodím preto autom, autobusom, vlakom,“ hovorí Michal Antal. Svoju nevýhodu si uvedomuje a trochu ho aj mrzí, že kvôli tomu odmietol aj lukratívnejšie ponuky v Turecku či Taliansku. Okrem Slovenska pôsobil aj v zahraničí a pracoval pre známe značky. „Fotil som svadobné obleky, pánske kolekcie, pracoval som vo Švédsku, Čechách aj na Slovensku, často to bolo pre firmu v Námestove. Fotenie trvalo aj štyri dni a vzniklo aj desaťtisíc snímkov,“ spomína na náročné, no zaujímavé chvíle. Ako podotkol, obleky nemôžu byť pokrčené a treba sa vedieť správne postaviť pred objektív. Svoju rolu však zohrávajú aj kostymérky, ktoré už vedia, ako majú oblečenie upraviť čo najlepšie. Doma veľmi nefotí a v okolí to bolo asi najbližšie na Haličskom zámku.

Popri fotení zažíva aj úsmevné príhody. Napríklad keď fotili pri Štrbskom plese, mal predvádzať sako a dievča malo svadobné šaty. „Ľudia čo chodili naokolo, tak nám začali podávať ruky, že nám blahoželajú k svadbe. Nevedel som najskôr, čo im mám povedať, či vysvetľovať, ale potom som už len poďakoval, že sa budeme snažiť,“ hovorí Antal, ktorý už fotil aj spodné prádlo a možno by si rád skúsil aj prácu striptéra. V kondícii sa udržiava cvičením, a keď mu to okolnosti dovolia, tak rád beháva.

Zatiaľ najväčšou skúsenosťou pre neho bola spomínaná súťaž Muž roka. „Na toto som stále hrdý, bolo to pre Čechy a Slovensko,“ povedal a pripomenul, že sa dostal do top 10 a veľmi ho potešilo aj súbežné online hodnotenie Sympaťák roka, kde skončil na druhom mieste. „Veľmi mi to otvorilo dvere. Zoznámil som sa vtedy aj s ľuďmi z Bratislavy. Už som tam mal ísť aj bývať, ale cúvol som,“ hovorí Antal a dodáva, že z toho ťaží dodnes.

Úspechy sa neho nerodili ľahko

Michal spomenul, že bol aj na desiatkach konkurzov, kde si ho nevybrali. „Netreba si z toho ale robiť veľa. Ponuka neprichádza hneď. Niekde sa hodím, niekde nie a tak to aj beriem. Netreba byť zronený a vzdávať sa,“ podelil sa o skúsenosti a vytrvalosť odporúča aj ďalším, čo by s modelingom chceli začať. Ako priznal, neuspel napríklad pri castingu v Markíze na počasie. „Nebol som na to pripravený, ale aj to bola skúsenosť. Človek sa na tom zoceľuje, aj keď sa niečo nepodarí, tak ma to posúva vpred,“ podotkol.

Pracoval aj v automobilke za pásom, tam sa však podľa jeho slov rozhodne nenašiel. „Zarobil som si tam však dobre a pred vysokou školou to bolo super,“ hovorí Antal, ktorý študoval na Fakulte environmentálnej a výrobnej techniky Technickej univerzity vo Zvolene. Skúsenosti má aj s pomocnými prácami v stavebníctve a veľmi ho bavila práca u mobilného operátora. Robil aj v B. Bystrici na úprave tenisových kurtov a čistil bazény pri rodinnom dome. „Bola to práca ako z filmu. Neďaleko bývali rodičia Mareka Hamšíka,“ hovorí.

Láska k prírode a život bez stresu

Michal je známy svojím vzťahom k prírode. Možno aj fotenie turistického oblečenia ho k tomu opäť pritiahlo. Vo voľnom čase rád chodí na turistiku a objavuje hrady či horské hrebeňovky. Pri rozhovore sme ho zastihli práve na hrebeni Nízkych Tatier. „Najviac ma baví Muránsky hrad, Spišský hrad, ale rád by som navštívil aj Oravský hrad. Pobyt v prírode ma dobíja energiou a čistí myseľ,“ podotkol.

Hoci je charizmatický a úspešný, stále je nezadaný. „Ženy sa ku mne príliš neťahajú, ale na druhej strane ja ani nevyhľadávam rušné miesta, ako sú diskotéky a bary. Viac mi vyhovuje pokojnejší životný štýl,“ hovorí s úsmevom Antal. Navyše, nefajčí a nemá rád alkohol.

Pokračuje však v písaní básní. „Mám ich už cez 50, priatelia ma nabádajú, aby som už vydal knižku. Zatiaľ to nechávam dozrieť. Možno raz príde chvíľa, kedy si poviem a vyskúšam to. Básne sa páčili ľuďom, ktorým som ich poslal,“ poznamenal Antal. Najnovšie v rámci relaxu vyrába obrazy v rámikoch. „Vkladám príbehy ľudí do obrazov, používam na to papierové materiály, drevo, ihličie, korok, kamienky,“ vysvetlil.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Michala Antala

<p>The post Antal z Hnúšte si popri modelingu má zahrať hlavnú úlohu v rozprávke. Tú pravú lásku stále nenašiel first appeared on vobraze.sk.</p>

Dušan Kojnok z Tisovca sa venuje ochotníckemu divadlu. V meste pod Hradovou účinkuje od roku 1993 v Divadelnom súbore Daxner a predstavil sa v rôznych rolách. Zahral si však už aj v známych seriáloch, mal v nich malé úlohy, ale tiež vo filme. Ako uviedol pre vobraze.sk, najprv sa objavil v niekoľkých častiach seriálu Súdna sieň na TV JOJ, neskôr to boli Rodinné prípady i Susedské prípady na TV Markíza a iné.

„Epizódne postavy som hral aj v dvoch častiach markizáckych seriálov Chlapi neplačú a Oteckovia. V Oteckoch som sa predstavil najprv ako vrátnik v zdravotníckom zariadení a potom ako kupujúci kvetov pre manželku. V obidvoch prípadoch aj s textom, ale ten som mal zatiaľ v každej postave. Naposledy som sa objavil v jojkárskom seriáli Nemocnica, kde moja postava prišla ako pacient na vyšetrenie. Tieto úlohy pre mňa znamenajú príjemnú skúsenosť a trochu posúvanie sa v hereckej práci. Je to niečo úplne iné ako divadlo. Má to inú atmosféru ako divadlo. Spoznať zákulisie nakrúcania seriálov považujem tiež za zaujímavé,“ povedal Dušan Kojnok (59), predavač v tisovskom kníhkupectve.

To, že v spomínaných seriáloch Chlapi neplačú, Oteckovia, či Nemocnica účinkujú aj najznámejší slovenskí herci, predstavuje podľa neho bonus k tomu celému. „Väčšinu seriálov v televízii zároveň sledujem a účinkovanie v nich beriem ako také milé spestrenie. Vďaka tomu človek zažije niečo iné, teda nielen to, čo vidí na obrazovke, ale tiež to, čo je skryté pred televíznymi divákmi,“ priblížil Kojnok.

Podľa jeho vyjadrenia sa do databázy agentúr, ktoré sa podieľajú na príprave seriálov, dostal pred niekoľkými rokmi. „Môj prvý kasting, na ktorom som sa zúčastnil, bol pre TV JOJ a uskutočnil sa na konci januára 2010 v Bratislave na Kolibe . Bolo tam treba napríklad zahrať nejakú scénku a povedať niečo o sebe. Kasting pre TV Markíza sa konal o niečo neskôr v Rimavskej Sobote. Mal podobný priebeh. Odvtedy ma tieto agentúry evidujú a občas sa ozvú s ponukou,“ ozrejmil Dušan Kojnok.

Ak bude mať takú možnosť, mieni pokračovať v účinkovaní v seriáloch. „Keď mi zavolajú a povinnosti mi to umožnia, tak sa na nakrúcaniach seriálov zúčastním. Som rád, keď si na mňa spomenú. Tých ponúk zase veľmi veľa nie je, aby som si spomedzi nich vyberal. Teraz ma oslovili s možnosťou účinkovania v nejakej kriminálke, ale budeme mať v tom čase v meste divadelný festival Lojkov Tisovec, kde hrám v dvoch súťažných predstaveniach, tak som to musel odmietnuť.“

Kojnok sa objavil tiež v životopisnom filme Smrť ministra o bývalom československom ministrovi zahraničných vecí Vladimírovi Clementisovi, rodákovi z Tisovca. „Film natáčali v roku 2009 aj na tisovskej radnici, kde bola súdna sieň a hral som v ňom jedného zo sudcov, ktorí Clementisa odsúdili. V menších úlohách sa v tomto filme, ktorý si diváci mohli pozrieť na RTVS, predstavili viacerí kolegovia divadelníci a aj občania z Tisovca.“

Tvrdí, že divadlo je aj tak viac, ako účinkovanie v seriáloch. „Je tam priamy kontakt s divákmi a máte hneď ich spätnú väzbu a odozvu. V divadelnom predstavení sa nič nedá vrátiť späť, ako keď nakrúcate nejaké scény v seriáloch niekoľkokrát, kde máte len bezprostrednú reakciu od režiséra. Divadlo je však originál. Keď niečo domrvíte, či zabudnete text, musíte sa zachovať tak, aby to divák nezbadal, alebo sa nejako vynájsť. Keď sa divákovi niečo páči, zasmeje sa, zatlieska aj v priebehu predstavenia a po jeho skončení napríklad zaznie dlhotrvajúci potlesk alebo standing ovation. Pre herca to predstavuje zadosťučinenie a najväčšiu odmenu,“ uviedol Dušan Kojnok.

Jeho ďalšou záľubou je turistika. Je spoluzakladateľom tento rok už 40 – ročného turistického oddielu KOS Rimavská dolina a rovnako patrí medzi zakladateľov i členov skupiny otužilcov, ktorá sa volá Tisovské cencúle.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album D. Kojnoka

Tisovčan Kojnok prekvapil speváčku Dubasovú originálnym darčekom

<p>The post Divadelník Kojnok z Tisovca si zahral v televíznych seriáloch i vo filme first appeared on vobraze.sk.</p>

Tomáš Mischura získal ocenenie Igric za mužský herecký výkon vo filme Čierne na bielom koni, v ktorom stvárnil tragikomickú postavu Zsoltiho a tej vdýchol uveriteľný ľudský rozmer. Cenu si prevzal na 34. ročníku slávnostného udeľovania národných cien za audiovíziu. Odvysielala ho RTVS. Film nakrúcali aj v Rimavskej Sobote a Lučenci. Režisérom, scenáristom i producentom tejto romantickej gangsterky je Rasťo Boroš, ktorý vyrastal v Rimavských Janovciach a študoval na rimavskosobotskom gymnáziu.

„Svojou kreativitou dal postave širokospektrálny a hlavne ľudský rozmer. V maximálnej miere využíva veľmi citlivo humor, čím postava dostáva tragikomický až groteskný, ale uveriteľný rozmer, čo mňa ako diváka v dobrom slova zmysle nútilo smiať sa i plakať zároveň nad týmto nešťastníkom. Myslím si, že Tomáš Mischura využil túto postavu v maximálnej miere. S týmto názorom súhlasili aj ostatní členovia odbornej poroty, a preto sa porota rozhodla udeliť hlavnú cenu Igric za mužský herecký výkon práve Tomášovi Mischurovi,“ ozrejmil Peter Šimun, jeden z členov poroty.

„Ďakujem Rasťovi Borošovi za príležitosť v tejto upotenej gangsterke a žánrovke. Žánrovky mám veľmi rád. Ďakujem celého tímu, lebo to bolo veľmi príjemné natáčanie,“ reagoval Mischura. Ceny Igric udeľujú Slovenský filmový zväz, Únia slovenských televíznych tvorcov a Literárny fond.

Attila Mokos si prevzal v apríli národnú filmovú cenu Slnko v sieti v kategórii najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Získal ju za stvárnenie postavy Lučána Ármina Wámbéryho vo filme Čierne na bielom koni. Táto snímka mala celkovo päť nominácií na cenu Slnko v sieti za rok 2022.  Rozhodli o nich členovia Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Mokos si prevzal tiež cenu za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe vo filme Piargy.

Zdroj: vobraze.sk, foto: reprofoto RTVS

<p>The post Herec Mischura si prevzal cenu za postavu vo filme Čierne na bielom koni. Ten nakrúcali v R. Sobote i Lučenci first appeared on vobraze.sk.</p>

Letné premietanie filmov pod holým nebom na amfiteátri v Rimavskej Sobote bude aj tento rok. Ako pre vobraze.sk uviedla poverená riaditeľka Mestského kultúrneho strediska Silvia Habánová, premietanie začne 9. júna po 21.00 hod. „Letné kino bude potom každý piatok a sobotu, ak to počasie umožní,“ povedala Habánová s tým, že ak počasie nebude vyhovovať, tak sa bude premietať v kine Orbis. V pláne je sedem filmov na amfiteátri. Podľa riaditeľky posledne na amfiteátri menili elektrické rozvody. „Ide o kompletnú elektriku aj v areáli, aj pri ozvučovaní, pri pódiu sú nové rozvádzače,“ doplnila.

Letné kino na amfiteátri začne v piatok filmom Transformers: Monštrá sa prebúdzajú.
v sobotu 10. júna: Rýchlo a zbesilo 10
v piatok 16. júna: Flash
v sobotu 17. júna: Elementy
v piatok 23.júna: Nočná mora
v sobotu 24. júna: Nič v zlom
v piatok 30. júna: Indiana Jones a nástroj osudu

Zámer oživenia premietania na amfiteátri zrealizovalo MsKS v roku 2021, kedy bola zrekonštruovaná premietacia miestnosť. Letné kino sa predtým v okresnom meste nevyužívalo viac ako 10 rokov. Premietanie prebiehalo aj vlani.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Letné premietanie filmov na amfiteátri v R. Sobote začne už onedlho first appeared on vobraze.sk.</p>

Vydal pokračovanie svojej úspešnej knihy a plánuje aj tretiu časť. Ján Spišiak, ktorý pochádza z Tisovca, túžil byť už odmalička spisovateľom. Hovorí, že píše, lebo ho to napĺňa a je to pre neho úplne prirodzené.

V roku 2020 vydal Spišiak knihu Stíhači. Jej dej je situovaný do hokejového prostredia a jeho súčasťou sú humorné situácie. Vlani v lete prišlo na rad aj jej pokračovanie. „Ohlasy sú dobré. Čitatelia sa v prvej časti zoznámili s hlavnými postavami, obľúbili si ich, rovnako ako príbeh, a tak sú radi, že sa s nimi opäť stretávajú. Všetci to tak máme. Sympatické postavy sú veľkou devízou každej knihy, som naozaj rád, že sa to podľa slov čitateľov týka aj mojich kníh,“ uviedol pre vobraze.sk spisovateľ Ján Spišiak.

V knihe Stíhači 2 podľa autora prezident hokejového klubu navrhne lídrovi partie Stíhačov s prezývkou Mrkva spoluprácu. Už nejaký čas sa zaoberá myšlienkou hľadania nových mladých talentov, ktoré hokej potrebuje, a tak predostrie svoj úmysel. Mrkva je nápadom nadšený, ale nebol by to Mrkva, keby k projektu nepristúpil so svojím nezdolným optimizmom a entuziazmom. Prezident klubu si síce spoluprácu predstavoval hlavne ako spoluprácu, ale Mrkva ho podľa svojho zvyku postavil pred viac-menej hotový nápad, pričom medzitým už začal obtelefonovávať ľudí, ktorí sa mu do projektu „hodili“. Zatiaľ čo prezident klubu plánoval dosah svojho projektu pre Banskú Bystricu, v ktorej pôsobí ligový tím a vlastne aj Stíhači, Mrkva to vidí inak. „Bude hľadať spádovú oblasť a z viacerých dôvodov sa rozhodne pre mestečko Tisovec, ktorého primátora ihneď skontaktuje. Primátor, ani mestskí poslanci, sa nebudú stačiť čudovať, čo všetko pre nich Mrkva pripravil,“ priblížil spisovateľ, ktorý teda do druhej časti knihy zakomponoval aj svoje rodné mesto.

Stíhači majú od začiatku naplánované tri časti. Všetko ostatné sa čitatelia včas dozvedia na instagramovom profile vydavateľstva Sunday Walk, ktoré Ján Spišiak vlastní. Ten v decembri dopísal scenár k filmu, ktorý si teraz budú postupne čítať. Najprv to bude známy herec Dušan Cinkota alias Cinky, s ktorým spisovateľ spolupracuje a po ňom ďalší zainteresovaní ľudia. Nie je ich málo a každý z nich má pomerne husto popísaný diár. „Ale to je v poriadku, ja som jednoznačne zástanca kvalitnej prípravy, nech potom výsledok stojí za to. Nie je dôvod sa niekam ponáhľať. Cieľom je kvalita, nie preteky. Máme to aj v slogane: „Vydavateľstvo, ktoré má čas.“ Príprava filmu s Cinkotom sa momentálne nachádza na začiatku predprodukcie.

Navyše, pracuje na knihe Strom, ktorej vydanie je naplánované na september. Potom ho čakajú ďalšie dva scenáre. Ešte v novembri minulého roka sa spolu s autorom nádhernej obálky knihy Zabudnutý príbeh Jánom Turčanom a Dušanom Cinkotom zúčastnili na veľmi príjemnej besede so žiakmi základnej a strednej školy v Tisovci. „Veľmi profesionálne ju pripravila pani knihovníčka Mirka Kojnoková, za čo jej znovu ďakujem a pozdravujem ju,“ doplnil Spišiak, ktorý čo sa týka písania kníh a scenárov, má kalendár plný až do konca roku 2028. „Potom sa pôjdem prejsť,“ zakončí vtipne.

Spisovateľ Ján Spišiak pochádza z Tisovca. Spolupracuje s Dušanom Cinkotom

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív a Instagram J. Spišiaka

<p>The post Do druhej časti knihy zakomponoval Tisovec. Spisovateľ Spišiak odtiaľ pochádza first appeared on vobraze.sk.</p>

Gangsterský film o láske a peniazoch, ktorý bol natočený v Rimavskej Sobote a aj Lučenci, zaujal divákov. Na včerajšiu predpremiéru Čierne na bielom koni za účasti režiséra a dvoch hercov, ich prišli stovky. V kine Orbis tak po prvom filme ešte pre veľký záujem opakovali premietanie. Predpremiéra bola v rovnakom čase aj v Lučenci.

Film je z režisérskej dielne Rastislava Boroša, ktorý detstvo prežil z Rimavských Janovciach a navštevoval aj gymnázium v Rimavskej Sobote. Vyštudoval scenáristiku. Ako pre vobraze.sk ďalej uviedol Rasťo Boroš, žije v Bratislave a rodinu i priateľov má naďalej v R. Janovciach aj v R. Sobote. Učí na filmovej fakulte na katedre hranej réžie. „Je to moje povolanie a režírujem si svoje filmy. Toto bol môj druhý celovečerný film,“ povedal a dodal, že rozprávanie o zločine je stále na mieste, ale jeho nezaujímala trilerova podoba zločinov, ale skôr čo sa deje v hlavách zločincov, keď im skomplikuje život láska. „Lebo láska má silu prevalcovať a zmeniť aj veľmi zlých ľudí a je to zároveň groteskné. Zaujímali ma ľudia, ktorých pichá do rebier k tomu, že koketujú so zločinom a zaujímali ma zločinci, ktorým láska komplikuje život a musia si ho asi kvôli tomu prehodnocovať,“ povedal v rozhovore štyridsiatnik Boroš.

Tému filmu si vybral z viacerých dôvodov, aj kvôli tomu, že pozná tunajšie prostredie. „Veľmi ma bavila predstva, že natočím film v Rimavskej Sobote a Lučenci. V mestách, ktoré sú na okraji záujmu tejto vlády dlhodobo a zároveň si vo filme zahrajú herecké hviezdy,“ priblížil. 

Postavu Bandyho Koháriho z R. Soboty si zahral Milan Ondrík. Divákom je známy zo seriálu Panelák a zahral si aj novom filme Tieňohra. Patrí k najobsadzovanejším hercom na Slovensku. Ako spomenul, tento kraj má veľmi rád. „Zaslúži si byť prezentovaný možno aj takýmto filmom. Verím, že sa vám film páčil a dal vám pocit úsmevu a nádeje,“ povedal a dodal, že vďaka Rasťovi mohol rozšíriť žáner svojich postáv aj humornejším smerom. Z tunajšieho okolia pozná Teplý Vrch, ktorý aj navštívil a ako prezradil, od Rimavskej Soboty mal aj priateľku, s ktorou si dlhšiu dobu dopisoval. 

Nemenej obsadzovanú Janku Kovalčíkovú, ktorá si zahrala aj v seriáli Oteckovia, na scenári upútal spôsob, ako bol napísaný. „Akým spôsobom Rasťo napísal obrazy, ktoré nemajú text, iba opisy scén a v konečnom dôsledku téma. Myslím si, že robiť romantickú gangsterku na Slovensku nie je len tak bežné,“ povedala pre vobraze.sk s tým, že s postavou Janky si bola dosť blízka aj súkromne, kvôli čomu aj bola do tejto roly obsadená. „Pevne verím, že to bolo vidieť aj na plátne, že to bolo prirodzené,“ podotkla. Zároveň poznamenala, že film sa točil asi pred dvomi rokmi v lete, keď bolo veľmi teplo a tunajšie prostredie na ňu pôsobilo dosť južansky, stretla tu temperamentných a ľudských ľudí. 

Film točili viac ako 30 dní. Diváci v ňom môžu spoznať aj scénky z ulíc R. Soboty z bývalého župného domu v R. Sobote, Hlavného námestia a okolia. Vo filme sa spomínajú aj Širkovce, Pavlovce či Tachty, územie od Poltára až po Veľký Krtíš. Romantickú scénu točili v kaštieli v Hajnáčke či gotickom kostolíku pri Kyjaticiach, ktorý je plný vzácnych fresiek.   

Akákoľvek podobnosť s realitou je podľa režiséra filmu na prvý pohľad čisto náhodná. „V skutočnosti si ale myslím, že takéto príbehy sú prítomné v každom malom meste a každej spoločnosti, úplne každej, nielen našej a podobnosť so skutočnosťou sa ťažko hľadá. Nejde o rekonštrukciu príbehu. Chcel som rozprávať univerzálne. Chcel som robiť film, ktorý je zábavný a vtipný a keby sa robil film o zločine realisticky, tak by to takéto nebolo,“ povedal Boroš. Ako naznačil, vo vývoji má ďalší film. „Bude to iný žáner, magický realizmus. Znovu vychádzam cez seba v príbehoch. Je to adaptácia ťapákovcov,“ naznačil s tým, že či budú opäť natáčať aj v R. Sobote, zatiaľ neprezradí. Vo voľnom čase v orchideáriu pestuje tropické orchidey a číta veľa kníh. 

Na príprave a výbere filmových scén pomáhala aj lokačná manažérka Janka Koršová z Poltára. Poďakovala sa vedeniu mesta aj polícii, ktorá pomáhala pri uzatvorení úsekov ciest či námestia. 

Pred kinom Orbis si prichádzajúci a čakajúci diváci mohli pozrieť projekciu na stene budovy. Pri vstupe bolo aj občerstvenie z kaviarne Zeppelin v R. Sobote. Ak máte záujem pozrieť si tento špeciálny film, lístky nájdete ešte v predaji na kinoorbis.sk Premietať sa bude ešte aj v sobotu 15. a nedeľu 16. októbra o 18.00 hodine.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Režisér filmu Čierne na bielom koni vyrastal v R. Janovciach. Prezradil, čo plánuje + video first appeared on vobraze.sk.</p>

Dlhé roky bola spätá s rimavskosobotským kinom Orbis. Eva Zibríková ho viedla ako jeho vedúca. Počet filmov, ktoré za tie roky videla a priniesla na plátno, sa počíta na tisíce. Filmy v jej živote znamenajú veľmi veľa, napriek tomu si už v súčasnosti užíva dôchodok. Chce ho tráviť aktívne. Ako pre vobraze.sk ďalej uviedla, začala navštevovať Univerzitu tretieho veku v Bratislave, kde študuje psychológiu. „Veľmi sa na to teším. Stretla som skvelých ľudí, nové informácie. Je dôležité na dôchodku žiť aktívne pre duševné aj fyzické zdravie. Mala som imatrikuláciu a začala som študovať minulý týždeň,“ povedala Zibríková.

V Mestskom kultúrnom stredisku celkovo odpracovala 41 rokov a pričinila sa aj o prvé vystúpenia divadla Gunagu či politickú talkšou Večer Milana Markoviča v R. Sobote. Obľubuje Radošinské naivné divadlo. „Mali sme s nimi nadštandardné vzťahy. Keď prišli, tak aj na dva dni boli vypredané predstavenia,“ spomenula na čas, kedy ešte pracovala priamo v MsKs.   Zažila tam troch riaditeľov. Na tomto poste sa vystriedali Štefan Baláž, Ľubomír Šárik a Milana Jutková. Zibríková si najradšej spomína na obdobie, keď bol šéfom organizácie Štefana Baláža. „Vtedy sme boli ako rodina, pomáhali sme si. Nebolo toľko stresov v tej dobe. Bolo nás viac a všetci sme spolu robili a bol čas aj žiť,“ povedala. 

Vedúcou v kine bola od začiatku 90-tych rokov. „Mala som školených premietačov. Ešte na kotúčové filmy ním bol Ladislav Molnár, ktorý v rimavskosobotskom kine premietal asi 50 rokov. Bol to veľmi dobrý odborník, pracovník, nikdy nevynechal premietanie. Ani kvôli dovolenke, aj chorý prišiel,“ spomenula Zibríková. 

Keď začínala, bolo podľa jej slov skoro v každej dedine kino. Spolu s kinármi z iných miest navštevovala festivaly, napríklad v Trenčianskych Tepliciach. „Viac sa o nás vtedy starali. Keď bol významnejší film, tak nás zavolali a premietali nám novinársku projekciu. Videli sme teda filmy skôr, ako prišli do kín,“ priblížila. Poukázala na to, že digitalizácia kín sa prejavila taký spôsobom, že sa znížil počet kín. „Na Slovensku bolo predtým vyše 1 200 kín, po digitalizácii ich zostala asi len stovka. Bolo to zúfalé, na okolí nebolo kino. Aj nám hrozilo, že zatvoríme. Nakoniec sa však s príspevkom z Audiovizuálneho fondu a mesta podarilo rimavskosobotské kino zachrániť,“ priblížila Zibríková.

Filmový klub

Najradšej má psychologické filmy. „Preto sme založili aj filmový klub v R. Sobote. Námet sme čerpali z Lučenca, kde nás pozvali na otvorenie tamojšieho filmového klubu. Premietali Prelet nad kukučím hniezdom a išlo o archivovaný kúsok, vzácnosť. Ten film nám vyrazil dych,“ priblížila dlhoročná šéfka kina Orbis inšpiráciu na založenie filmového klubu aj v R. Sobote, kde tak mohli hrať aj takéto artové filmy.

V 90-tych rokoch sa roztrhlo vrece s americkými filmami. „Bolo to treba vykompenzovať inými filmami. Neskôr sme sa preto v R. Sobote zapojili do siete Europa Cinemas, ako jedno z desiatich kín na Slovensku,“ povedala a dodala, že chodievali aj na konferencie, zoznámili sa s predstaviteľmi, ktorí kino v R. Sobote neskôr podporovali a hralo sa tu viac európskych filmov. „Hrali sme veľa aj pre škôlky a sem tam sa nám podarilo odohrať aj európsku tvorbu zo Slovenska, Čiech. Podporovali sme týmto mladých,“ povedala Zibríková, ktorá má veľmi široký rebríček obľúbených filmov. „Tými najobľúbenejšími sú od režisérov Pedra Almodovara či od Miloša Formana,“ dodáva bývalá vedúca kina Orbis, ktorá čas trávi aj v záhrade, na bicykli či na turistike. Na tomto poste skončila v máji tohto roku. Vystriedal ju na ňom Tomáš Országh, ktorý v MsKS v kine pôsobil osem rokov. „Prirástlo mu k srdcu, podobne ako mne a tak prevzal štafetu,“ hovorí a dodáva, že po jej odchode v kine pracuje aj Zuzana Kisfaludiová, ktorá tam prešla z Turisticko-informačného centra. 

Zdroj: vobraze.sk. foto: archiv Eva Zibriková

<p>The post Dlhoročná vedúca kina Orbis v R. Sobote si aktívne užíva dôchodok first appeared on vobraze.sk.</p>

Rastislav Zajac je šikovný grafik a hokejový brankár, ktorý pôsobil niekoľko rokov v nemeckom Wolfsburgu . Podarilo sa mu ale dostať sa aj do filmového sveta. Stal sa súčasťou filmu Správa, ktorý režíroval Peter Bebjak. Zaujímalo nás, ako sa mu podarilo dostať sa na filmové plátno a  ako vyzeralo samotné natáčanie.

Po hokejovej sezóne, ktorú odohral v Nemecku, sa na jar 2019 musel vrátiť späť na Slovensko. Zranenie, ktoré mal si vyžadovalo operáciu nohy a zároveň dlhšiu dobu liečenia. Z dlhej chvíle si začal pozerať komparzné a kastingové agentúry, do ktorých sa aj zaregistroval.

„Natrafil som na film Správa. Hľadali mužov, bez  nejakého vekového obmedzenia, ktorí budú hrať či už nemeckých vojakov alebo Židov. Prihlásil som sa, poslal nejaké svoje fotky, a obratom mi poslali dátum a čas kostýmovej skúšky, ktorá prebehla v budove RTVS v Bratislave,“ uviedol pre vobraze.sk Zajac.

Správa je filmovou adaptáciou autobiografického románu „Čo Dante nevidel“ o úteku dvoch mladých slovenských Židov. Alfrédovi Wetzlerovi a Rudolfovi Vrbovi sa totiž podarilo utiecť z koncentračného tábora Osvienčim. Cieľom úteku ale nebolo zachrániť si vlastný život, ale zabrániť umieraniu tisícov ľudí. Správa o jeho fungovaní, ktorú krátko na to spísali, pomohla zachrániť mnoho ďalších životov.

„Na kostýmovej skúške nás bolo v čase, keď som sa tam nachádzal približne 20 ľudí. Podľa výšky a váhy mal štáb pripravené oblečenie a obuv. Bol to zvláštny pocit, pretože všetko to oblečenie a dreváky vyzeralo, a myslím že aj bolo, identické s tým, ktoré nosili v Osvienčime. Po kostýmovej skúške prišiel čas na ostrihanie sa naholo, ale v tom momente som ani neváhal. Veľmi ma zaujíma obdobie 2. svetovej vojny a všetko okolo nej, mám napozerané  – mnohé dokumenty a filmy. Takže som sa tešil, že sa môžem do toho obdobia vžiť aspoň na chvíľu. Samotné natáčanie bolo rôzne či už časovo alebo podľa toho, na akých miestach sa odohrávalo. Mňa len mrzí, že som toho nestihol viac, lebo väčšina sa natáčala skôr, ešte keď som bol v Nemecku. Pri natáčaní  som hlavne nezávidel tým, ktorí museli byť pár hodín nahí a v zime.“

Rastislav Zajac mal vo filme rolu politického väzňa a na scéne si zahral kaderníka. Ako nám opísal, repliky ručných strojčekov, ktoré boli použité vo filme boli natoľko autentické, že skôr šklbali vlasy ako strihali, a v dreveno – kožených topánkach, ktoré mali obuté, sa takmer vôbec nedalo kráčať, čo umocňovalo celú atmosféru toho, čím všetkým si museli skutoční väzni v táboroch prechádzať.

„Bolo super sa stretnúť aj s hlavným hrdinom Noelom Czuczorom, a taktiež aj zo známym nemeckým hercom Florianom Panznerom, ktorý je vo filme Lager Führer v Osvienčime. Počas natáčania som sa iba utvrdil v tom, aké to bolo strašné a kruté obdobie, ktorým si ľudstvo prešlo.“

A ako nám prezradil, po úspešnej operácii nohy opäť trénuje vo Zvolene a v Banskej Bystrici, kde momentálne aj pracuje, no nevylučuje ani návrat späť do zahraničia. Tiež uvažuje nad tým, že by sa zúčastnil opäť nejakého kastingu a rád by účinkoval v ďalšom filme.

„Momentálne už žijem a pracujem na Slovensku, a po úspešnej operácii nohy, opäť trénujem a vraciam sa do formy. Samozrejme, rozmýšľam nad ďalším účinkovaním v nejakom filme.“

Snímku Správa & diskusia s tvorcami si budete môcť pozrieť v kine ORBIS už túto sobotu a nedeľu 25.-26.9.2021 o 20.00 hod.

Autor: vobraze.sk / Fotogaléria: Rastislav Zajac

<p>The post Rodák z Kokavy nad Rimavicou súčasťou filmu Správa. Už onedlho v kine + video first appeared on vobraze.sk.</p>

Rimavskosobotské kino Orbis, ktoré v lete využíva po večeroch premietanie na amfiteátri, avizuje ďalšie filmy v auguste. Podľa vedúcej kina Evy Zibríkovej bol v prípade neodohraného filmu Známi neznámi z 8. augusta stanovený náhradný termín. Film premietnu v prípade priaznivého počasia 20. augusta.

V augustovej ponuke sú viaceré filmy. Najbližšie koncom tohto týždňa 13. augusta je to česká športová dráma Smečka. Začiatok predstavenia je o 21.00 hodine. O deň neskôr premietajú akčný, dobrodružný film s prvkami sci-fi pod názvom Free Guy /Free Guy/. V nedeľu bude na plátne životopisná hudobná dráma Respect – výnimočný príbeh kráľovnej soulu, legendárnej hudobnej hviezdy Arethy Franklin.

Zdroj: vobraze.sk, Kino Orbis

<p>The post Program kina Orbis na mesiac august first appeared on vobraze.sk.</p>