Už odmalička túžil byť spisovateľom. Prvá kniha mu vyšla v roku 2020. Reč je o Jánovi Spišiakovi, ktorý pochádza z Tisovca. „Píšem, lebo ma to napĺňa,“ povedal pre vobraze.sk Spišiak. Ako ďalej uviedol, písanie je pre neho úplne prirodzené, potrebuje k nemu asi toľko „tlaku“, ako k dýchaniu.
Spolupracuje s Dušanom Cinkotom, ten sa podieľal aj na spomínanej knihe. „Nie je len fantastický dabingový, divadelný a filmový herec a režisér, ale tiež výborný slovenčinár s vycibreným zmyslom pre text, ktorý ide až do nuáns, ktoré bežný čitateľ nevníma. Je ideálne stretnúť vnímavého mentora ako on, ktorý dokáže autora viesť tak, aby nezasahoval do jeho osobitosti, ale nenechal ho motať sa len vo vlastnej predstavivosti. Ja som takéto šťastie mal,“ zdôraznil Ján Spišiak (44), ktorý si pochvaľuje aj spoluprácu so Zuzanou Halašovou a Máriou Štullerovou.
Predtým, ako sa k písaniu dostal, veľa čítal. „Aj dnes stále veľa čítam, čo považujem za tú najlepšiu školu pre každého spisovateľa. Získava sa tak nielen prehľad v literatúre, ale aj slovná zásoba, zručnosť v pozorovaní rôznych štýlov písania, práca so slovami, s dejovými líniami, postavami aj so samotným príbehom,“ uviedol rodák z mesta pod Hradovou.
Kniha z hokejového prostredia
S písaním začal už na základnej škole. Podľa jeho slov je publikovanie pre budúcich spisovateľov veľmi dobrou prípravou. „Matne si spomínam, že už na druhom stupni som prispieval do školského časopisu a neskôr som publikoval aj články v časopise, hlavne o osobnostiach umenia a histórie,“ pripomenul svoje začiatky.
Pred dvomi rokmi mu vyšla kniha Stíhači. Jej dej je situovaný do hokejového prostredia. Prináša sériu humorných situácií. „Túto tému som si pre knihu vybral jednoducho preto, lebo hokejové prostredie veľmi dobre poznám. A ako je známe, pre písomné cvičenie je dobré vybrať si tému, v ktorej ste doma. Napríklad dej filmu, komédie, na ktorého scenári teraz s Cinkym robíme, sa odohráva vo vydavateľskom prostredí,“ dodal Ján Spišiak s tým, že si hokej radšej zahrá, než by šiel mrznúť na zápas ako divák. Hokej hráva so svojou partiou v Banskej Bystrici, kde žije a pracuje.
Zabudnutý príbeh
Vlani mu vyšla druhá kniha Zabudnutý príbeh. Tá je úplne iná než Stíhači. Ide o rozprávku pre dospelých, v ktorej hlavný hrdina malý Samko väčšinu času venuje čítaniu svojich obľúbených príbehov, do ktorých je schopný sa doslova ponoriť. Počas jednej zo svojich osamelých podvečerných prechádzok sa zoznámi so zvláštnym dievčatkom, s ktorým si ihneď porozumie. Každý deň prázdnin trávia spolu, až do dňa, kedy musí dievčatko odísť. Samko sa ju vyberie hľadať, ale je to trochu problém, pretože dievčatko bolo „duch“. Preto sa ju vyberie hľadať tam, kde sa cíti najistejšie – do príbehov kníh, uložených v mestskej knižnici, v detskom oddelení na jeho obľúbenej polici s názvom Zabudnuté príbehy. A v tomto putovaní mu pomáha otcovský priateľ, dobrý pán Iks.
„Žánrovo považovali rozprávku velikáni literárnej histórie na čele s Goethem za najťažšiu literárnu formu, keďže aj najmenšie detaily musia byť jasné a presné. Venuje sa témam, ktoré sú pre deti ešte príliš náročné, ale zároveň musia byť podané jednoduchou formou, aj keď je čitateľom dospelý človek. A to nie je ľahké,“ priblížil viac o štýle a druhu písania spisovateľ.
Stíhači budú mať pokračovanie
Prezradil, že napísal viac kníh, ale vychádzajú len postupne, podľa konkrétneho plánu. Pripravené má aj pokračovanie Stíhačov. „Dvojka vlastne nebola napísaná dodatočne, ale celý text bol taký rozsiahly, že som ho rozdelil do troch samostatných dielov. Takže neskôr vydáme aj tretí diel. Z edície tých umeleckejších kníh je na rade kniha Strom,“ avizuje. O čom bude, ale nechcel dopredu prezradiť.
„Okrem toho pracujeme na už spomenutom filmovom scenári a aj na príprave veľmi špeciálne zostavenej série kreslených rozprávok pre deti. Ale pekne postupne, všetko to chce čas, ak to má byť urobené kvalitne,“ dodal Ján s tým, že všetky najbližšie aktivity budú včas uvedené na instagramovom (a s ním prepojenom facebookovom) profile vydavateľstva #sundaywalkofficial, alebo na jeho súkromnom profile #jan_spisiak .
Pozitívne odozvy
Kniha je podľa neho výsledok tímovej práce a autor nevyhnutne potrebuje dobrých a prísnych korektorov. „Ja som na takých našťastie natrafil. Bez nich by bola kniha iba polovičatým pokusom bez budúcnosti.“
Spišiak priznal, že odozvy na jeho knihy sú lepšie, ako čakal. V Banskej Bystrici sa Stíhači dokonca celú jeseň držali medzi lokálnymi bestsellermi a kniha sa niekoľkokrát objavila aj v televízii. Na svojich instagramových profiloch ju, samozrejme, okrem Dušana Cinkotu, ukázalo hneď niekoľko známych osobností, ako napríklad Dominika Richterová. Pozitívne ohlasy mala táto kniha aj na webe kníhkupectva Martinus.
Túži písať knihy, ktoré budú môcť byť považované za umenie, a teda knihy s originálnym námetom, živo vyrozprávaným dejom, dialógmi, ktoré majú iskru a posúvajú dej dopredu, knihy s osobitými postavami, ktoré si s čitateľom dokážu vytvoriť vzťah založený na sympatii a s humorom, ktorý je inteligentný, ale neuráža. Ako dodal, podľa „martinusáckych“ reakcií čitateľov sa dá povedať, že sa im to darí.
Nemá vyhranený žáner
Aké knihy číta? „Nemám vyhranený žáner, hlavne nech je kniha kvalitná. Ale takú treba dnes hľadať, pretože kvality ubudlo. Text na úrovni Garyho alebo Salingera nájdete len veľmi zriedkavo,“ odvetil Ján Spišiak. Ten najčastejšie hľadá kvalitnú knihu u starých majstrov ako Homér, Exupéry a už spomenutí páni. Na nich bol odchovaný.
Z času na čas narazí aj na výnimočné súčasné diela. „Minulý rok ma takto prekvapili skvele napísané poviedky Toma Hanksa v knihe O nezvyčajných ľuďoch a písacích strojoch, no tiež podmanivo napísaná kniha Delie Owensovej Kde raky spievajú, či mimoriadne príjemná kniha Amora Towlesa Džentlmen v Moskve. Bol to naozaj čitateľský pôžitok,“ skonštatoval Spišiak. Svoj voľný čas trávi s rodinou, hrá spomínaný hokej a, samozrejme, chodí do prírody. „Bez nej by to nešlo,“ uzavrel.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album Jána Spišiaka
