Pre väčšinu Slovákov je Marta Jančkárová známa najmä ako dlhoročná tvár verejnoprávnej televízie a rozhlasu STVR. Moderovala politické diskusie O 5 minút 12 či Sobotné dialógy, dnes ju poslucháči poznajú z relácií Z prvej ruky alebo Emotikony vysielanej v Rádiu Slovensko. Málokto však vie, že korene jednej z najvýraznejších slovenských moderátoriek siahajú do Novohradu – konkrétne do Trebeľoviec pri Lučenci.
Keď sa povie Novohrad, Marta Jančkárová si ako prvé vybaví miesta, ktoré ju formovali počas mladosti. „Krásna obnovená synagóga, Reduta a budova Strednej odbornej školy pedagogickej, lebo som tam strávila štyri roky. Ale aj budova, do ktorej som kedysi dlhé roky chodila na Základnú umeleckú školu. A samozrejme, pekne obnovený kaštieľ v Haliči,“ hovorí pre vobraze.sk Marta Jančkárová (49). Dodáva, že nezabúda ani na lučenecký park s jazerom, kde kedysi obdivovala labute a kačky. „A taký milý pocit, keď niekde uvidím pelikána, ktorého má Lučenec v erbe.“
Detstvo prežila v Trebeľovciach, obklopená prírodou, záhradou a domácimi zvieratami. Hoci by sa mohlo zdať, že po rokoch práce okolo domu bude túžiť po mestskom živote bez povinností, opak je pravdou. „Človek by si myslel, že v dospelosti ma už nebude lákať záhrada, no bolo to prvé, čo som túžila mať,“ hovorí s úsmevom. Dodnes jej robia spoločnosť zvierací miláčikovia a práve práca v záhrade patrí medzi najväčšie formy oddychu.
Do rodného kraja sa vracia pravidelne. V Lučenci aj Trebeľovciach má stále rodinu a silné väzby. „Dodnes rada chodievam k Ipľu, je tam nádherne. Neraz sledujem aj volavky popolavé, ktoré tam hniezdia,“ približuje. Hoci dnes žije v obci neďaleko Bratislavy, prostredie dediny jej ostalo blízke. „Viac mi vyhovuje život v prostredí obce, kde sa poznáme navzájom so susedmi a niekedy si aj pomáhame,“ priblížila Jančkárová.
Z rodného kraja jej však nechýbajú len miesta. „Z domáceho sveta mi chýba najmä mamička, ktorá zomrela pred takmer šiestimi rokmi,“ priznáva otvorene s tým, že dnešnej spoločnosti často chýba pokojnejšie tempo života. „Dnes sme všetci akoby viac vystresovaní, musíme stihnúť oveľa viac vecí.“
K Novohradu ju viažu nielen miesta, ale aj ľudia, obzvlášť pedagógovia, ktorí ju ovplyvnili. „Motivovala ma pani Erika Dóšová, ktorá ma učila hru na klavír v Základnej umeleckej škole. V myšlienkach mi utkvela aj slovenčinárka pani Pápayová či dnes už nebohá pani Hanulová, ktorá používala úžasné tvorivé prístupy počas dramatickej výchovy.“
Práve vzťah k hudbe a umeniu ju sprevádzal už počas štúdia na pedagogickej škole v Lučenci. Neskôr pokračovala na vysokej škole pedagogického smeru, pričom pôvodne vôbec neplánovala kariéru v médiách. „Bola by som učiteľka angličtiny a hudobnej výchovy, alebo zverolekárka, keby som sa rozhodla pre inú školu. Možno aj sprievodkyňa cestovného ruchu, ako bol môj otec,“ prezrádza.
Osud ju napokon zavial k médiám. „Počas štvrtého ročníka vysokej školy ma zaujala práca v miestnom rádiu. Spočiatku to bola len záľuba. Robila som relácie o hudbe a poézii,“ spomína na svoje začiatky v nitrianskom regionálnom rádiu.
Do Slovenskej televízie prišla postupne pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Najskôr ako reportérka spravodajstva, neskôr ako moderátorka významných politických relácií. Zažila hektické obdobia aj náročné živé vysielania. Na svoje prvé veľké reportáže si spomína veľmi presne. „V roku 2002 bola hladina Dunaja veľmi vysoká a niektoré domy v Devíne zaplavilo tak, že ich neskôr museli zbúrať. Tam sa človek rýchlo učil, ako vtesnať podstatné informácie do minúty a dvadsiatich sekúnd.“
Pracovné tempo televízneho spravodajstva bolo podľa nej mimoriadne náročné. „Ráno musí redaktor prísť na poradu s nejakým návrhom, ktorý potom cez deň spracuje. Alebo ide na tlačové konferencie. Končí niekedy večer a na druhý deň sa kolobeh opakuje,“ opisuje. Niektorí kolegovia vraj takýto režim vzdali už po pár dňoch. „Aj ja som občas mala myšlienku, či chcem takto žiť dlhodobo,“ priznáva.
Neskôr sa však jej práca posunula viac k moderovaniu a publicistike. Okrem O 5 minút 12 a Sobotných dialógov moderovala aj vtedajšie Správy a komentáre, dnešné Komentáre dňa. Venovala sa aj reláciám o vstupe Slovenska do Európskej únie a robila reportáže zo zahraničia.
Moderovanie politických debát patrí podľa nej k najťažším novinárskym disciplínam. Divák totiž často nevidí hodiny príprav v zákulisí. „Najťažšia je určite dôkladná príprava, sledovanie všetkých textov a iných debát, v ktorých mohlo zaznieť niečo dôležité,“ vysvetľuje. Náročné je aj reagovať na politikov, ktorí bývajú mediálne trénovaní tak, aby sa odpovedi vyhli.
V časoch silnej polarizácie spoločnosti považuje za dôležité zachovať profesionalitu a vecnosť. „Moderátor nesmie nechať úplne bez odozvy dezinformácie či nepravdy. Niektorí ľudia si to však mýlia, myslia si, že keď moderátor uvádza na pravú mieru fakty, hovorí svoj názor. Ale nie je to tak. Stačí si pozrieť oficiálnu stránku ministerstva zahraničných vecí, kde rezort uvádza mýty a fakty o Ukrajine. A potom to porovnať s postojmi politikov v reláciách.“
Za roky práce zažila aj vypäté situácie. „Napätá bola situácia, keď jeden hosť odišiel zo živého vysielania. Alebo keď bolo treba stíšiť mikrofóny v štúdiu, lebo hosť nerešpektoval pravidlá,“ prezrádza. Raz dokonca počas relácie spadol kameraman aj s kamerou. Neskôr sa ukázalo, že mal zdravotný problém.
Podľa Marty Jančkárovej sa kultúra verejnej diskusie za posledné roky výrazne zhoršila. „Slovník verejne činných osôb zhrubol a je neraz až agresívny. Osočovanie aj klamstvá sú žiaľ bežnou súčasťou verejných vystúpení.“
Dnes sa už politike venuje menej a bližšie má k hlbším ľudským témam. Aj preto jej vyhovujú rozhlasové projekty ako Emotikony. „Určite mám bližší vzťah k hlbším ľudským rozhovorom. Tie sú o podstate života, bez naučených mediálnych fráz a bez agresivity,“ hovorí. Dodáva, že relácia Emotikony so stálym hosťom, vysokoškolským pedagógom a psychológom, profesorom Mironom Zelinom sú o prežívaní, psychike, o tom, ako čelíme rôznym situáciám a či sa dokážeme zo života tešiť.
V pamäti jej utkvelo veľa zaujímavých rozhovorov. „Každý bol niečim pre mňa zaujímavý. V nie tak dávnej dobe napríklad rozhovor s hudobníkom, v ktorom sme púšťali ukážky z jeho koncertov,“ hovorí a dodáva, že pre ňu bol silný napríklad aj rozhovor s odborníkom o emotívnej súčasti jeho práce, do ktorej patrí záchrana životov aj umieranie. „Alebo rozhovory so psychológom o tom, ako sa poradiť s ťažšími životnými situáciami. V debate s politikmi sa diváci len málokedy dozvedia niečo, čo by už nevedeli,“ podotkla.
Popri moderovaní sa Jančkárová venuje aj dramaturgii a pomoci mladším kolegom. Oddych nachádza najmä v prírode, hudbe a knihách. Rada číta aj texty z oblasti medicíny. „Najviac mi pomáha vypnúť príroda a práca v záhrade,“ dodáva.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Marta Jančkárová, RTVS, Jindřich Bardon
