Zručný remeselník Miroslav Moncoľ z Kokavy nad Rimavicou zostáva verný tradícii, poctivej ručnej práci a presnosti. Aj vo veku 69 rokov trávi hodiny vo svojej dielni, kde vznikajú drumble, kožené opasky, pracky či tradičné ozdoby, ktoré poznajú folkloristi nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. „Všetko, čo spravím, sa musí najprv páčiť mne. Až potom sa to môže páčiť niekomu inému,“ hovorí pre vobraze.sk Miroslav Moncoľ.
Jeho meno je medzi folkloristami dobre známe. Na výrobky s typickými kokavskými motívmi nedá dopustiť a rovnako si zakladá aj na tradičných postupoch. „Vedel by som tie veci urobiť aj viac vyzdobené alebo modernejšie, ale nechcem. Chcem, aby to ostalo také, ako to vymysleli naši predkovia,“ vysvetľuje.
Na výrobu hudobných nástrojov a kožených výrobkov sa pozerá nielen ako na remeslo, ale aj ako na určitý záväzok voči tradícii. Tvrdí, že človek si nemôže prisvojiť ľudové umenie a úplne ho prerobiť podľa seba. „Pieseň si požičiavam od ľudu, ale musím ju vrátiť minimálne takú dobrú, aká bola. A toto isté beriem aj pri remesle,“ vraví Moncoľ.
V predchádzajúcich rokoch získal viacero ocenení na celoštátnych súťažiach výrobcov hudobných nástrojov. Medzi nimi aj titul Instrumentum Excellence, ktorý udeľujú výrobcom za mimoriadnu úroveň remeselného spracovania. Na súťaže nosieval vlastnoručne vyrobené fujary, píšťaly aj drumble. Na Hontianskej paráde v Hrušove minulý rok získal ocenenie najlepší remeselník. Vlani na jeseň získal Miroslav titul majster ľudovej umeleckej výroby. Berie ho s pokorou, ale predsa len ho v niečom ovplyvnil. „Keď už má človek takýto titul, tak je to záväzok. Aj výrobky musia mať istú úroveň. Posúvam len výrobky, ktoré sú toho hodné. “
K remeslu sa dostal prirodzene aj vďaka svojej profesii. Dlhé roky pracoval v nástrojárni v Hnúšti, kde vyrábal technické formy a prípravky. Práve tam získal skúsenosti s precíznou prácou, technickým kreslením či výrobou nástrojov. „Majster, ktorý išiel do dôchodku, si vybral mňa, aby som pokračoval v jeho práci. Tam som sa naučil veľmi veľa, “ spomína. Hoci Moncoľ svoje remeslo nevyučuje ďalej, vždy rád poradí. „Mnohí si dnes svoje metódy nechávajú pre seba. Ja sa snažím šikovným ľuďom, ktorí sa tomu chcú venovať pomôcť a niečo ich naučiť, keď s tým za mnou prídu. “
Aj preto si v súčasnosti väčšinu pracovných pomôcok vyrába sám. Razníky na kožu, rydlá na gravírovanie či rôzne technické prípravky vznikajú priamo v jeho dielni. „Keď som začal robiť drumble, vedel som, že to nepôjde len tak od zveráka. Musel som si vymyslieť a vyrobiť vlastné prípravky,“ ozrejmil Miroslav Moncoľ. Niektoré vznikali metódou pokus – omyl. „Prvý nefungoval dobre, druhý bol lepší, tretí už fungoval,“ dodal.
Za tie roky sa jeho prístup k práci ešte viac vycibril. Sám o sebe tvrdí, že bol vždy pedant. „Aj v práci ma poznali ako jedného z najpedantnejších. Chcel som všetko doviesť do čo najlepšieho stavu,“ podotkol. Poriadok si udržiava nielen v dielni, ale aj pri práci samotnej. „Niektorí hovoria, že čím väčší neporiadok, tým lepšie sa človek vyzná. Mám to opačne,“ doplnil.
Aj po desaťročiach výroby sa podľa vlastných slov stále učí. „Človek sa učí celý život. Aj na vlastných chybách, aj na cudzích,“ hovorí šikovný remeselník. Ak sa mu výrobok nepodarí podľa predstáv, jednoducho ho zlikviduje alebo prerobí. „Keď to nie je dobré, tak to nejde von. Musím to spraviť inak,“ vysvetľuje.
Dôležitou súčasťou jeho práce je aj atmosféra v dielni. Keď príde na jemnú ručnú prácu, pustí si hudbu, podcasty alebo audioknihy. Jeho obľúbeným spisovateľom je Paulo Coelho. „Pri práci oddychujem. Je to pre mňa relax,“ poznamenal.
Hoci dnes už pracuje pomalšie ako kedysi, remeslo ho stále napĺňa. V minulosti dokázal vyrábať od rána do večera, najmä pred festivalovou sezónou. Teraz si to časovo rozloží. „Dopoludnia robím pár hodín, potom poobede. Už si to viem lepšie rozdeliť,“ približuje Moncoľ.
Naďalej navštevuje jarmoky, folklórne festivaly a podujatia po celom Slovensku. Práve tam sa často stretáva s ľuďmi, ktorí jeho výrobky poznajú dlhé roky. Teší ho, keď si niekto všimne precíznosť práce alebo tradičné spracovanie. „Dnes si ľudia neuvedomujú čas, úsilie a materiál, ktorý do produktov my remeselníci vnášame. Keď však príde niekto, kto to ocení, alebo sa do toho vyzná, častokrát mu na cene ani nezáleží, pretože vidí kvalitu“ uviedol. Jeho výrobky sa šíria aj medzi mladými ľuďmi. „Aj mladí si kupujú, čo ponúkam. Síce menej ako to bolo predtým, ale stále je o to záujem. “
Okrem remesla má blízko aj k hudbe a folklóru. V minulosti hrával a tancoval, preto veľmi citlivo vníma aj úpravy ľudových piesní či tradícií. Nemá rád, keď sa podľa neho pôvodné veci zbytočne prerábajú. „Tradícia sa má rozvíjať citlivo. Nie všetko nové je lepšie.“
Veľké plány už nemá. Najdôležitejšie je pre neho zdravie, rodina a spokojnosť. Napriek tomu stále pokračuje v práci, ktorá ho sprevádza väčšinu života. „Keď človek niečo robí poctivo a srdcom, tak ho to drží pri živote,“ uzatvára Miroslav Moncoľ.
Zdroj: Eliška Líšková, foto: album M. Moncoľa
