Novou učiteľkou tanečného odboru na Základnej umeleckej škole Jána Valacha v Hnúšti sa stala Lea Vojenčiaková. Osem rokov študovala táto Hnúšťanka na Súkromnom tanečnom konzervatóriu v Liptovskom Hrádku, kam odišla po skončení piateho ročníka na základnej škole. „Chcela som sa už v tom období venovať tancu profesionálnejšie a na každodennej báze, a tak som sa rozhodla študovať na tanečnom konzervatóriu,“ povedala pre vobraze.sk Lea Vojenčiaková (19).
K tancu inklinovala už ako škôlkarka, pretože bola veľmi energické dieťa. „Tanec mi v tom veľmi pomohol, našla som v ňom spôsob, ako tú energiu využiť, vyjadriť sa a zároveň robiť niečo, čo ma bavilo. Postupne sa z toho stala veľká súčasť môjho života a tanec ma sprevádza až dodnes,“ ozrejmila.
K rozhodnutiu stať sa učiteľkou tanca dospela prirodzene. „Keďže som sa rozhodla nepokračovať v ďalšom štúdiu, začala som premýšľať nad tým, ako pri tanci zostať. Práve učenie tanca mi prišlo ako krásna možnosť, môžem sa mu naďalej venovať, zároveň odovzdávať svoje skúsenosti a pomáhať rozvíjať ďalších tanečníkov,“ uviedla Vojenčiaková .
Vyučovanie tanca podľa jej slov prináša veľkú zodpovednosť a trpezlivosť. „Vzhľadom na to, že som školu skončila len nedávno, je to pre mňa stále niečo nové a miestami aj náročnejšie, pretože sa učím, ako svoje vedomosti a skúsenosti správne odovzdávať ďalej,“ opisuje svoje začiatky v ZUŠ-ke a pokračovala: „Zatiaľ si však túto prácu veľmi užívam. Detičky mi v tom veľmi pomáhajú, pretože mi každý deň dokážu vyčariť úsmev na tvári. Veľmi rada pozorujem ich neskutočnú fantáziu, spontánnosť a spôsob, akým vnímajú svet. Aj vďaka nim sa na niektoré veci pozerám úplne inak a myslím si, že práve to je na učení detí krásne“.
Na hodiny sa dôkladne pripravuje predpoludním, pričom sa snaží obmieňať ich a vymýšľať kratšie tanečné variácie, aby sa deti nielen niečo nové naučili, ale mali z tanca radosť a priestor na kreativitu. Za najnáročnejšie považuje neustále vymýšľanie nových aktivít, pretože nie každá rovnako deti baví a tiež fakt, že každé dieťa je iné a vyžaduje si individuálny prístup.
Naopak, najradšej má prácu s deťmi, ktoré sú úprimné, spontánne a jedinečné. „Asi najkrajšie na tom pre mňa je, že sa zároveň venujem niečomu, čo milujem. Tanec je veľkou súčasťou môjho života a teraz mám možnosť túto lásku k nemu odovzdávať ďalej“.
Lea pracuje s rôznymi vekovými kategóriami – od škôlkarov cez prvý stupeň až po žiakov končiacich štúdium v základnej umeleckej škole. Riadi sa školskými osnovami, a tak sa zameriavajú na široké spektrum štýlov, ktoré na konzervatóriu povinne študovala – od klasického, moderného tanca (jazz, Limón technika, súčasný tanec), cez step, až po ľudový či charakterový tanec. „Počas štúdia mi bol veľmi blízky najmä klasický tanec. Naučil ma obrovskej disciplíne, rešpektu a hlavne tomu, že tanec vôbec nie je jednoduchý a za každým pohybom je veľa práce a úsilia. Veľmi rada mám však aj moderný tanec. Fascinuje ma, koľko rôznych techník a spôsobov vyjadrenia ponúka a že človek v ňom môže stále objavovať niečo nové,“ priblížila Vojenčiaková.
Počas štúdia na konzervatóriu pravidelne vystupovali pri rôznych príležitostiach. Navyše, popri štúdiu na ňom chodila do tanečného klubu Jessy, vďaka ktorému sa dostala na súťaže ako Za hranicou pohybu, Grimmy Dance Cup či Showtime Dance pod IDO (medzinárodná tanečná organizácia). Práve na Showtime Dance získal Jessy Club tri prvé a tri druhé miesta. „Súťaže mi priniesli najmä množstvo skúseností. Naučila som sa pracovať pod stresom, vystupovať pred porotou i divákmi a zároveň som mala možnosť stretávať ďalších tanečníkov a porovnávať sa s nimi“.
V hnúšťanskej ZUŠ-ke navštevovala hodiny klavíra, v ktorých pokračovala aj počas štyroch rokov povinného klavíra na konzervatóriu. Celý osemročný cyklus napokon úspešne dokončila v ZUŠ – ke v Liptovskom Mikuláši, kde absolvovala tiež záverečný koncert.
Lea Vojenčiaková má blízko aj k divadlu. K tomu ochotníckemu sa v Hnúšti dostala preto, lebo si chcela vyskúšať vyjadrovať emócie aj slovom, výrazom a herectvom, keďže pri tanci komunikuje najmä telom. V DS Katalpa účinkuje v predstavení Kufor. Najbližšie sa predstaví v Lučenci. „Je to pre mňa úplne iná skúsenosť a zároveň možnosť naučiť sa niečo nové,“ podotkla.
V budúcnosti by si rada vyskúšala tanečný alebo herecký konkurz do divadla, prípadne menšiu úlohu v seriáli či inom projekte. Je otvorená novým výzvam a umeniu vo všetkých podobách. Voľný čas Lea najradšej trávi v spoločnosti rodiny, priateľa a kamarátov, alebo si po celom dni plnom ľudí dopraje pokojný oddych pri dobrom filme.
Zdroj: Eliška Líšková, foto: album L. Vojenčiakovej
