Spisovateľka Iveta Zaťovičová zažíva jedno z najúspešnejších období svojej doterajšej literárnej kariéry. Rodáčka z Fiľakova, ktorá už štyridsať rokov žije a tvorí v Lučenci, sa minulý rok so svojou novelou Matkin čas dostala do finálovej desiatky najprestížnejšieho slovenského literárneho ocenenia Anasoft litera. Pre autorku, ktorá knižne debutovala až po päťdesiatke, to znamenalo zásadný profesionálny posun. Odborná porota zaradila toto dielo medzi najvýraznejšie slovenské prózy, čo spisovateľku okamžite motivovalo k ďalšej tvorbe. Výsledkom je jej najnovšia kniha Floriánov dom, ktorá vyšla iba pred mesiacom. „Práve táto kniha je asi mojím najväčším úspechom a som na ňu najviac hrdá, ale to neznamená, že k iným svojim dielam nemám kladný vzťah,“ uviedla pre vobraze.sk Iveta Zaťovičová.
Autorka svoj knižný debut absolvovala v roku 2016 zbierkou krátkych próz Tiene babieho leta. Za desať rokov intenzívneho písania Začkovičová vydala celkovo deväť kníh, z toho osem próz a básnickú zbierku Zjesenievanie (2022). Vo svojich príbehoch čerpá z reálneho života, pri pozorovaní ľudí z regiónu Novohrad, pričom z jej textov neraz zavanie slovensko-maďarský nádych prostredia okolo Lučenca a Fiľakova. „Nie všetky knihy odrážajú môj vlastný život, aj keď sú vo viacerých z nich autobiografické prvky. Ide skôr o autorské nahliadanie na reálny život okolo nás. Ak kniha čitateľa zaujala, to znamená, že príbehu uveril, že ho oslovuje a možno sa v niektorom z nich aj sám nájde,“ vysvetľuje Zaťovičová.
Profesijná cesta Ivety pritom pôvodne smerovala úplne iným smerom, hoci knihy boli jej veľkou záľubou už od útleho veku. Detstvo prežila najskôr v činžiaku a neskôr v rodinnom dome vo Fiľakove, v ktorom dnes sídli Matica slovenská. Hoci prejavovala hlboký záujem o jazyky a literatúru, jej rodičia mali o budúcnosti svojej dcéry racionálnejšie predstavy. Z ôsmej triedy základnej deväťročnej školy išla na fiľakovské gymnázium a po maturite odišla študovať ekonómiu.
V Banskej Bystrici Zaťovičová absolvovala Fakultu ekonomiky služieb a cestovného ruchu so špecializáciou na spoločné stravovanie. Po vysokej škole pracovala v hoteli Novohrad, kde ju po polroku oslovili na manažérsku pozíciu do cestovej kancelárie. „Oslovil ma inšpektor cestovnej kancelárie, či by som k nim nešla robiť vedúcu. Dlho som nerozmýšľala, tá ponuka bola lákavá.“ Tu pracovala 9 rokov, ale po materskej dovolenke sa tam už nevrátila. Jeden rok vyučovala angličtinu na stavebnej priemyslovke v Lučenci. V apríli 1994 uspela v konkurze do novovznikajúcej pobočky Tatra banky v Lučenci. Hoci sa hlásila na radovú pozíciu, po šesťmesačnom školení v Bratislave sa stala prvou riaditeľkou tejto pobočky, ktorú úspešne riadila dvanásť rokov.
Ďalší výrazný zlom v jej živote nastal pred dvadsiatimi rokmi, keď sa v biznise a aj v súkromí spojila s partnerom z Holandska. Spoločne v Lučenci vybudovali firmu, ktorá sa pôvodne venovala prekladateľstvu a realitám. V roku 2020 realitnú činnosť ukončili a pretransformovali spoločnosť na rodinné vydavateľstvo Lux Libris, v ktorom autorka dnes vydáva svoje knihy. Vo voľnom čase sa Iveta okrem domácnosti venuje aj jazykovým korektúram partnerových prekladov.
Spisovateľka je matkou dvoch dospelých synov, z ktorých jeden pôsobí ako šéfkuchár v Berlíne a druhý žije s rodinou na Malorke. Nová životná etapa poskytla Zaťovičovej vytúžený priestor na vlastnú tvorbu: „K písaniu som sa dostala úplnou náhodou, aj keď prvé literárne pokusy som mala už ako 20-ročná. Dokonca mi párkrát uverejnili básne v Romboide, vtedy ešte pod rodným priezviskom Víťazová. Ale potom som na písanie nemala čas, vlastne som naň ani nepomyslela. No po päťdesiatke aj u mňa nastalo obdobie, keď je času viac a začnete si uvedomovať niektoré veci lepšie a hlavne s nadhľadom, už máte dosť nažité a je o čom písať. Chcela som to skúsiť dostať von, ale v literárnej podobe, nie sedením u psychológa. A tak som si raz sadla a začala som písať. Znie to pomerne jednoducho, ale zhruba takto jednoducho sa to aj stalo.“
Najväčší ohlas kritiky aj verejnosti zaznamenala v roku 2024 s novelou Matkin čas, ktorá zachytáva citlivú tému lúčenia sa s umierajúcim rodičom. Kniha bola nominovaná na cenu Anasoft litera 2025 a dostala sa do finálovej desiatky, čo odštartovalo kolotoč autorských besied po celej krajine. „Vyvolalo to vo mne pocit, že nepíšem zle a nepíšem zbytočne. Že to niekoho to oslovuje, páči sa,“ hodnotí autorka. Iveta spomína na jedno stretnutie počas besedy v Pezinku, ktorú moderovala Veronika Šikulová. Po besede zažila peknú situáciu, keď k nej podišla žena z publika, ktorá jej prišla poďakovať, že takú knihu napísala.
Práve úspech v prestížnej literárnej súťaži dodal autorke obrovskú tvorivú energiu. „Akonáhle vyhlásili tú desiatku, o mesiac nato som začala písať novú knihu a za dva mesiace som ju mala nahrubo napísanú. Tak veľmi ma to inšpirovalo,“ hovorí Zaťovičová o vzniku novinky Floriánov dom. Po intenzívnom období besied a literárnych povinností plánuje spisovateľka nateraz zvoľniť tempo. „Nebudem sa s novou knihou nejako ponáhľať, ale určite zase niečo napíšem,“ avizuje Iveta Zaťovičová.
Zdroj: Eliška Líšková, foto: album I. Zaťovičovej
