Po úspechu prvej knihy pokračuje v pátraní po zabudnutých príbehoch Gemera a Malohontu. Regionálny historik Vladimír Gondáš dokončil druhú časť Historiek z Rimavy. Aj tentoraz v nej bude 66 príbehov, no pribudne ešte jeden, ktorý bude pre autora osobne výnimočný.
Prvá časť knihy vyvolala medzi čitateľmi väčší záujem, ako Vladimír Gondáš očakával. Vypredala sa už počas krstu, nasledovala dotlač pred Vianocami a pred koncom roka zostávalo v predaji už len niekoľko kusov. „Nepočítal som s tým, že to takto zaujme a že sa to rozpredá počas krstu. Bol to šok,“ hovorí Gondáš. Záujem podľa neho súvisí aj s tým, že ľudia radi objavujú tajomstvá miest, ktoré poznajú. Pri čítaní tak nachádzajú známe budovy či lokality v úplne inom kontexte.
Druhá kniha prinesie aj nové miesta
Aj druhá časť bude obsahovať 66 príbehov. Číslo má pre Gondáša osobný význam, keďže ide o rok jeho narodenia. Tentoraz však bude príbehov o jeden viac. V knihe sa opäť objavia príbehy z Rimavskej Soboty, ale aj z ďalších miest a obcí regiónu. Medzi autorove obľúbené príbehy patrí napríklad nález obrovskej holennej kosti, ktorá bola objavená pri likvidácii starého kostola v Tisovci. Po prepočtoch malo ísť o pozostatok človeka mimoriadneho vzrastu. S týmto miestom sa spája aj príbeh o veľkej chudobe, ale tiež nález pozostatkov mladej ženy so zachovanými vlasmi a ľanovým oblečením.
Klenovec Gondáša zaujal okrem iného historickými kriminálnymi prípadmi a zverejnený bude aj príbeh výroby Klenoveckého syrca v 19. storočí. Syr sa podľa jeho slov v minulosti dostával až na habsburský dvor vo Viedni. Zaujímavú kapitolu bude mať aj Rimavská Seč. V minulosti sa o postavenie okresného sídla uchádzala spolu s Jesenským. Napokon sa okres presunul do Jesenského.
Prvý výťah či záhada Monte Carla v R. Sobote
Viaceré príbehy druhej knihy sa budú týkať priamo Rimavskej Soboty. Gondáš sa pozrel napríklad na históriu dnešného chirurgického pavilónu nemocnice. V čase svojho vzniku išlo podľa zachovaných informácií o mimoriadne noblesnú budovu, ktorá viac pripomínala sanatórium než nemocnicu. Mala mramorové schody a nachádzal sa v nej aj prvý výťah v meste.
Čitateľom chce priblížiť tiež históriu župného domu, pričom sa dostal aj k detailom o jeho stavbe. Ďalším príbehom budú delostrelecké kasárne, teda súčasná budova Gemersko-malohontského múzea.
Pozornosť venuje aj budove Monte Carlo na jednom zo sídlisk v centre a rozšírenej povesti, podľa ktorej tam kedysi fungoval nevestinec. Túto verziu však Gondáš na základe svojho pátrania vyvracia. Ak sa tam podobné zariadenie nachádzalo, podľa neho to mohlo byť iba počas druhej svetovej vojny v období maďarskej armády. V knihe nebude chýbať ani história evanjelického kostola či osudy židovských obyvateľov mesta, ktorí boli počas vojny deportovaní.
Príbehy vznikajú aj vďaka ľuďom z regiónu
Gondáš má pripravených približne 600 príbehov. Materiál na ďalšie nachádza nielen v archívoch, ale čoraz častejšie mu pomáhajú aj samotní obyvatelia regiónu.
Ľudia mu posielajú staré a vzácne fotografie. Pre autora majú osobitnú hodnotu, pretože pri písaní už nemá pred sebou iba meno z dokumentu, ale konkrétnu podobu človeka, o ktorom píše.
Aj pri druhej knihe však vo veľkej miere vychádzal z materiálov, ktoré získal počas dlhoročného prechádzania archívov. Námety mu niekedy prinášajú aj samotné lokality. Pri prechádzaní mestami a obcami si všimne miesto, ktoré v sebe ukrýva príbeh, na ktorý zatiaľ nenarazil.
Na konci knihy príbeh vlastnej rodiny
Najosobnejšou časťou druhej knihy bude posledný, 67. príbeh. Gondáš sa v ňom prvýkrát výraznejšie dotkne vlastnej rodinnej minulosti. Písať bude o svojom otcovi a starom otcovi, ktorý skončil v koncentračnom tábore.
Práve tento príbeh má čiastočne poodhaliť, prečo sa začal venovať histórii a čo stojí za jeho dlhoročným záujmom o minulosť.
Gondáš mal toto leto aj životné jubileum – oslávil 60. narodeniny. Práve rok 1966, v ktorom sa narodil, má pritom svoje miesto aj v pripravovanej knihe. Obe časti Historiek z Rimavy obsahujú 66 príbehov podľa roku jeho narodenia.
S jeho narodením sa podľa neho spája aj rodinná futbalová historka. Na svet prišiel počas prestávky majstrovstiev sveta vo futbale v zápase Anglicka s Nemeckom. Jeho otec vtedy čakal pred pôrodnicou a snažil sa sledovať zápas. V rodinnom dome sa našiel človek s televízorom, ktorý pootvoril okno, aby si mohol otec aspoň časť zápasu pozrieť.
Gondášovým domovom zostáva Hodejov, kde sa jeho záujem o históriu začal formovať.
Prvá kniha ho prekvapila, druhú vytlačia vo väčšom náklade
Úspech prvej časti zmenil aj jeho pohľad na to, koľko kníh môže medzi čitateľmi nájsť svoje miesto. Druhá časť preto vyjde vo väčšom náklade. „Neexistuje lepší pocit, ako keď sa vypredajú knihy ešte počas krstu,“ hovorí Gondáš o skúsenosti s prvou knihou.
Za posledný rok sa dočkal aj osobného ocenenia. Jeho rodný Hodejov mu pri príležitosti 780. výročia prvej písomnej zmienky udelil Cenu obce. O ocenení vopred nevedel a označuje ho za milé prekvapenie. Popri práci pokračuje v historickom pátraní. Voľného času nemá veľa, no ďalšie námety pribúdajú. Niektoré vzniknú pri prechádzke obcou, iné v archíve a ďalšie vďaka ľuďom, ktorí mu odovzdajú starú fotografiu či dokument.
Vladimír Gondáš sa regionálnej histórii venuje dlhodobo. Je autorom a spoluautorom viacerých publikácií, medzi nimi aj knihy Bottovo a publikácie Príbehy starej Hnúšte. Za sebou má stovky spracovaných historických príbehov a ďalšie námety stále pribúdajú.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Vladimír Gondáš, Attila Gecse
