Hudbu si zamiloval už ako chlapec, prvé akordy sa učil sám z knihy a na prvé verejné vystúpenie sa postavil až ako dospelý. Hrá v skupine Gemer, má za sebou pôsobenie v známejsom Bluetrende a spolu s bratom rozbieha nové zoskupenie Iguana.
K hudbe sa dostal ako štrnásťročný, keď od rodičov dostal svoju prvú gitaru. Už ale nehrá iba pre seba či v garáži s bratom. Boris Beracko z Rimavskej Soboty je súčasťou hudobného života regiónu a zároveň človekom, ktorý pozná koncerty z oboch strán – z pódia aj zo zákulisia. Pracuje totiž ako zvukár, osvetľovač a technik v Mestskom kultúrnom stredisku v Rimavskej Sobote.
Hudba bola súčasťou jeho života od detstva. „Keď som mal 14 rokov, dostal som na narodeniny gitaru, prvú španielku. Začal som sa sám učiť, prvé akordy z knižky,“ spomína. Nadšenie však vtedy netrvalo dlho. Po roku prestal hrať, pretože prišla brigáda a na hudbu nezostával čas. K nástroju sa vrátil ako devätnásťročný. Najprv mal basu a potom elektrickú gitaru.
K hudbe ho priviedlo aj rodinné prostredie. S mladším bratom, ktorý mal bicie, začali spolu hrávať doma v garáži. Boris si v tom čase vybral elektronickú basu, aby mohli vytvoriť vlastnú dvojicu. „Chytilo nás to. Hrali sme doma s mladším bratom v garáži,“ hovorí.
Práve brat ho neskôr priviedol bližšie k Bluetrendu. V kapele chýbal sprievodný gitarista a hoci Boris dovtedy nehral na tomto nástroji v kapele, dostal príležitosť. Základné akordy poznal, no musel sa naučiť oveľa viac. Pomohol mu kapelník Tibor Tankó. „Sedeli sme hodiny v kultúrnom dome a vysvetľoval mi, ako sa hrá. Poznal som základné akordy, ale rôzne rytmy sme prechádzali spolu a zdokonalil som sa,“ hovorí a dodáva, že pomáhal mu aj hudobník Jozef Mikulec.
Prvý koncert absolvoval v roku 2022 na jarmoku. A hoci mal hudbu rád, vystúpiť pred ľuďmi bolo niečo úplne iné. „Bol som v strese. Keď som prišiel na pódium, uvedomil som si, aká je to zodpovednosť byť tam s ďalšími piatimi členmi, ktorí hrávajú. Podarilo sa mi uvoľniť a viac som sa tešil. Navonok som však zamrzol,“ priznáva. Zahral všetko, čo mal nacvičené, no emócie ešte nevedel dostať von. Aj to však podľa neho patrilo k učeniu.
Bluetrend ho dostal na pódium
V Bluetrende pôsobil do roku 2025. Kapela podľa neho predstavovala stabilný bod na hudobnej scéne dlhé roky Rimavskej Soboty, hoci sa v jej zostave v priebehu rokov vystriedalo množstvo hudobníkov. „Darmo, že som bol hudobníkom aj predtým. Vďaka Bluetrendu som vyšiel na pódium a ukázal som, že viem hrať. Bluetrend zo mňa urobil hudobníka,“ hovorí.
Boris pôsobí aj v skupine Gemer, s ktorou hrá československý rock. Kapela sa predstavila napríklad na Dňoch mesta v Tisovci, ale aj na obecných slávnostiach v Buzitke, Ožďanoch, Rovňanoch a ďalších miestach regiónu. Toto zoskupenie vníma trochu inak. „Je to niečo, čo robíme a baví nás to, s ľuďmi, ktorých máme radi. Oslobodíme sa od myšlienok na prácu, od stresu. Je to taká oddychová záležitosť,“ približuje.
V lete si pritom hudobníci užili svoje. Bol aj deň, kedy odohrali aj dva koncerty. „Leto bolo veľmi horúce, ale užili sme si koncerty.“
Teraz prichádza Iguana
Hudobnú kapitolu však nechce uzatvárať. Práve naopak. Pridal sa k mladšiemu bratovi a rozbiehajú nové zoskupenie Iguana, ktoré sa má verejnosti prvýkrát predstaviť 14. septembra v Rimavskej Sobote v rámci Kultúrneho leta. Koncert majú mať aj koncom septembra počas Dní mesta.
Hudobne sa bude pohybovať medzi jazzom, blues, funk, R&B a soulom. Iguana má byť zároveň priestorom pre vlastnú tvorbu a hudbu vhodnú na klubové či kaviarenské hranie, festivaly, reštaurácie alebo menšie koncerty.
Pre Borisa je dôležité, aby hudba nebola iba technicky správne zahraná. Podstatné je, čo dokáže vyvolať v poslucháčovi. „Je pre mňa dôležitejšie dostať emóciu medzi ľudí ako technická dokonalosť. Bez energie to nejde.“
Sám má rád blues, ktoré je podľa neho postavené práve na emócii. Na druhej strane ho však baví aj technicky náročný heavy alebo thrash etal. Pri vystupovaní však myslí predovšetkým na ľudí pod pódiom. „Hráme pre ľudí a tí sú citlivé tvory. Treba z nich dostať emóciu a pracovať s nimi, aby si to užili a dostali z koncertu maximum radosti.“
Na jednej strane pódia, na druhej strane za ním
Hudobnícky život sa mu pritom prirodzene spojil s profesiou. V Mestskom kultúrnom stredisku v Rimavskej Sobote pracuje tri roky ako zvukár, osvetľovač a technik. K práci sa dostal aj vďaka tomu, že v Dome kultúry už predtým hrával s kapelou. Vyštudoval protipožiarnu ochranu a bezpečnosť na vysokej škole, napokon však zakotvil pri technike a kultúre.
Jeho práca mu priniesla aj množstvo zážitkov zo zákulisia koncertov a predstavení. Niektoré si pamätá dodnes. Po jednom z koncertov ho napríklad osobne pochválil Paľo Hammel. „Prišiel po koncerte, podal nám ruky a povedal, že to bolo vynikajúce,“ spomína.
Hudba mu pomáhala aj v ťažších chvíľach
Hudba však pre neho nikdy nebola iba zábavou. Keď začínal, mala aj inú funkciu. „Hudba mi na začiatku duševne pomáhala, liečil som si ňou rany,“ hovorí. V súčasnosti je pre neho predovšetkým radosťou a hobby, hoci si uvedomuje, koľko práce sa za každým vystúpením skrýva. Skúšky, nácviky, príprava a zodpovednosť sú neoddeliteľnou súčasťou toho, čo divák vidí počas niekoľkých minút či hodín na koncerte.
Doma má pritom aj ročnú dcérku a snúbenicu Dominiku, ktorá je speváčka. Hudba tak zostáva súčasťou celej rodiny. Do budúcna by dokonca chceli založiť kapelu spolu. Boris zároveň pripravuje aj ďalší projekt Paradigma, v ktorom by rád pôsobil aj s manželkou. Jeho hudobným snom je nahrať aspoň jeden album s vlastnou tvorbou. „Aby po mne niečo zostalo,“ vysvetľuje.
Bez hrania si život nevie predstaviť
Aj po rokoch tak stále hľadá nové hudobné možnosti. Dôvod je jednoduchý – hranie mu prináša pocit, že práca, ktorú do hudby vložil počas dní a nocí, má zmysel. „Koncertovanie je pekným odrazom toho, do čoho som vložil prácu, čomu som sa venoval. Na koncerte sa to odrazí. Je to pocit zadosťučinenia a prináša to plody práce. A keď to ladí aj s divákmi, tak je to veľmi super,“ povedal a dodal, že život bez hudby si dnes už predstaviť nevie.
Zdroj: vobraze.sk
