Tridsaťpäť rokov Anna Repková pracovala v zdravotníctve, z toho väčšinu v diabetologickej a internej ambulancii v Hnúšti. Popri každodennej práci zdravotnej sestry sa venovala aj edukácii pacientov, najmä oblasti výživy, stravovania a správneho nastavenia denného režimu. V súčasnosti sa rozhodla svoje skúsenosti využiť trochu inak. V Hnúšti si otvorila samostatnú prax zameranú na odborné konzultácie a poradenstvo v oblasti výživy a životného štýlu.

Jej profesijná cesta sa začala na internom oddelení. Neskôr dlhé roky pôsobila v diabetologickej a internej ambulancii, kde sa stretávala s pacientmi s rôznymi zdravotnými problémami. Súčasťou jej práce pritom nebolo iba samotné ošetrovanie, ale aj vysvetľovanie, ako môže človek svoje zdravie ovplyvniť každodennými rozhodnutiami. „Venovala som sa edukačnej činnosti zameranej na výživu a stravovanie, najmä u diabetických pacientov. Išlo napríklad o nastavenie denného režimu, úpravu jedálnička či správny výber a nakupovanie potravín,“ približuje svoju dlhoročnú prax Repková

Postupne podľa nej pribúdali aj skúsenosti s ľuďmi, ktorí museli svoje stravovanie prispôsobovať ďalším ochoreniam tráviaceho systému. Odborné vzdelávanie preto bolo prirodzenou súčasťou jej práce. Absolvovala školenia, semináre a odborné kurzy, aby vedela pacientom prinášať aktuálne informácie.

Najväčším učiteľom sa stalo vlastné telo

Zlom v jej profesionálnom aj osobnom pohľade na výživu však priniesla vlastná skúsenosť. Približne po tridsiatke sa u nej začali objavovať prvé príznaky potravinových intolerancií a neskôr aj ďalšie zdravotné komplikácie. „Zrazu som nebola zdravotník pomáhajúci iným, ale stala som sa sama sebe pacientom hľadajúcim odpovede,“ opisuje obdobie, ktoré ju priviedlo k ešte hlbšiemu štúdiu výživy.

Začala preto skúmať súvislosti medzi stravou, životným štýlom a tým, ako sa človek cíti. Sama na sebe skúšala rôzne stravovacie smery a pripravovala množstvo receptov, ktoré neskôr začala využívať aj pri práci s ľuďmi.

Práve vlastná skúsenosť ju podľa jej slov naučila, že pri výžive neexistuje jeden univerzálny návod platný pre každého. „Každý človek potrebuje niečo iné a výživa musí byť šitá na mieru,“ hovorí.

Nejde iba o jedálniček

Pri práci s klientmi nechce zostať iba pri tom, čo sa objaví na tanieri. Postupne sa preto začala venovať aj ďalším oblastiam, ktoré môžu vplývať na celkovú pohodu človeka. Absolvovala štúdium koučingu a kurzy zamerané na psychosomatiku, prácu so stresom a emóciami či vnútornými zraneniami.Aj preto dnes svoje konzultácie vníma širšie ako iba zostavenie jedálnička. „Do konzultácií vnášam nielen množstvo cenných informácií, ale aj mentálnu podporu, ktorá je nevyhnutnou súčasťou celého procesu. Je to ako terapia šitá na mieru,“ približuje svoj prístup.

Výhodou, ktorú prináša zo svojej dlhoročnej praxe, je podľa nej najmä praktická skúsenosť. Sama žije s viacerými stravovacími obmedzeniami, a tak pozná každodenné situácie, ktoré môžu človeku skomplikovať výber potravín, nakupovanie či plánovanie jedál. Poradenstvo preto nechce stavať iba na teórii. Dôležitou súčasťou má byť aj hľadanie riešení, ktoré človek dokáže reálne zaradiť do svojho života, s ohľadom na prácu, rodinu, časové možnosti či ďalšie individuálne potreby.

Pomoc pri rôznych tráviacich ťažkostiach

Jej edukačno-konzultačné poradenstvo je zamerané predovšetkým na výživu a stravovanie pri rôznych ochoreniach a ťažkostiach tráviaceho systému. Týka sa napríklad problémov so žalúdkom, pankreasom, žlčníkom, pečeňou či črevami. Pozornosť venuje aj ľuďom s problémami s krvným cukrom, diagnostikovanou cukrovkou, metabolickým syndrómom alebo zvýšeným cholesterolom. Obrátiť sa na ňu môžu aj ľudia, ktorí pociťujú tráviace ťažkosti, nafukovanie po jedle alebo riešia nadváhu a obezitu.

Medzi ďalšie oblasti, ktorým sa pri konzultáciách venuje, patria celiakia, potravinové intolerancie a alergie, Crohnova choroba, ulcerózna kolitída, syndróm dráždivého čreva (IBS), SIBO či histamínová intolerancia. Poradenstvo sa však neobmedzuje iba na zdravotné ťažkosti. Súčasťou konzultácií môže byť aj nastavenie zdravšieho stravovania, pitného a spánkového režimu či pohybovej aktivity.

Po rokoch strávených v zdravotníctve tak zostáva vo svojej profesii, no tentoraz v priestore, kde má na človeka viac času a môže sa s ním podrobnejšie venovať jeho konkrétnej situácii. „Po náročnom období sa vraciam späť do služby,“ hovorí zdravotná sestra Repková, ktorá chce svoje skúsenosti z ambulancie aj vlastného života odovzdávať ľuďom, ktorí hľadajú cestu k lepšie nastavenému stravovaniu a životnému režimu.Na konzultáciu je možné objednať sa v jej novej samostatnej praxi v Hnúšti.

Zdroj: PR-Článok, ANNA Repková

V prípade záujmu o podobné promo články kontaktujte redakciu na +421951069119

<p>The post Dlhoročná zdravotná sestra Repková z Hnúšte si po vlastnej skúsenosti s intoleranciami otvorila poradenskú prax first appeared on vobraze.sk.</p>

Revúcka nemocnica pokračuje v modernizácii svojich priestorov. Po rekonštrukcii už dokončili pavilón oddelenia dlhodobo chorých, ktorý má priniesť lepšie podmienky pre pacientov aj zdravotnícky personál a zároveň rozšíriť počet lôžok následnej zdravotnej starostlivosti. Do bežnej prevádzky ho plánujú uviesť v septembri.

Slávnostné otvorenie zrekonštruovaných priestorov sa uskutočnilo koncom minulého týždňa za účasti ministra zdravotníctva Kamila Šaška, vedenia nemocnice a ďalších hostí. Projekt „Vytvorenie 28 lôžok následnej zdravotnej starostlivosti v NsP, n. o. Revúca“ bol financovaný z Plánu obnovy a odolnosti SR. Jeho celková hodnota predstavuje viac ako 1 740 102 eura, z čoho 1 412 040 eur tvorili prostriedky z Plánu obnovy a 328 062 eur vlastné zdroje nemocnice.

Nové priestory, viac lôžok

Nové priestory sú určené pacientom, ktorí po akútnej liečbe potrebujú ďalší čas na zotavenie a doliečenie. Nemocnica počíta s využitím oddelenia napríklad po operáciách a úrazoch, pri chronických ochoreniach či pri plánovaných hospitalizáciách. „Je to na rekonvalescenciu po rôznych operáciách, po úrazoch, pri chronických ochoreniach i plánovaných hospitalizáciách,“ uviedla riaditeľka nemocnice Janette Hrbálová. Oddelenie má zároveň pomôcť pacientom, ktorí absolvovali zákrok vo vzdialenejšej nemocnici a po akútnej liečbe potrebujú následnú starostlivosť bližšie k svojmu domovu.

Oddelenie dlhodobo chorých v Revúcej už existuje a plní svoju funkciu aj v súčasnosti. Rekonštrukciou však nemocnica získala modernejšie priestory a zároveň chce rozšíriť kapacitu následnej zdravotnej starostlivosti. „Oddelenie dlhodobo chorých už máme funkčné, toto nové ho však nahradí. Dôjde k výraznému zlepšeniu prostredia a zároveň k rozšíreniu počtu lôžok,“ uviedol pre vobraze.sk Karol Vojtko, ktorý má v revúckej nemocnici na starosti stratégiu a rozvoj.
Na nových priestoroch sa v týchto dňoch ešte pracuje. Nemocnica dopĺňa najmä nábytok vyrobený na mieru, ktorý financuje z vlastných zdrojov. Práve preto má byť nové oddelenie podľa plánov uvedené do prevádzky v septembri.

Takmer hotových je aj ďalších 42 lôžok
Modernizácia nemocnice sa rekonštrukciou pavilónu nekončí. V záverečnej fáze je aj projekt vytvorenia ďalších 42 lôžok následnej zdravotnej starostlivosti v hlavnom monobloku.
„Už je to akoby dokončené, ale prebiehajú ešte pridružené investičné akcie vo vlastnej réžii nemocnice,“ priblížil Vojtko. Aj v tomto prípade nemocnica pokračuje v prácach nad rámec samotného projektu financovaného z Plánu obnovy. Po výmene okien napríklad dokončujú nové stierky a ďalšie stavebné úpravy. Priestory už zároveň slúžia pre chirurgické lôžka a postupne sa dopĺňa potrebné vybavenie a nábytok.

Nemocnica tak využíva vlastné zdroje aj na práce, ktoré súvisia s modernizáciou jednotlivých priestorov a ich prípravou na plnohodnotnú prevádzku.

Rozbieha sa aj integrované zdravotnícke centrum
Ďalším významným projektom je Regionálne centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti. V jeho prípade už v niektorých priestoroch prebehli búracie práce a pokračujú ďalšie stavebné zásahy vrátane zatepľovania. Projekt má podľa predpokladov predstavovať investíciu viac ako 3,13 milióna eur a je financovaný z Programu Slovensko. Nemocnica od neho očakáva ďalšie skvalitnenie a sústredenie zdravotnej starostlivosti v regióne.

Chcú urgentný príjem
Jednou z ďalších priorít nemocnice je snaha zaradiť sa medzi poskytovateľov urgentnej zdravotnej starostlivosti prvého typu. Súvisí to aj s dlhodobejšou predstavou vedenia o ďalšom fungovaní nemocnice. „Chceme byť jednotkovou nemocnicou. Teraz je čas urobiť niečo pre dobro regiónu, aby prebehli investičné akcie, ktoré tu chýbali,“ povedal Vojtko.
Podľa jeho slov nemocnica potrebuje pokračovať nielen v stavebných investíciách, ale aj v personálnom posilňovaní. Sesterský personál sa podľa neho podarilo stabilizovať, stále však hľadajú niekoľko lekárov. Ide najmä o odborníkov potrebných pre plánovaný urgentný príjem, internistické a chirurgické odbory, ale aj detských lekárov. Nemocnica preto oslovuje aj lekárov, ktorí v regióne žijú alebo v minulosti pôsobili a zvažovali by návrat. „Pozývame do nemocnice lekárov, ktorí tu žijú, pracujú alebo by sa chceli vrátiť do regiónu. Aby okúsili rozvíjajúcu sa nemocnicu. Pred pár rokmi sa hovorilo o zániku, ale nevzdali sme to a chceme ísť ešte ďalej,“ uviedol Vojtko.

Pred rokmi sa hovorilo o zániku
Karol Vojtko pritom priniesol do Revúcej aj skúsenosti z predchádzajúceho pôsobenia v nemocnici v Brezne. Rozvoj nemocnice podľa neho ukazuje, že aj regionálne zdravotnícke zariadenie môže mať perspektívu, ak dokáže pripraviť projekty a zároveň hospodáriť zodpovedne. „Nemocnica je schopná projektovo a rozvojom ísť ďalej. Ešte stále nevyzerá tak, ako by mala, ale to je investičný dlh štátu,“ konštatoval. Podľa jeho slov sa nemocnica zároveň nachádza v stabilnejšej ekonomickej situácii. „Máme kladný hospodársky výsledok, nie sme zadlžení. Od roku 2019 sme v pozitívnych číslach. Nemocnica je nastavená dobre,“ dodal.

Medzi dlhodobejšie zámery podľa neho patrí obnova a zateplenie obvodového plášťa nemocnice, rekonštrukcia strechy či modernizácia operačných sál. Na tieto zmeny však hľadajú potrebné zdroje. Vedenie nemocnice zároveň zdôrazňuje zámer zachovať a rozvíjať akútnu zdravotnú starostlivosť priamo v Revúcej.

Zdroj: vobraze.sk, foto: NSP Revúca

<p>The post V Revúcej otvorili zrekonštruované oddelenie dlhodobo chorých. Nemocnica pripravuje ďalšie investície a chce urgentný príjem first appeared on vobraze.sk.</p>

Dvojica skúsených lekárov, internistka Soňa Ontková a neurológ Juraj Ontko, patria k dlhoročným lekárom v Rimavskej Sobote. Od októbra poskytujú zdravotnú starostlivosť v nových, moderných priestoroch zdravotného zariadenia Sané rs na Ulici Pavla Dobšinského. Pacientov tam prijímajú na prvom poschodí s výťahom a bezbariérovým prístupom. Presťahovanie ich ambulancií prinieslo nielen zlepšené podmienky pre lekárov, ale aj vyšší komfort pre pacientov.

„Starostlivosť zostáva rovnaká, zmenila sa len adresa,“ hovoria manželia, ktorí sú známi svojím odborným aj ľudským prístupom. Obaja majú za sebou desiatky rokov lekárskej praxe a spoločnú životnú i pracovnú cestu. Spoznali sa už počas štúdií na gymnáziu v Rimavskej Sobote a medicína sa napokon stala ich spoločným povolaním aj poslaním. Roky mali ambulancie v budove bývalej AG banky na Hostinského ulici.

Juraj Ontko pôsobí ako neurológ už skoro 50 rokov. Dvadsať rokov bol primárom neurologického oddelenia v nemocnici v Rimavskej Sobote, posledných 16 rokov pôsobí v ambulantnej sfére. Vo svojej ambulancii Interneuron vykonáva EEG, EMG a vertebrologické vyšetrenia, ako aj infúznu liečbu. Ordinuje každý pracovný deň a spolupracuje so všetkými zdravotnými poisťovňami (Dôvera, Union i VšZP).

Soňa Ontková má od minulého mesiaca internú ambulanciu – Interson – na Ulici P. Dobšinského, medicíne venuje od roku 1976. Počas svojej kariéry pôsobila dlhé roky na internom oddelení nemocnice, kde získala cenné skúsenosti od starších kolegov. Rada spomína na obdobie, kedy bol primárom Jozef Zorvan. Ako Ontková sama hovorí, k internej medicíne sa dostala náhodou, no zostala pri nej dodnes. „Som tomu veľmi rada, aj s odstupom rokov. Urobila som si prvú aj druhú atestáciu z medicíny,“ hovorí s úsmevom. V nemocnici pracovala viac ako 12 rokov, počas ktorých sa naučila zvládať zložité prípady aj každodenný stres.

Do ambulantného sektora prešla, keď bolo potrebné, aby niekto z mladších lekárov prevzal súkromnú prax. Odvtedy pôsobí ako internistka v Rimavskej Sobote, kde sa stará o pacientov od pätnástich rokov. K nej prichádzajú už aj mladí ľudia s búšením srdca či problémami spôsobenými uponáhľanou dobou, ale aj seniori vo veku nad 90 rokov. „Máme pacientov, ktorí k nám chodia už štyri desaťročia,“ spomína s vďačnosťou. Ako problematické faktory zdravotných problémov považuje vo zýšenej energetické nápoje či žuvací tabak.

Pred presťahovaním do nových priestorov pôsobila 27 rokov v budove bývalej AG banky, kde ju pacienti boli zvyknutí navštevovať. „Mnohí stále nevedia, že sme sa presťahovali. Chcem všetkých ubezpečiť, že sme tu, fungujeme a radi privítame našich tradičných aj nových pacientov,“ hovorí lekárka, ktorá sa po krátkej zdravotnej prestávke vrátila späť do ordinácie.

Soňa Ontková lieči všetky interné ochorenia, najmä vysoký krvný tlak, poruchy tukového metabolizmu či zabezpečuje predoperačné vyšetrenia. Pacientov objednáva na presný čas, aby zbytočne nečakali. „Snažíme sa, aby to u nás bolo pokojné, bez stresu. Čas si vážime – svoj aj pacientov,“ dodáva.

Ontkovci tvrdia, že moderné priestory im umožňujú poskytovať zdravotnú starostlivosť na vyššej úrovni, pričom kladú dôraz na osobný prístup a komunikáciu s pacientom. Hoci ich deti už v Rimavskej Sobote nebývajú, teší ich, že vnuci pokračujú v rodinnej tradícii a študujú medicínu. „Lekárov je stále nedostatok, preto nás teší, že mladí chcú v tom pokračovať,“ hovorí Soňa Ontková. Pacienti ich po rokoch poznajú, dôverujú im a dnes ich môžu navštíviť v novom, pohodlnejšom a lepšie dostupnom prostredí.

Zdroj: PR-článok, Interson s.r.o.

<p>The post Lekári Juraj a Soňa Ontkovci ordinujú v nových priestoroch na Dobšinského ulici v R. Sobote first appeared on vobraze.sk.</p>

Interná lekárka Mária Jaloviarová má za sebou dlhoročnú prax a z ambulancie odchádza len vtedy, keď je čakáreň prázdna. Pôsobí v súkromnom zdravotnom stredisku v Hnúšti. V osemdesiatych rokoch minulého storočia vyštudovala internú medicínu v Martine a po skončení štúdia sa zamestnala ako internistka v hnúšťanskej nemocnici. ,,Tá mala v tých časoch inú úroveň. Veľa lekárov z veľkých miest začínalo práve v Hnúšti. Prisťahovala som sa sem v roku 1980 a odvtedy ubehlo 44 rokov. Ani sama tomu neverím, že to tak ubehlo,“ spomína pre vobraze.sk doktorka Jaloviarová, ktorej rodnou obcou je Krná v okrese Poltár. Ako sama hovorí, nikdy nemala blízky vzťah k chirurgickým odborom a interná medicína ju lákala viac. ,,Interná medicína je viac zameraná na premýšľanie a na hľadanie správnej diagnózy pacienta,“ poznamenáva Jaloviarová (69).

Keď bola prváčka a učiteľka sa jej pýtala čím chce byť, odpovedala, že lekárkou. „Chodila som k zubárovi už v tom veku a pamätám si, že sa mi tam páčilo prostredie, atmosféra i správanie. Tak som potom išla na gymnázium do Lučenca,“ priblížila Jaloviarová, ktorá je so svojím zameraním lekárky spokojná. Ako internistka sa dlhé roky venuje najmä určovaniu rozličných diagnóz súvisiacimi s jej odborom. Za najrozšírenejšie ochorenie v našom regióne považuje hypertenziu, vysoký krvný tlak. ,,Dnes už aj laik vie, že na vysoký krvný tlak sa lieči v priemere každý druhý človek. A takisto je veľkým problémom aj nadváha a obezita, s ktorou sú spojené zlé hodnoty cholesterolu, ktoré vedú k poruchám metabolizmu a tie zase k poruchám jednotlivých orgánov,“ vysvetľuje lekárka Jaloviarová. Príčinu týchto ochorení vidí najmä v nedostatočnom pohybe ľudí, zlej životospráve a v neposlednom rade aj v nadmernom strese. Pacientov sa preto v takomto duchu snaží inštruovať.

„Pristupujem ku každému pacientovi individuálne. No a už čo si kto z toho vezme a ako reaguje na moje odporúčania, to už je na každom pacientovi zvlášť,“ objasňuje svoj prístup Jaloviarová. Koniec koncov, každý máme svoje zdravie vo vlastných rukách. Ovplyvniť ho môžeme nielen užívaním liekov, ale najmä podľa internistky zmenou životosprávy, pravidelným pohybom a taktiež eliminovaním stresu. Jaloviarová však vyzdvihuje povedomie o zdraví medzi pacientmi. Podľa nej majú pacienti oveľa lepší prehľad a záujem o svoje zdravie, ako keď so svojou lekárskou praxou začínala. „Snažia sa,“ dodala.

Mária Jaloviarová síce nepochádza z lekárskej rodiny, no v jej šlapajách sa rozhodla pokračovať jej dcéra. Tá vyštudovala medicínu a je všeobecnou lekárkou, momentálne na rodičovskej dovolenke, žije však mimo Rimavskosobotský okres. ,,Ja som spokojná so svojou prácou. Nič iné by som nevedela robiť,“ poznamenáva s úsmevom Jaloviarová. S odstupom času, keby sa nerozhodla pre štúdium medicíny priznáva, venovala by sa štúdiu histórie. K tej ju to dnes najviac ťahá. „Mala som veľmi dobrého učiteľa na gymnáziu. Doteraz si pamätám mnoho príbehov, koré nám rozprával a boli aj mimo učiva. Bol náš triedny a pomohol nám aj v ťažších časoch, keď sa písal kádrový posudok. Boli sme súkromno-hospodáriaci roľníci, nemohla som si veľmi vyberať v tej dobe,“ skonštatovala.

Voľný čas najradšej trávi doma a vo svojej záhradke, ktorá je pre ňu oddychom. „Keď som paňou svojho času. To je pre mňa najväčší relax,“ hovorí a dodáva, že veľkú radosť jej robia dve vnúčatá, ktoré jej, ako sama hovorí, vždy dobijú baterky. „Neviem, ako to bude u nás v budúcnosti, veľa z nás lekárov je tu v podobnom dôchodkovom veku a nástupcov zatiaľ nemáme. Ja sa cítim zatiaľ dobre. Vždy hovorím, že ako sa človek cíti, taký starý je. Tí, čo to hovoria, tak asi sú o tom presvedčení a ja sa stotožňujem s týmto názorom,“ dodala Janoviarová.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Mária Jaloviarová

<p>The post Lekárke Jaloviarovej je blízka interná medicína. V Hnúšti sa jej venuje vyše štyri desaťročia first appeared on vobraze.sk.</p>

V nemocnici v Hnúšti zakúpili nový digitálny röntgen a vynovujú i nemocničnú kuchyňu. Informáciu pre vobraze.sk potvrdil Zsolt Sproho z R. Soboty, riaditel neziskovej organizácie Gemerclinic, ktorá v Hnúšti poskytuje zdravotnú starostlivosť. Podľa jeho slov do nemocnice dlhodobo dodávali stravu iný subjekt (Robotnícky dom), čo nebolo najlepšie, no na výstavbu alebo rekonštrukciu kuchyne neboli financie. „Teraz sa financie našli a prerábame kuchyňu pre 150 klientov z vlastných zdrojov. Zabezpečujeme stravu pre  vyše 100 klientov našich klientov od raňajok až po večeru,“ povedal Sproho, ktorý však výšku investície nekonkretizoval.

Okrem kuchyne v nemocnici zakúpili aj nový digitálny RTG prístroj. „Je tam veľmi starý prístroj. Momentálne prebiehajú rekonštrukčné práce, k dispozícii pacientom by mal byť nový röntgen od začiatku januára. Starý zostáva zatiaľ súbežne k dispozícii pacientom, preto je náročná aj jeho inštalácia. Investícia do prístroja i prerábky predstavuje okolo 200-tisíc eur,“ dodal riaditeľ nemocnice, ktorá prevádzkuje interné oddelenie aj s lôžkovou časťou pre 24 pacientov. Okrem toho v prevádzke je oddelenie pre dlhodobo chorých (ODCHL) a dom ošetrovateľskej starostlivosti DOS 1 a DOS 2, ktorý je v prevádzke asi dva roky. „Sme takmer na sto percent vyťažení. Jeden dom ošetrovateľskej činnosti je v bývalom detskom pavilóne a druhý v bývalom novorodeneckom oddelení,“ podotkol. 

Nemocnica podľa riaditeľa zamestnáva približne 90 ľudí z Hnúšte a okolia, ktorí sa starajú o klientov. Ak je potrebné, využívajú zdravotnícke služby interného oddelenia, podobne ako aj verejnosť. Interné je podľa riaditeľa kostrou nemocnice spolu aj s lôžkovou časťou a je najstabilnejším oddelením. Primárkou je Anna Šeböková a lekármi sú Géza Hizsnyan (garant zariadenia), Milan Keľo, Adriana Sýkorová a Taras Polovynka, ktorý je z Ukrajiny a pracuje tam asi tri roky. „Čo vieme, tak pacientov liečime u nás, ťažšie prípady vozíme do nemocnice v Rimavskej Sobote,“ dodal Stroho. V spádovej oblasti nemocnice žije viac ako 30-tisíc ľudí. Nemocnica prevádzkuje aj niekoľko ordinácií, ktoré sa nachádzajú v poliklinike v centre mesta. 

Hnúšťanská nemocnica je v súkromných rukách už  17 rokov. O odpredaji rozhodli v auguste 2006 poslanci mestského zastupiteľstva jednomyseľne. Odpredaná bola pre Petra Molnára a jeho manželku. Ako sa uvádza v kronike mesta Hnúšťa, bolo to za odplatu 37 mil. Sk (približne 1,2 miliónov eur), čo tvorilo vtedy výšku dlhov príspevkovej a neziskovej organizácie, ktorej zriaďovateľom po prechode z ministerstva zdravotníctva bolo mesto Hnúšťa. Investor sa zaviazal, že 25 rokov zachová zdravotnú starostlivosť vo vtedajšom rozsahu, zriadi ďalšiu lekáreň, dobuduje hospic, respektíve domov dôchodcov a v priebehu piatich rokov investuje 120 miliónov korún (zhruba 4 mil. eur).

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post V hnúšťanskej nemocnici zakúpili digitálny röntgen, prerábajú i kuchyňu first appeared on vobraze.sk.</p>

Už takmer štyridsať rokov uplynie odvtedy, ako začala v zdravotníctve pracovať Alžbeta Matalová z Rimavskej Soboty. Poznať ju môžete ako sestričku z chirurgie či interného oddelenia rimavskosobotskej nemocnice ešte zo začiatku 90-tych rokov, kde zbierala cenné skúsenosti. Tie využíva naďalej ako záchranárka. V tejto pozícii zažila toho veľa, bola navrhnutá aj na ocenenie Zlatý záchranársky kríž. Zažila aj vážnu nehodu v sanitke. Vie tak pochopiť aj ľudí, ktorí zažívajú utrpenie pri dopravných nehodách.

Prácu záchranára považuje za veľmi peknú

Ako v rozhovore pre vobraze.sk Alžbeta Matalová prezradila, sestričkou chcela byť odmalička. „Chcela som sa starať o starú mamu. Ona sa toho už nedožila, ale ja som sa ňou stala,“ priblížila Matalová, ktorá záchranársku prácu považuje za veľmi peknú, zodpovednú, ale čoraz náročnejšiu prácu, čo sa týka počtu výjazdov. Pracuje v záchranke v Hosticiach, kde býva svedkom aj nízkej životnej úrovne.

„Častokrát nevieme, kam sa dostaneme a k akému pacientovi ideme, či nie je násilný. Môže byť nahlásené, že ťažko dýcha a na mieste sú všetci opití a sú agresívni alebo opačne, že nahlásia nevoľnosť pacienta, a keď prídeme na miesto, tak je už v bezvedomí.“ Počty zlých pocitových výjazdov tak prevyšujú tie dobré.

Najviac ju naučili lekári

Gro výjazdov majú podľa nej k vnútorným chorobám, ktoré potrebujú odborné vyšetrenie a sú náročné na diagnostiku. Samotné nehody či úrazy tvoria približne desať percent. Osobne má najradšej tie, kde vedia očividne pomôcť pacientovi. Aj preto má bližšie k chirurgickým odborom a až neskôr sa dostala v nemocnici na interné oddelenie a na JIS-ku.

Tu mala podľa jej slov šťastie na lekárov a primárov, ktorí ju toho naučili najviac. Hlavne Jozef Zorvan a neskôr aj Ladislav Ruffíni. „Tu som dozrela vnútorne na túto prácu a boli to najkrajšie časy. Mala som sa od koho učiť. Boli sme veľmi dobrý kolektív. Hlavne na JIS-ke. Organizovala som často aj stretnutia na Kurinci, kde sme mali možnosť spoznať sa aj po inej stránke a aj svoje rodiny. Keď sa stretneme, tak stále na to spomíname. Bola tam súdržnosť, oddelenie bolo trochu iné.“

Na Ruffíniho spomína v najlepšom

„Ladislav Ruffíni bol nielen dobrý lekár, kardiológ, ale aj ako človek. Vedel vysvetliť a bolo mu jedno, či to vysvetľuje lekárovi alebo sestre. Stále mal tie správne slová, aby človek pochopil, o čo ide. Jedna vec je, čo sa naučíš v škole. Čo ale nevidíš, nevieš a on bol presne ten, ktorý to vedel vysvetliť. U neho aj keď hocijaký ťažký stav prišiel, tak aj hrobárovi z lopaty vzal pacienta. A to bolo na tom to pekné. Neskôr sa zmenila legislatíva a dobrí lekári odišli,“ spomína Betka Matalová.

Pripomenula, že boli zvyknutí samostatne pracovať, čo ich aj učili, no po zmenách v zdravotníctve nemohli pomaly ani tlak odmerať samostatne. „Dosiahla som tam vrchol a cítila som, že potrebujem odísť.“ Keď prišli záchranári, rozhodla sa pre zmenu a v roku 2006 nastúpila k záchranke medzi prvými. „Bola to iná práca ako s pacientom na lôžku. Vstupujete do domáceho prostredia a podľa potreby treba vedieť veľmi rýchlo konať,“ hovorí Matalová, ktorá vyštudovala Strednú zdravotnícku školu v Lučenci a neskôr si spravila dva postgraduály. Z intenzívnej medicíny pre dospelých a potom na záchranke urgentnú medicínu. Pri ich činnosti je dôležitý kontakt s pacientom, dôvera či jednoduchué držanie za ruku.

Sanitka na majákoch

„Našla som sa v tejto práci, len to trvalo nejaký čas,“ povedala a s rešpektom približuje prvé výjazdy v sanitkách s majákmi. „Bol to adrenalín. Srdce nám bilo v hrdle a museli sme sa rýchlo rozhodovať v sanitke. Vtedy to bol rešpekt aj pre ľudí, nebolo tak veľa sanitiek na cestách ako teraz,“ doplnila. Ak by si mala v súčasnosti zvoliť prácu záchranára, tak by to bolo s veľkým rešpektom. „Ja som mala našťastie veľa praxe z interného a hlavne z JIS-ky. Približne 90 percent výjazdov tvoria vnútorné choroby, problémy s tlakom, bolesti,“ ozrejmila Matalová. Vzhľadom na zhoršenú dostupnosť a náročnosť zásahu využívajú aj vrtuľníkovú záchrannú službu.

Baví ju architektúra a more

Alžbeta Matalová bola sestričkou aj na zubnom, infekčnom a robila staničnú sestru na internom. Ak by nebola záchranárkou, zvolila by si architektúru. „Zariaďovanie bytov ma baví. Rada pozerám programy o prestavbe starých bytov. Je to inšpiratívne,“ hovorí a dodáva, že najväčší oddych a energiu jej prináša more a pohľad na lode. Je pritom jedno, či je more studené, alebo teplé. Bola pri mori aj Írsku, Poľsku či Chorvátsku. Jej snom je dostať sa na výletnú loď. Jej najväčšou radosťou sú teraz vnúčatá, ktoré vypĺňajú jej voľný čas. „Dávajú mi veľmi veľa lásky a objatí ako starému rodičovi, svoje deti som brala inak,“ poznamenala.

Jej dcéra Veronika bola účastníčkou finále Miss Slovensko 2008. Syn Peter je zubný technik a baví ho behanie a lezenie po kopcoch. Opakovane zdolal Mont Blanc, najvyšší vrch Álp a západnej Európy.

Zažila vážnu autonehodu v sanitke

V sanitke strach nemá, aj napriek tomu, že prežila vážnu nehodu. Stala sa viac ako desať rokov dozadu pri motoreste Cieľ. „Kolegovia sa ma pri prejazde tým miestom často pýtajú, či tam  nemám zlý pocit. Nepozerala som sa vtedy na cestu. Venovala som sa vzadu pacientovi a vypisovala som papiere. Zrazu prišiel náraz a ja som letela. Našťastie dopadli prvé ruky, aj keď tvár utrpela najviac, lebo som hlavou narazila. Dolámané som mala asi všetky kostičky aj zuby,“ spomína Matalová. Ona dopadla najhoršie, aj keď si to neuvedomovala. Pamätá si ešte, že telefonovala o udalosti kolegom, pacientka bola pri vedomí, vodič bol mimo auta a ona mala krvavé tričko.

„Do poslednej chvíle som bola pri vedomí, kým prišli záchranári, kolegovia i vrtuľník.“ Ako poznamenala, aj kvôli tejto skúsenosti sa vie vcítiť, čo zažívajú ľudia pri takýchto situáciách. Bol to adrenalín, kým všetko vybavila. „No, keď už prichádzajú záchranári, tak zo skúseností vieme, že prichádza uvoľnenie, lebo si človek vydýchne, že sa záchranári už postarajú. Tomuto sa hovorí smrť od záchranára. Preto je dôležité, aby záchranári komunikovali s pacientom, aby neodchádzal,“ hovorí Betka Matalová.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Alžbeta Matalová

<p>The post Záchranárka pracuje v zdravotníctve takmer 40 rokov. Rada spomína na zlaté časy na JIS-ke first appeared on vobraze.sk.</p>